Simona je obyčajné, úprimné a milé dievča, ktorému zomrela mama a ostala sama. Zistenie, že má brata je šok aj radosť zároveň. Čo sa stane, keď je brat mafián?
A čo sa stane, keď sa zamiluje do najväčšieho nepriateľa svojho brata?
Príbeh dvoch ľudí...
Na druhý deň doobeda mi niekto zaklope na dvere. Nemusím byť Einstein aby som vedela kto to je. V noci som poriadne nespala, pretože som bola nervózna z toho ako to dnes dopadne a smutná z toho čo sa stalo medzi mnou a Enricom. Musela som si dať trochu viac makeupu, aby som zakryla tie kruhy pod očami.
Upravím sa a podídem k dverám, aby som ich otvorila. Obliekla som si biele tričko s krátkym rukávom a voľne hnedé šortky s vysokým pásom a viazaním. Obula som si béžové sandále a prehodila som si na rameno malú bielu kabelku. Vyžehlila vlasy a dala čelenku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Otvorím dvere a vonku stojí on. Môj cieľ číslo jeden. Musím spraviť všetko preto, aby som zistila čo najviac informácii. Inštrukcie od Daria som dostala a budem postupovať tak ako sme sa dohodli. Ešte neskoro večer sme o tom s Dariom hovorili, ale moje rozhodnutie aj po dlhom presviedčaní nezmenil, nakoniec to vzdal.
,,Dobrý deň, Simona, veľmi vám to pristane. Ste pripravená? Najvyšší čas ísť," usmeje sa na mňa Siljan, ale ten úsmev mi nie je príjemný. Nie je taký ako Enricov. Och, Enrico. Včerajšok bol úžasný, ale musela som sa k nemu zachovať ako zmija. Nemôžeme byť spolu. Nezvládla by som život s mafiánom. Neustále byť v strese a mať obavy či sa vráti domov. Či ho niekedy uvidím. Či ho budem držať v náruči a zaspávať s ním. Takýto život nechcem. Aj tak by nám jeho otec nedovolil, aby sme boli spolu, nemám mafiánsku krv.
,,Ďakujem. Áno môžeme vyraziť," vyjdem von z dverí a zamknem.
Kráčame chodbou do výťahu a zvezieme sa dole. Prejdeme okolo recepcie a pozdravíme.
Vonku už čaká jeho auto. Samozrejme zase nejaká drahá značka, to by nemohli byť mafiáni, keby nemali najnovšie autá. Čo tu dnes máme? Tadá strieborné Lamborghini. Dobre na takom som sa ešte neviezla. Otvorí mi dvere a pokynie mi, aby som nastúpila. Vojdem do auta a zavrie mi dvere. Nasadne aj on a auto sa rozbehne. Preplietanie sa ulicami Palerma a neviem kam smerujeme.
,,Kam ideme?" spýtam sa ho. ,,To je prekvapenie," odvetím mi. ,,Viete že nemám rada prekvapenia? Nikdy som ich nemala rada, ani neviem prečo," myknem plecami a pozriem na neho.
,,Moje prekvapenia sú najlepšie, určite sa Vám bude páčiť," uškrnie sa a hľadí pred seba na cestu. Tak to si vyhoď z hlavy, myslím si sama pre seba.
,,Tak potom v poriadku," nasadím čo najlepšiu masku a pokračujeme v ceste. Po hodnej chvíli zastaneme a ja vykuknem von z okna. Pohľad je nádherný. Musím uznať prekvapenie mu vyšlo.
,,Nádhera, toto prekvapenie sa mi páči. Kde sme?" položím mu otázku.
,,Riserva Naturale di Capo Gallo, prírodná rezervácia, napadlo mi že by sme sa mohli prejsť a potom by sme sa niekde najedli. Čo vy nato?" pozrie na mňa. Musím uznať chlapec sa snaží. Keby je to v iný čas s niekým iným, bolo by to to najkrajšie čo sa mi v živote stalo. Lenže s ním si ten zážitok tak neužijem.
,,Súhlasím," prikývnem a pomaly prejdem na chodník. Prepletáme sa ulicou a obdivujem okolie. Ten hajzel vie ako na ženu. No na mňa si brúsi zuby márne. Od začiatku mi niečo na ňom nehrá, aj preto som sa rozhodla prijať jeho ponuku a stretnúť sa s ním.
,,Mohli by sme si potykať?" zvrtne sa na moju stanu a zostane uprostred chodníka.
,,V poriadku," podám mu ruku a on mi ju pobozká. Chytí mi ju do dlane a kráčame spolu ruka v ruke. Bože musím to vydržať. Robím to pre dobro mojej rodiny. To zvládnem.
,,Som rád, že si súhlasila. Veľmi si ma potešila. Nikdy som na toto miesto nikoho nevzal," založí mi vlas za ucho a tým sa ma dotkne. Skloním hlavu, nechce sa mi na neho pozerať.
,,Aj ja som rada. Nikdy som nebola na žiadnom takomto krásnom mieste," je to pravda v tomto neklamem.
Prechádzame sa spolu ruka v ruke a jeden druhému o sebe hovoríme rôzne veci. Samozrejme ja len to čo je potrebné a diplomaticky sa vyhýbam jeho otázkam, ktoré by mohli zkazit naše plány. Potom podídeme do reštaurácie blízko nás a najeme sa. Siljan mi objedná nejaké neznáme jedlo a musím povedať je veľmi chutné.
Keď sa zdvihneme od stola prejdeme k autu a odvezie ma k hotelu. Príde až k mojím dverám a sleduje ma. No snáď nechce aby som ho pobozkala. To by bolo moc. Pohladí mi líco a dá mi ľahký bozk, ktorý mu nedovolím, aby prehĺbil. Pozrie na mňa ale nepovie nič. Čakal viac, ale nemá šancu.
,,Rád by som ťa aj zajtra niekde vzal. Cez deň mám nejakú prácu, ale navečer idem na jednu obchodnú večeru a bol by som rád, keby si mi robila spoločnosť," navrhne mi a čaká či mu na to odpoviem. Nakoľko som dnes nič moc o ňom nezistila nemám na výber. Nahodím masku. Nech stihol hocičo ďalšie povedať predbehla som ho.
,,Veľmi rada," jemne sa na neho usmejem a on ma ešte raz pobozká, ale trochu vášnivejšie ako ten bozk predtým. Ten chlap nechápe, že som mu naznačila, aby zvoľnil? Chvíľu s ním spolupracujem a potom bozk zastavím. Wau! Prežila som to! Simona teraz utekaj!
,,Tak zajtra," pošepká mi do ucha a odíde.
Konečne. Teraz je na rade konverzácia s Dariom a ale nebude zrovna príjemná. Ten bude riadne nasratý. Ledva prežil jedno stretnutie s ním. Som zvedavá čo povie keď mu oznámim že zajtra idem s ním na večeru. Asi ho porazí....
