Dvojník

365 59 0
                                    

V srdci mám strach,

cítim tú úzkosť,

v mojom tele nastal celkom drobný krach,

topím sa v mukoch.

V jeho očiach

nie je vidno ľútosť,

po tmavých nociach

cítim jeho tvrdú krutosť.

Sme jedno telo?

Či jeden duch?

Nie! Toto tvrdenie smiem kričať smelo,

Ja som človek, on len vzduch!

A aj keď sme ako jeden

on chce sa ma zbaviť.

V chladných nociach do ucha mi šepká:

„Chcem ťa zabiť."

Nikto mi neverí,

neviem, či ho vôbec vidia.

Dnešný deň preverí

či anjeli nado mnou sídlia.

Vyzeráme ako bratia,

akoby sme spolu žili.

No v danej chvíli sa tá radosť stráca,

opúšťajú nás všetky zvyšky zdravej sily .

Bol to môj dvojník,

diablova tvár,

no občas mal som ja pocit,

bol ako môj brat, posvätný dar.

Zomrel mi dvojník,

Ja zomrel som tiež,

navzájom ubitý

letíme preč...

Aj keby ma on prvý skolil,

odišiel by som smelo.

Umrel by tiež,

boli sme jedno a to isté telo.

Temné oči (Zbierka Básni) /COMPLETE/Where stories live. Discover now