ARO - anesteziologiclé a resuscitačné oddelenie
INTERNÉ - kardiológia, pediatria, gastroenterológia, neurológia a pod
------------------------------------------------------------------
,, Pán Lin, nech sa páči!" otvoril som dvere a s hlasnejším tónom som zavolal svojho prvého pacienta.
Zavolal som na postaršieho pána, ktorý si čítal ranné noviny. Pozrel sa na mňa ako by sa uisťoval, že ho naozaj volám a pomaly sa postavil.
Vošli sme do miestnosti a začal som sa vypytovať základné informácie ohľadom jeho zdravotného stavu ako sa cíti, čo ho bolí a čo robí pre to, aby ho nič nebolelo, minimálne aby zmiernil bolesť.
,,Viete, ak mám byť úprimný, bojím sa ako budete so mnou cvičiť, keďže som Vás tu ešte nikdy nevidel a to tu chodím PRAVIDELNE!" zhodnotil situáciu, ale jeho výraz nenaznačoval žiadnu informáciu či emóciu, podľa ktorej by som mohol odpovedať na jeho zhodnotenie.
,,Možno nevyzerám na to, že nemám veľa praxe ale verte mi, mám jej toľko na to, aby som Vás vedel odcvičiť bez toho, aby som zhoršil zdravotný stav. Pokiaľ si neprajete mňa, viem zavolať kolegu. Stále sa vieme prispôsobiť situácii."
Pozeral na mňa, akoby čakal úplné inú odpoveď odo mňa. Z jeho tváre som vedel teraz jedine vyčítať, že som ho prekvapil svojou odpoveďou.
Nakoniec to vzdal a vošli sme do miestnosti. Nebol som už nervózny, teda aspoň som to nedal najavo. Predsa musím vyzerať ako profesionál !
Pokynul som mu, nech sa prezlečie a vyzuje, aby si mohol ľahnúť na lôžko a mohli sme sa do toho pustiť.
----
Po odcvičení pána Lin-a som mal ešte takých piatich pacientov, ktorých som odcvičil. Boli to bežné bolesti chrbta, krku alebo poúrazové stavy pri nejakom športe.
Triedil som si a ukladal nejaké tie zdravotné karty, aby som sa v tom vyznal. Budem potrebovať asi nejaké zakladače alebo veci na to, aby som to mal zorganizované. Niečo už predsa vymyslím, ale teraz je čas na kávu.
Postavil som sa od mohutného stola a vyšiel vonku na chodbu, kde sa to ešte trochu hemžilo pacientmi. Terapeuti, sestričky a občas aj ten nejaký doktor vychádzali vonku, volali si pacientov alebo aj ich upozorňovali, aby boli potichu a počkali ešte nejaký ten moment. Keďže som mal svoju individuálnu miestnosť na konci chodby, musel som prejsť veľmi dlhú vzdialenosť, aby som sa dostal ku výťahu, ktorý ma odnesie do bufetu alebo do malej kaviarničky, kde sa práve moji vybrali.
Bol tu rozruch, to áno, ale atmosféra tu bola dobrá a nie napätá. A to bolo na tom super, neboli to ako tie klasické bežné nemocnice.
Výťah,ku ktorému som už došiel a čakal naň, netrvalo dlho. Nastúpil som a stlačil tlačidlo s číslom 0, čo označovalo prízemie. Samozrejme, neboli by to výťahy, ktoré nezastavia aj iných poschodiach. Teraz to bolo konkrétne štvrté poschodie, teda interné lekárstvo a takzvané ARO.
Dnu vstúpil mladší muž, na ktorého by som ani nepovedal, že je lekár a ešte ku tomu možno nejaký špecialista. Ale teraz v dnešnej dobe, každý môže byť čo chce v akomkoľvek veku.
,, Dobrý deň. "
Muž sa na mňa pozrel najprv, takým skumavým pohľadom akoby si ma premeriaval a zisťoval, kde ma môže zaradiť.
,, Ah, dobrý deň! Vás som tu ešte nevidel, musíte byť nový." s hravosťou v hlase sa mi pozdravil a usmial.
Sympoš.
,, Aké to mám ale vychovanie, volám sa Jung Hoseok, som kardiológ, ale kľudne ma volaj Hobi!" hneď mi zobral moju ruku a triasol s ňou ako o život. Ale musím uznať, že na to koľko má energie, má aj poriadny stisk.
,, Jeon Jungkook, teší ma. Pracujem ako fyzioterapeut. "
V jeho očiach som zazrel prekvapenie, ale aj niečo čo som nevedel ešte rozoznať a vysvetliť si. Nevyzeralo to ako niečo zlé, ale neviem či aj dobré.
Akurát aj zapípalo, čo oznamovalo, že už sme na mieste. Pozdravili sme sa a každý sa vybral svojou cestou - necestou. Bolo to zvláštne, ale že až veľmi.
Potriasol som hlavou a zahodil tú neistotu, aj keď divný pocit ma stále mátal v hrudníku.
No idem si po tú kávu, pretože začnem ešte aj blúzniť do konca mojej zmeny.
-----------
Helloou, helloou^°^
Ozývam sa po dlhej dobe. Už zase by som sa šla vyhovárať no nejdem.
Aké máte z toho pocity? Prečo si myslíte, že Hobi bol zrazu taký?
Ako to podľa Vás bude ďalej prebiehať?
Vidíme sa pri ďalšej kapitole <33
