Change...~SK~

Hovorí sa špatná ako noc. No táto bola úžasná.

,,Mali by sme ísť spať. Spíš na gauči. Dúfam že ti to nevadí?" usmiala som sa naňho a zamkla za sebou dvere
,,Vadí. " zamračil sa a našpúlil ústa
,, Hmmm, tak to máš blbé. " darovala som mu jednu z mnoha mojich grimás

,,Nech sa páči. " položila som paplón a podušku na gauč
,,Myslíš to vážne?" v očiach mu prúdil smútok
,, Um- hej." zasmiala som sa a prstom naznačila na líci stekajúcu slzu
Za chrbtom som započula Kiseho: ,, Ach- tak ahoj kamoš. "
Pravdepodobne som to namala počuť ale nooo nebudem komentovať. Usmiala som sa nad tým.
Na hygienu som ani nepomyslela a hneď som si lehla do postele.
,, Aach konečne! " viečka som mala take ťažké ze som ich musela zatvoriť a zaspala som

V noci sa vždy zobudím... vždy a z neznámeho dôvodu.
Šla som do kuchyne, nepustila som si pohár vody a opláchla som si tvár.

,,Ehm-"ozvalo sa spoza mňa
,,Bože chceš aby som dostala infarkt? Kto by ma tu podľa teba zachraňoval keď ty máš obe ruky ľavé? " Podskočila som
,, No ja- len že som bol smädný, tak som sa šiel napiť a bola si tu. " šepkal

,, Ach-tak to som rada že som ťa nezobudila. Zas až tak bezcitná nie som. " usmiala som sa
Kisecchi mi úsmev oplatil a začal sa ku mne približovať. Keď už bol celkom pri mojej tvári ani som nedúfala že urobí niečo iné ako že ma pobozká.
,,Môžem? " ukázal na môj nedopitý pohár vody ,,Echmm - jasné! " odkašlala som si a podala mu pohár

Chystala som sa odísť z kuchyne keď ma zastavil. ,,Kira?," povedal chrachľavým hlasom, ,, nemohol by som s tebou spať? Ten gauč ma zabíja. " Ukázala som mu aby ma nasledoval : ,,Poď! " Ešte sme ani nevyšli z kuchyne a už som ho chytila za ruku. Otvorila som dvere na mojej izbe a pokynula mu aby vošiel prvý. No on ma vtlačila prvú.
Ukázala som na posteľ. Hneď sa na ňu hodil a urobil si pohodlie.
,, Vyspi sa dobre," usiala som sa a otváral dvere, ,, budem spať v obývačke. "
,,To ni-" nepočula som lebo som za sebou zavrela
Ľahla som si na gauč. Až teraz som zistila že je vlastne úplne nepohodlný. Ale asi mi to nevdilo keď som zaspala rýchlosťou svetla. A celý ten čas som sa mrvila a prehadzovala z boku na bok. Bolel ma celý človek.
A zrazu to celé prestalo. Žiadne tvrdé nárazy a ani tvrdé dopady. Niečo tu nepasuje. Musela som sa prebrať. A koho nevidím vedľa seba?
,,Aaa-ahoj." usmiala som sa na neho
Jeho oči, boli žiarivé.
,,Ahoj slniečko. " pobozkal ma na čelo
,,Čo tu robím? " nechápavo som naň pozrela
,, Spíš? "
,, Vážne? To by ma ani vo sne nenapadlo. " drgla som mu do ramena
,,Inak jak som sa sem dostala? "
,, Silák Kise ťa preniesol." pýšil sa
,, Po prvé nefandi si tak a po druhé prečo? " cítila som červeň na lícach
,,Keď si sa tam tak prehadzovala. " nahodil nevinný úsmev
,, Umm-, prečo sa tak o mňa staráš? Veď to nieje podstatné. " falošný úsmev zakril všetku bolesť mojich kĺbov
,, Lebo chcem. A je to viac ako podstatné.... pre mňa si najpodstatnejšia." privynul si ma k sebe bližšie
,, A basketbal? " asi blbšia otázka ma nemohla napadnúť
,,Aj ten...."tento krát sme si červenú vymenili
,, Už som ťa dlhšiu dobu nevidela chodiť na tréningy? A čo Winter cup? Je ti niečo že nemôžeš trénovať? Mám ti pomôcť.... Tak koľko si nebol na tréningu? " zasypala som ho množstvom otázok
,, No na tréningu som nebol už....eee...ani nepamätám. " falošne sa úškrnul
,, Kise, rýchlo si spomeň lebo nebudeš mat zle len od trénera ale aj odo mňa. " posadila som sa na jeho brucho.
Chytil ma okolo bokov a svoje ruky posúval vyššie po chrbte. Až si ma pritiahol k sebe.
,, No keď si to spočítam tak asi dva týždne. " pobozkal ma

-----------

Ahahaa, Ahojte! :3 Ďalšia trapna časť na svete. ĎAKUJEM za prečítanie. Moc moc moc ma potešia votes a kommentíky. Inak nová story je ešte v stave výroba tak si treba počkať ten kto to chce čítať. Ešte raz ďakujem.