Change...~SK~

Sparkle

Keď som prišla do triedy hádam všetky dievčatá sa nahrnuli okolo mňa. Vypytovali sa ma rôzne otázky na ktoré som neodpovedala. V diaľke som viedla dievča, ktoré za mňou neprišlo tak som za ňou išla ja.

,,Ahoj," pozdravila som ju, ,,môžem si prisadnúť ?"

,,Áno."povedalo dievča s čiernymi vlasmi. A potom to už išlo, skamarátila som sa s ňou. Bola veľmi milá. A rozpravala mi o tejto škole aj o školskom idolovi....teda o udriem ťa dverami.

Že vraj sa volá Kise a hrá basketball. Povedala že je tak trochu sukničkár a dievčatá za ním furt behajú.

Celé dni som trávila s ňou keďže som ešte nemala veľa priateľov. Pár krát som zazrela ,,Kiseho" ako pozerá smerom k nám a vtedy ma vždy Hanacchi šťuchla a začala sa smiať. Celé dni sme sa navštevovali. Dá sa povedať že som bola furt u nej doma alebo naopak. Proste som si naše kamarátstvo užívala.

Chodili sme spolu do školy, zo školy, na obedy atď.

A nebolo to inak ani teraz. Takže na obede som sedela s Hanatabacchi. Smiali sme sa a chichotali keď sa mi nad hlavou zjavil vysoký tieň. Áno, vedela som kto to je... Kise. Obrátila som sa naňho a usmiala som sa. Hanacchi nás zatiaľ opustila a on si ku mne prisadol.

,,Ahoj." pozdravil so širokým úsmevom. ,,No vieš chcel som sa ťa niečo spýtať...,'' začal koktať škrabajúc sa na zátylku, ,, len či nemáš náhodou v piatok večer čas? "

,,Noooo, nejaká tá voľná chvíľa by sa našla, čo si potreboval?" usmievala som sa na chalana s tupím výrazom.

,,Len či by si nešla so mňou von?" ,,Vieš čo, áno išla aj tak nemám čo robiť." zachichotala som sa a sklopila zrak tak ako to robím vždy keď sa hanbím.

Doholdli sme sa na piatu v parku neďaleko školy. O chvíľu začalo zvoniť tak som sa pobrala do triedy, samozrejme že iným smerom ako Ryouta. Keď som sa len tak letmo pozrela za seba uvidela som ho ako sa usmieva a pri tom pozerá tak isto na mňa ako ja na neho.

Každý večer som rozmýšlala čo bude v piatok. Napríklad: Čo si oblečiem? Kam pôjdeme? Čo si oblečie Kise? Či sa mám predtým najesť aby som nevybrakovala stánky alebo aké bude počasie. Vážne som sa nevedela dočkať piatku.

Celý týždeň sa vliekol ako slimák a ja som mala čím ďalej tým horšiu náladu, no až na piatok.

Po škole ku mne išla Hanacchi a pomohla mi vybrať si na seba niečo nie tak domáce ako ona hovorí. Pôvodne som si chcela obliecť síce už staré ale ešte celkom pekné tričko a rifle roztrhané na kolenách. No Hanacchi to hneď zatrhla a hodila po mne červené šaty. Asi pol hodinu som protestovala že si ich neoblečiem ani doma a nie to ešte niekam von. No na koniec ma do tých šiat narvala na silu.

,,Oooo, si taká chutná. "pišťala

,,Nehovor tak, znieš ako moja babka."napomínala som ju opierajúc sa o stenu s preloženými rukami na prsiach.

Keď Hanacchi odišla mala som ešte asi hodinu a pol. Minimálne osemnásť krát som išla okolo zrkadla a prezerala som sa v ňom čo sa veľmi často nestáva.

Vlasy som mala zapletené do vrkoča, na krku som mala zlatý náhrdelník od Hanatabi, pri pohľade na šaty som zaguľala očami, ale musím priznať že Hana má fakt vkus, len na mne to nevyzerá dobre. Obuté som mala čierne baleríny.

*Piatok večer *

Za 15 minút 5 som vyrazila z domu. Keď som prichádzala do parku všimla som si že Kise tam už stojí ale nevšimol si ma lebo bol otočený chrbtom ku mne. Prišla som k nemu bližšie a potukala som mu na plece.

V rýchlosti ako sa otáčal som musela odskočiť aby som neskončila zase na zemi.

Ešte skôr ako som stihla povedať niečo Kise vytreštil oči a zahvízdal.

,,Hahaha, naozaj vtipné skôr mám pocit že máš nejaké nadanie zhadzovať ľudí na zem. " povedala som a snažila som sa akože predstierať že sa hnevám. Okolo 7 sme stáli pred dverami môjho domu a nie nedal mi pusu aj keď sa o to pokúsil za večer asi tak 5-krát. Proste som odomkla a s úsmevom som sa vrátila dnu, posledný krát som mu zamávala cez okno a zastrela rolety.

Boli to vážne úžasné. Nikdy som si nevedela predstaviť že by sukničkár mohol byť taký super človek. S Kisem sme si dokonalo padli, teda ako kamoši. Poukazoval mi to tu a bola s ním vážne zábava.

V sobotu keď som sa išla pozrieť na chvíľu na facebook, keďže niesom nejaký počitačový maniak tak naň chodím raz za mesiac. No ale čo nevidím, Kise Ryouta vás žiada o priateľstvo. Čo som mala robiť, tak som ho prijala. Cez výked sme si písali, no ja som väčšinu času neodpisovala.

V škole to zas bolo iné keďže Kisecchi má veľmi veľa kamarátov s ktorými som si sadla aj ja, ale na Hanacchi som ešte vždy nezabudla veď akoby som aj mohla bola prvá, ktorá sa so mnou skamarátila takže zase sme celý deň strávili spolu a ja som jej porozprávala o piatku. Takýchto dní plných mňa, Hanatabacchi a Kiseho pribúdalo a ja som sa v ich spoločnosti cítila akoby som ich poznala celý život.

Jedného krásneho dňa som sa zobudila s úplne upchatým nosom a bolesťou hlavy. Rozhodla som sa že nepôjdem ani do školy. Zašla som za doktorom (ako môžete uhádnuť donútila ma mama...) a on povedal že to je Angína a že mám byť doma 10 dní. Asi na tretí deň začal u nás pred dverami niekto zvoniť. S nevôľou som sa dotackala k dverám a koho nevidím...

,,Kise. " šepla som jeho meno a pokúšala som sa o úsmev. ,,Poď ďalej." zakaždým keď som chcela niečo povedať som si chytila hlavu od bolesti.

,,Si v poriadku? " zdrapol ma Kise za rameno a odviedol ma do postele.

,,Ale hej len mi exploduje hlava."pomaly som zatvárala oči lebo mi ich pálilo slnko.

,,Prišiel som ti dať úlohy. " snažil sa hovoriť po tichu. Hneď ako to dopovedal mi prišla SMS.

Hanacchi❤: Kise sa dnes doprosil učiteľke aby ti mohol odniesť úlohy tak ho čakaj.
Ja: Neskoro už je tu nasáčkovaný.

,,Môžem pre teba niečo spraviť? " opýtal sa Kise.

,,Áno prosím, zbehol by si mi pre lieky? "podávala som mu kľúče, kartu poistenca, peniaze a lekársky predpis.

,,Jasné, hneď som naspäť."oznámil Kise vytešený že môže pomôcť. Hneď ako odišiel som zaspala a už som nenímala okolitý svet.

------

Haha, ďakujem za prečítanie:) a som moc lenivá aby som opravovala chyby tak si ich nevšímajte. ❤❤❤