18.

693 17 0
                                    

Enrico

Celou cestou mlčala a pozerala von oknom. Ignorovala ma. Tak veľmi som jej chcel povedať že ju ľúbim, opakovať jej to stále dokola, aby mi uverila, ale radšej som mlčal. Iba by som jej tým viac ublížil. Som bastard.
Keď sme prišli k otcovej vile hneď vystúpila, zrejme to so mnou nevedela v tom aute už viac vydržať.

Prečo sa muselo všetko pokaziť? Pred pár dňami sme si spolu užívali voľnosti a prítomnosť jeden druhého, smiali sa a teraz sa ku mne správa ako k cudziemu človeku. Ale môžem si za to sám, keby som jej od začiatku povedal kto som, nemuselo to takto dopadnúť. Lenže doplatil som na vlastnú chybu a to poriadne.

Simona

Nečakala som ani chvíľu, už som to s ním v tom aute nevedela vydržať. Postavila som sa vedľa auta a pozrela na vilu. Táto nebola až taká veľká ako bratova a bola celá biela. Záhrada bola rovnako krásna ako Dariova, zrejme mali rovnakého architekta. V duchu som sa nad tým usmiala.
Enrico sa podišiel ku mne a dotkol sa mojej ruky.

,,Nedotýkaj sa ma, jasné?" flochla som na neho a trhla som rukou. Donedávna by mi jeho dotyky boli príjemné, vychutnávala som si ich, ale už sa to zmenilo. On prikývol a ja som ho nasledovala. Už to chcem mať všetko za sebou, jeho prítomnosť mi stále pripomína klamstvo, ktoré zmenilo všetko čo medzi nami bolo.

Vstúpili sme do budovy a ocitli sme sa vo veľkej hale. Z haly bolo vidieť na vyššie poschodie budovy a po oboch stranách viedlo murované biele schodisko. V strede haly sa nachádzal stolík a na ňom boli kvety. Zaujímavé na mafiána zvláštny vkus. Na stenách viseli obrazy a nachádzalo sa tu aj sochy, ktorých význam som nepochopila.

,,Nasleduj ma Simona a drž sa pri mne," povedal mi a ja som ho poslúchla. Nerada by som sa tu stratila, na dnes bolo toho všetkého dosť.
Niekoľkými krokmi sme prešli do miestnosti, pravdepodobne pracovne, kde sa nachádzal môj brat a nejaký cudzí starší chlap. Bol podobný Enricovi, pravdepodobne to bol jeho otec. Mal bradu a šedivé vlasy, na sebe mal oblek určite drahý ako ostatní muži v tejto miestnosti a na rukách zlaté hodinky. Na prste má prsteň, taký istý ako má Enrico, zrejme je to nejaký mafiánsky zvyk, aj Dario má prsteň, ale úplne iný.

,,Už sme vás čakali," ozve sa starší muž.
Ja som sa pozrela na brata a rozbehla som sa k nemu. Otvoril náruč a objal ma. Pocítila som bezpečie, síce sa stále hnevám na neho, pretože mi nepovedal pravdu, ale je to moja jediná rodina a rodina by si mala odpúšťať, hlavne keď je jediná ktorá vám ostala. Samozrejme mu to dám ešte vyžrať, aby si pamätal, že mi nemá klamať.

,,Dario, hrozne som sa bála," vzlykala som mu do hrude a on ma ukludňoval hladkaním po chrbte.

,,Už si v bezpečí, nikto ti neublíži, to ti sľubujem," pobozkal ma na temeno hlavy a ja som si vydýchla, akoby mi padol kameň zo srdca.
,,Ale nemysli si že ti to prejde, ešte sa doma porozprávame," šťuhnem ho do pleca a on prikývne.

,,Aké milé rodinné stretnutie," zatlieska muž a ja sa na neho otočím.
,,Teší ma slečna, som Leonardo Francesco Moretti, s mojím synom ste sa už zoznámili," ukáže na Enrica a ja mu kývnem na znak súhlasu. ,,Tak prejdem k veci, aby sme sa nezdržovali. Konečne sa s nami pán Mancini stretol, síce za nie veľmi príjemnej situácie, ale stretol. Musel som podniknúť určité kroky, aby ste prišli a podarilo sa to," poškrabe si bradu a pozrie na Daria.
,,Pán Mancini, Vaše povedzme si nie veľmi čisté praktiky nám posledný mesiac ničia obchody a robia problémy. Kradnete nám kontajneri s kokaínom a zbraňami a to nie je od vás veľmi pekné," povie Leonardo uštipačne Dariovi. Wau! Takže ďalšia vec, v ktorej môj brat obchoduje. Čo sa tu človek nedozvie. ,,zabili ste mi už niekoľko mužov a miešate sa do mojich obchodov, hlavne na našej časti Talianska," dopovie muž a očakáva odpoveď od môjho brata. Ten zdvihne obočie a zúrivo na Leonarda zazrie.

,,Tak aby sme si rozumeli, ja nepotrebujem Vaše kontajnery s Vašim "tovarom", ste smiešny. Ako si vôbec dovoľujete z takéhoto niečoho ma obviniť, kráčate po veľmi tenkom ľade a mali by ste si to uvedomiť pán Moretti. Mám dosť svojich a ste pre mňa nepodstatný. Určite sme neprekazili žiadne Vaše obchody, práveže vy ste pri poslednej zásielke postrieľali mojich troch mužov, takže neviem kto tu robí problémy," zamračí sa na neho Dario.

,,Tak potom máte "nespoľahlivých zamestnancov", čo mi k tomu poviete?" zdôrazní v úvodzovkách tie dve slová.

,,Za mojich ľudí dám ruku do ohňa, kľudne môžete mať aj vy vo svojom tíme "nespoľahlivých zamestnacov" vráti mu naspäť Dario a zdôrazní tie dve slová. Je priadne naštvaný, nikdy som ho takého nevidela.
,,Vy urážate mňa a moju rodinu? Pretože moji ľudia sú moja rodina," postaví sa z kresla a pristúpi k nám bližšie. Všetci hneď siahnu na zbrane a namieria ich na seba.
V tej chvíľu by sa dalo napätie v miestnosti krájať. Behajú medzi sebou očami a sú v strehu. Dario ma postrčí za seba, aby ma chránil vlastným telom.

,,Zradcovia," šepnem si pre seba, aby ma nikto nepočul. Prečo im to vôbec nenapadlo? To musí prísť obyčajná žena, aby to vyriešila? Odstúpim od brata a pozriem  na neho.

,,Vôbec Vás nenapadlo, že tu môže byť iná mafia alebo niekto iný, kto sa snaží rozhádať dve najväčšie mafie v Taliansku? Že máte medzi sebou rovnakých zradcov, ktorý sa vás snažia poštvať proti sebe, aby ste sa navzájom postrieľali a zneškodnili, aby Vás obrali o čo najviac 'tovaru'?" spýtam sa ich behajúc očami z jedného na druhého a zdôrazním pritom slovo tovaru. V tej chvíli zložia zbrane a môj brat prikývne.

,,Môže to byť jedna z možností, ale kto to je?"
,,To zistíte iba tak, ak sa spojíte," vyslovím slová a čakám. A čakám. A čakám. Nič.
,,Myslím, že Simona má pravdu, je to možné," vstúpi do rozhovoru Enrico a ja mu kývnutím hlavy poďakujem. Zvláštne ako takéto malé gestá môžu človeka potešiť. Ako sa niekto človeka zastane a vtedy.... Stop! Je to klamár! Týmto ma neobmäkčí.

,,A ako to zistíme?" ozve sa Leonardo.
,,Tak že sa spojíte a spoločnými silami prídete na to kto je ten, ktorý sa vám mieša do vašich obchodov. Vy sami viete o svojich ľuďoch čo najviac, musíte preveriť kto posledný prišiel k Vám, odpočúvať rozhovory, skúste na niečo prísť. Vy ste mafiáni nie ja," odvrknem. Možno že je to dosť odvážny návrh, ale ako dve mafie sú mocnejšie a silnejšie ako sami, to by pre nich mohla byť výhoda a tú by mali využiť.

,,V žiadnom prípade!" skrýknu obaja naraz.
,,To je jediné riešenie," pokračujem. Dario na mňa pozrie a ja na ňom vidím, že sa premáha, že nie je s mojim návrhom stotožnení a nesúhlasí s ním, ale nakoniec ustúpi.

,,Sme ochotní na určitú dobu spojiť sily s vami, pokiaľ sa nám zaručíte, že nepodnikne nijaké kroky proti nám. Budeme súhlasiť, len pod tou podmienkou," navrhne môj brat a pozerá sa pritom na Leonarda.
Ten váha a premýšľa. Určite to nie je pre nich ľahké, aby sa jeden druhému podriaďovali a navzájom sa rešpektovali. Je očividné, že niečo také ešte nezažili. Každý je iný a bude to pre nich náročné.

,,V poriadku," povie Leonardo. ,,Ak vy nepodniknete nič proti nám, tak súhlasím. Avšak len po dobu, kým nezistíme a nezlikvidujeme toho, ktorý to spôsobuje, potom pôjdeme každý svojou vlastnou cestou a viac sa neuvidíme a ani nebudeme zasahovať do svojich územií," Dario prikývne a podajú si ruky.

Ja sa pozriem na Enrico a neviem prečo zosmutniem. Všimne si to a ten istý pohľad mi opätuje. Nie! To bude najlepšie, ranil ma a aspoň ho už nikdy viac neuvidím. Nikdy! Zíde z očí, zíde z mysle.

Navždy sestrou mafiána Where stories live. Discover now