Život medzi tým [HP Fanfiction]

13. Kapitola

„Ozaj je to zábavné," vravela Malia matke a jedla pritom cukríky. „Ako sa Umbridgeová naparuje, keď chodí po chodbách. Keby tak vedela..."

„Musím uznať, že študenti sú vynaliezaví," vravela jej matka.

„Čo na to hovorí Albus?"

„Myslím, že sa najviac obáva o starého Lovegooda, aby mu to ministerstvo nespočítalo."

„To je pravda. Ale podľa mňa to bolo od Pottera odvážne."

„Ten chlapec je odvážny odkedy ho poznám."

„Nemá to ľahké," povzdychla si Malia.

Minerva iba prikývla a pohľadom sledovala svoju dcéru. „Posledné dni som si všimla, že sa viac usmievaš. Zvykla si si na život na Rokforte?"

„Ako by som mala na výber," odvetila jej dcéra, „ale je celkom fajn znovu hovoriť so svojimi priateľmi. S Hestiou sme obnovili naše priateľstvo. Takisto som rada, že som sa pozhovárala s otcom a že už nie sme na nože. Možno to nebol až taký zlý nápad, keď som sa rozhodla vrátiť."

Matka sa na ňu usmiala. „Robí mi radosť, že ste to urovnali s otcom."

„Vlastne som ťa ani nespýtala," napadlo Malii odrazu, „ako ste vôbec na tom vy dvaja?"

„Malia!"

„Čo je?"

„Nie sme na tom nijako. Už roky, ako by si to nevedela."

Malia sa uškrnula. „No ja len..., vieš, či sa náhodou niečo nezmenilo. Stará láska nehrdzavie a tak."

„Nie, nezmenilo. Keby sa náhodou niečo zmenilo, povedala by som ti o tom. Ale táto loď odplávala pred veľmi veľa rokmi. Každý žijeme svoj vlastný život, hoci nás navždy budeš spájať ty a Ayslinn. Sme priatelia, to bol aj tak vzťah, ktorý nám vždy išiel lepšie."

„Dobre, dobre, dobre," prikývla Malia a našpúlila pery. „Ako povieš, mama."

„Vždy si bola zvedavá."

Malia sa zadívala na hodinky. „Ach jaj."

„Čo?"

„Rande so Severusom."

Minerve zabehol čaj, ktorý práve pila. „Čože?"

„Doučovanie," opravila sa Malia so smiechom a vychutnávala si matkin pohľad. Jej tvár celá zbledla a ešte stále kašľala, ako jej zabehlo.

„Dostaneš ma do hrobu, Malia."

„A čo by sa ti Severus Snape nepáčil ako zať? Horšie ako Tony to nebude."

Minerva si povzdychla. „Ja proti Severusovi nič nemám. Ale nehodili by ste sa k sebe. Ty si príliš prchká. Divím sa, že doteraz vydržal tie vaše doučovania."

„Nemá na výber rovnako ako ja," ozrejmila jej to. „A neboj sa, netýram ho veľmi."

„To dúfam."

„Snáď ho dnes prehovorím, aby ma naučil niečo užitočné. Napríklad Patronusa." Nadchla sa.

***

„To si vyhoď z hlavy!"

„Prečo nie? Nevieš to?"

„Pre tvoju informáciu, drahá Malia, viem to," ubezpečoval ju Snape a mračil sa na ňu. „Ale máme na práci iné a užitočnejšie zaklínadla."

„Ale veď dementori sa pridali k Tomu-čoho-netreba-menovať. Nebolo by od veci, keby si ma naučil Patronusa."

Snape nadvihol obočie. „Pochybujem, že sa niekedy stretneš s dementorom."

„Vážne? Nestojím teraz proti jednému?"

Snape zodvihol svoj prútik a zaťal sánku. „Si..."

„Úžasná?"

„Ťažko."

„Nemôžem za to, že nemáš vôbec zmysel pre humor, Severus," zasmiala sa Malia. „Tak, čo sa budeme učiť dnes, pán profesor?"

„Cloniace zaklínadlo."

„Nuda."

„Sklapni, Malia."

„Nuda."

Snape na ňu namieril prútik, ale Malia bola celkom rýchla, keď zvolala: „Protego!"

Na jeho tvári sa zračilo prekvapenie a ona iba sucho poznamenala. „Dobrá správa, pán profesor, túto lekciu môžeme preskočiť. Cloniace zaklínadlo mi vždy išlo."

„Aj tak si myslím, že keď ho teraz budeme hodinu precvičovať, nebudete ti to na škodu," ubezpečoval ju.

„Nuda."

„Keby som mohol, preklial by som ťa."

„Škoda, že nemôžeš," smutne sa na neho pozrela. Potom zaklipkala mihalnicami. „Albusovi by sa to nepáčilo. Možno by ti prestal veriť."

„Možno by mi to za to stálo," odvrkol jej. „Otravná ženská."

Malia sa zasmiala. „Netvár sa, Severus. Chýbali by ti naše spoločné hodiny. Úprimne, s kým ty vôbec tráviš čas? So študentmi na hodinách. S Temným pánom a Albusom. Potrebuješ ma, aby ti z toho nepreplo. Veď mám pocit, že je medzi nami istý druh priateľstva, no nie?"

„Nie!" rázne jej odpovedal a ani pritom nezaváhal.

„A čo ten Patronus?"

„Cloniace zaklínadlo," pripomenul jej a opäť na ňu namieril prútik.

Celú hodinu sa jej darilo a Severus Snape nevyzeral, že by z nej mal radosť. Mračil sa ešte viac ako obvykle.

„Naučíš ma nabudúce Patronusa?" dobiedzala, keď skončili a kráčali hore schodmi.

„Čo ťa na tom tak zaujíma?"

Zamyslela sa, ale odpoveď bola jasná. „Chcela by som vedieť, aké zviera by bol."

„Netopier."

„Myslíš?"

„Som o tom presvedčený," odvetil jej.

„Prosím, chcem to len skúsiť. Ak mi to nepôjde, čo je vysoko pravdepodobne, môžeme to zabaliť," žiadala ho. „Sľubujem, že si z teba budúcu hodinu nebudem robiť žarty. Že budem no..., nudná."

Snape nadvihol obočie, keď vyšli z tajnej miestnosti a opäť sa ocitli na chodbe. „Budem o tom uvažovať."

„Ďakujem, Severus."

Prikývol. Otočil sa, chcel odísť, ale napokon sa ešte predsa len zastavil a opäť sa pozrel na ňu. „Dnes desať bodov pre Chrabromil za cloniace zaklínadlo."

„Ďakujem," usmiala sa.

„Uvidíme sa, Malia."

„Skôr než myslíš. Ak by sme sa nevideli cez deň, tak zajtra je aj schôdza."

Prikývol a potom sa pobral smerom k svojmu kabinetu. Malia sa oprela o stenu a zasmiala sa. Naozaj považovala Snapea za svojho kamaráta? Nuž musela uznať, že to tak bolo. Nikto iný by s ňou nemal toľko trpezlivosti, keby ju učil čarovať. Okrem toho bol naozaj dobrý učiteľ. A hodiny s ním boli jedna z mála vecí, ktoré ju dokázali priviesť na iné myšlienky.

Cítila sa silnejšia a istejšia v čarovaní. A za to mu bola vďačná. Aj keď ho rada naťahovala.

Veru áno. Istým spôsobom ho brala ako svojho priateľa.  

Pozn. autorky:

Dnešok o tom, ako Malia dokáže vyviesť Severusa z rovnováhy :D ale keď oni ma tak spolu bavia. 

Nabudúce nás čaká schôdza FR a Malia sa stretne s Kingsleyho nápadníčkou Lilibeth :D