Dievča so skejtom

12

Chytila som jej nohy a zdvihla ich trochu hore. Tak aby mala nohy v kolenách ohnuté. *snáď sa chápeme:D*
__
* O__/ – takto nejako to vyzeralo*

Po chvíli sa prebrala. A Nikki sa vrátila.

N: čo sa tu stalo?
J: Lili odpadla.
N: aha. Kúpila som niečo sladké.

Nikki mi podala nejaký cukrík. Lili si sadla a ja som jej ten cukrík dala.
J: Lili... daj si ten cukrík.

Dala si ho.

Pohľad Lili
Už mi bolo lepšie, ale stále to nebolo ono. Stále som nebola fit.
Pomaly už končila škola. Cez prestávku som sa rozhodla, že zavolám teda Domčovi.
L: Ahoj.
D: Lili...ahoj... no čo?
L: je mi už trochu lepšie... o hodinu končí škola.
D: ja ešte letím. Ale asi o pol hodinu by sme mali pristávať. Kde ma počkáš alebo kde sa stretneme?
L: no neviem. Pošlem ti adresu školy. Počkaj ma keď tak pri škole. Musím končiť. Už zvoní a ide za mnou Adam. Pá.
D: no tak fajn. Pa zlato.
Zrušila som hovor.

A: s kým si volala?
L: s Domčom. Príde za mnou. Máme sa po hodine stretnúť pri škole.
A: veď ste sa videli v sobotu. To už si tak chýbate?
L: musím sa s ním o niečom porozprávať,
A: mám ťa počkať alebo pôjdeš potom sama domov?
L: asi sama. Neviem koľko to budeme riešiť. Alebo možno si niekde pôjdeme sadnúť. Povedz potom ocovi, že sa chvíľu zdržím.
A: inak, ako ti je?
L: už je to lepšie než ráno.
A: a vládzeš?
L: hej,
A: ale si strašne bledá.
L: ale je mi fajn. Idem do triedy. Ideš aj ty alebo zostaneš tu?
A: kľud Lili, idem. A nemáš sa rozčuľovať. Včera to doktor povedal.
L: ja sa nerozčuľujem. Asi si ma ešte nevidel rozčúlenú.
A: tak tým pádom radšej ani nechcem.
L: a to už prečo braček? Bojíš sa?
A: ja a báť sa? Nikdy. Ti jebe?
L: nejebe...a tak sa so mnou nebav. Lebo skončíš zle.
A: sa mi vyhrážaš?
L: možno.
A: hej? No tak fajn. Ako myslíš Liluška.
L: ty kretén! Zopakuj to ešte raz a skončíš v hrobe!
A: no už sa bojím!? Aaaa pomoooc!
L: stojíš si o úraz?
A: čo by si mi ty tak mohla urobiť?
L: by si sa čudoval, braček.
A: hej určite. Tak čo by si mi urobila? Hm?
L: neveríš? Fajn. Keď budeš pokračovať v tomto, tak uvidíš. Ja mám slabé nervy, môj milý braček. Takže radím ti, radšej nepokračuj v tomto provokovaní. Skoro ma vyhodili zo zakládky, lebo som vrazila spolužiakovi. Takže keď nechceš tak skončiť aj ty, tak ti radím aby si prestal. Snáď si rozumel.
A: skús to ešte raz povedať. Nepočul som čo si hovorila.
L: nepotrebujem si vytvoriť problémy hneď v prvý deň čo tu som. Takže buď ma provokuj ďalej a raz ti vrazím alebo prestaň riskovať svoj život.
A: fajn fajn.

Po konci hodiny sme všetci zdrhli zo školy. Pred školou už na mňa čakal Domčo. Rozbehla som sa za ním. Hodila som sa mu okolo krku. On ma pevne objímal a dával mi puse na čelo.
L: ahooj.
D: ahooooj Lili. Už si mi chýbala.
L: aj ty mne.
D: no čo? Ako? Pôjdeme niekam a tam si všetko povieme?
L: hej poďme. Pôjdeme do parku?
D: to je na tebe Lili.
L: okej. Tak poďme.

Cestou tam sme sa rozprávali o víkende a aké to tam je bezomňa.
Keď sme si sadli na lavičku, začali sme sa o tom rozprávať.
D: no a teraz k tomu. Myslíš, že v tom sme?
L: neviem, ja by som nezvládla sa starať o dieťa. Keď ešte chodím na strednú, som v prvom ročníku, nezvládla by som sa o to starať takto.
D: asi si si ešte nerobila test, že?
L: nie,...lebo sa bojím.
D: mojaaa... nejako by sme to zvládli. Ale keby si to nechcela, nemusíš. To je na tebe. Chápem ťa. Nebudem ťa nútiť, aby sme si to nechali. Možno ani ja by som to nezvládol. Tak pokoj Lili, dobre?
L: dobre, ďakujem. A Domčo? Čo by si robil keby sme oň prišli?
D: tak neviem, ak by si ho nechcela, tak by som bol rád, ale ak by si ho chcela, tak by som ho chcel tiež. To je na tebe, ak by si ho chcela, tak by sme si ho nechali, ak nie tak nenechali. Netvrdím, že by som ho nechcel, len chcem aby si urobila také rozhodnutie, aby si bola šťastná a netrápila sa zlým rozhodnutím.
  Usmiala som sa a objala ho.
D: kľudne sa sem kvôli tebe presťahujem.

Dal mi pusu do vlasov.
L: a ďakujem.
D: a za čo prosímťa Lili?
L: za všetko.

Oprela som si hlavu o jeho rameno a on si oprel hlavu o moju. Predsa je odomňa o niečo vyšší.
Takto sme boli ešte asi päť minút bez slova.
D: A Lili?
L: Hm?
D: ako ti je?
L: no... celkom fajn.
D: celkom? Prečo? Čo ti je?
L: len ma trochu bolí brucho. Ale to nič.
D: kedy naposledy si niečo jedla?
L: cez druhú hodinu. A predtým doma cereálie.
D: čo si jedla v škole?
L: Nikki mi kúpila cukríky, vraj som potrebovala cukor.
D: prečo cukor? Potrebuješ jesť niečo normálne.
L: no...lebo som akoby odpadla.
D: kedy začneš normálne jesť? Lili, ja... záleží mi na tebe, preto nechcem aby sa ti niečo stalo. Musíš jesť. Budeš mať viac energie, nebudeš slabá, nebude ti zle, len musíš začať jesť aby si dokázala stáť na nohách. Keď nebudeš jesť, budeš tak slabá, že nebudeš sa môcť pohnúť, lebo by si stále z nedostatku energie padala. A nechcem aby sa ti niečo preto stalo. Až priveľmi mi na tebe záleží, tak začni jesť. Prosím Lili.
L: nekrič prosím.
D: prepáč. Nechcel som kričať, ale pochop ma, nechcem aby sa ti niečo stalo.
L: chápem, a prepáč teda. Ja len nechcem byť tučná.
D: ale keď budeš jesť aspoň párkrát za deň, nebudeš tučná, a aj keby, stále by som ťa ľúbil. A by som aj niečo navrhol, ale neviem či budeš súhlasiť.
L: no spýtaj sa. Ale nechcem niesom hladná, takže ak si sa chcel spýtať na to, tak nie, jedine že by si bol hladný ty.
D: no...ja aj som hladný, ale aj ty musíš jesť. Nemusíš veľa, ale aspoň niečo. Prosím.
L: tak fajn,

O chvíľu som zazrela Nikki blízko nás.
L: Nikki!