Samota

456 73 4
                                    

Samotné dievča,

samotné len,

nikdy si nikto

nepríde preň.

Pod stromom starým,

sedí a plače.

Opýtať sa prečo,

je priveľa práce.

Duchom neprítomná,

no telom je tu,

jej troška útechy

prerazí tmu.

Krvavé oči,

studený plač,

v bojovom poli

bezradný hráč.

Nikto si ju nevšímal,

no predsa niekto ju mal rád,

žiletke vravela:

„Jediný kamarát"

V ten osudný večer

krv tiekla potokom,

tú najväčšiu žilu

brala hneď útokom.

Zaspala naveky,

odišla sila,

no stačil by jediný človek

a stále by žila.

Temné oči (Zbierka Básni) /COMPLETE/Donde viven las historias. Descúbrelo ahora