Navždy sestrou mafiána

21.

Posadím sa k baru a pohodlne sa usadím. Kývnem na barmana. Podíde ku mne.
,,Jedno Martini poprosím," prikývne mi a ja mu poďakujem úsmevom. Klopem nervózne nechtami po dreve stola a mám pocit akoby ma niekto sledoval. Prejde mi mráz po chrbte. Snáď toho dotyčného čím skôr nájdeme, nemám z tohto všetkého dobrý pocit, už ľutujem, že som niečo takéto vôbec navrhla. Mohla som si radšej do jazyka zahryznúť.

,,Taká mladá a krásna dáma a sama, ten ktorý vás tu nechal musí byť úplný blázon," zalichotí mi muž a ja sa na neho otočím.
Vysoký muž asi tridsiatnik, oblečení do tmavomodrého obleku a bielej košeli, modré oči, ostré črty, tmavé vlasy a brada dotvárajú celkový jeho vzhľad. Výzorom tváre určite nie je talian.

,,Môžem si k Vám prisadnúť?" ukáže na prázdnu stoličku vedľa mňa a ja mu pokyniem aby sa usadil.

,,Samozrejme nech sa páči," ponúknem mu miesto a obdarí ma sebavedomím úsmevom a distingvovaným správaním. Musím byť obozretná a zistiť kto má prst v tom, čo sa deje medzi bratovou a Enricovou mafiou.

,,Nedokážem pochopiť ako Vás niekto mohol nechať samú," prihovorí sa mi anglicky, ale so zvláštnym prízvukom. Musím prikročiť na jeho hru a skúsiť zistiť čo najviac. Možno, že on je ten človek, ktorý sa mieša do Dariovho biznisu.

,,Nie som tu sama," usmejem sa na neho ,,už mi spoločnosť robíte vy," ukážem na neho a pokračujem. Nesmie zistiť, že som tu s Dariom, iba tak sa mi podarí dostať čo najviac informácii. Ak je to on, nesmie mať čo najmenšie podozrenie.

,,Bude mi potešením," objedná si u barmana drink, v tej chvíli keď mi prinesie môj. Odpijem si s očami upreními na neho. Položím si pohár na bar a oblíznem si vrchnú peru. Zhlboka sa nadýchne a chvíľu spočinie na mojich perách. Mám ťa!

,,Mohol by som Vás pozvať do tanca?" podá mi ruku a ja mi na ňu pozriem.

,,Netancujem s cudzími mužmi, pokiaľ viem ešte ste sa mi nepredstavili," nadvihnem hlavu, aby som lepšie na neho videla a čakám na jeho meno.

,,Ospravedlňte mi moju nevychovanosť, vo vašej prítomnosti úplne zabúdam. Moje meno je Siljan Drago Pavlov," hrdo odpovie.
,,Netradičné meno, tipujem že nie je talianske," prehodím si vlasy na druhú stranu a tým ešte viac upriamim jeho pozornosť na mňa.

,,Nie, je to bulharské meno. Aké je to Vaše?"
,,Simona Hronská a ako ste si všimli ani moje nie je talianske," vypijem svoj drink a čakám na neho. Čo mi povie.

,,Môžem vedieť, aké je?" uškrnie sa.
,,Slovenské."
,,Teraz keď sme sa predstavili, mohli by sme si spolu zatancovať," opäť mi podá ruku a ja ju príjmem.

,,S radosťou pán Pavlov," vezmem si jeho ruku a prejdeme na parket. Všetci okolo na nás pozerajú.

Našťastie moje tanečné schopnosti sú veľmi dobré, takže po nohách mu nepostúpam.
Moje oči v diaľke zazrú Enrica, na ktorom je vidieť, že zúri. Nerozumiem mu. Nemá na to nárok. Po tom všetko. Čo sa medzi nami stalo som mu dala jasne najavo, že si nemám čo viac povedať. To že k nemu niečo cítim ho vôbec neospravedlňuje a neoprávňuje ho robiť so na mňa nejaký nárok.

,,Čo tu robíte? Nikdy som Vás tu nevidel," z myšlienok ma vytrhne Siljan a ja musím niečo v rýchlosti vymyslieť.

,,Som na návšteve u môjho brata, žije tu," výhovorím sa a dúfam, že nebude chcieť pokračovať ďalej.

,,Ak sa smiem spýtať, čo Vás privádza na toto miesto?" spýtam sa ho.
,,Obchod. Mám šťastie, že som na vás natrafil, aspoň mi spríjemníte tento večer, ktorý som si myslel že bude nudný, no vďaka vám nie," zloží mi kompliment. Pritiahne si ma viac k sebe a pevne ma uchopí. Rozmýšľaj Simona, rozmýšľaj. Musím pokračovať v konverzácii, ale čo mu poviem?

,,Myslela som presne na to isté. Zdržíte sa tu v meste dlho?" pritlačím sa viac na neho.

,,Už len niekoľko dní, musím si vyriešiť nejaké obchody a potom sa vraciam naspäť do Bulharska," odpovie mi.

,,Škoda, že sme sa nestretli skôr, mohli sme tu spolu stráviť viac času. Už ste tu dlhšie?" vyzvedám, ale musím spomaliť, pretože ma odhalí.

,,Mesiac, ale mohli by sme ešte tieto dni stráviť spolu, ukážem Vám Taliansko. Za tú dobu som sa tu dosť porozhliadal. Dokonca som rozmýšľala že tu kúpim nejakú nehnuteľnosť," pošepká mi do ucha aby s som ho lepšie počula.
Mesiac, veď posledný mesiac sa dejú tie špinavosti bratovi a Morettiho rodine. Musím zistiť niečo viac. Niečo viac z neho dostať.

,,Bolo by mi potešením. Som ubytovaná v tomto hoteli. Mohli by sme sa zajtra spolu stretnúť. Brat určite pochopí, keď pár dní nebudem stredobodom jeho pozornosti," pohľadí ma po chrbte a dá mi letmí bozk na líce. Ovinia ma a ja sa z celej sily snažím nepovracať. Nie je škaredý, ale niečo mi na nom nesedí. Odvážnosťnmu teda nechýba.

,,V poriadku, zajtra o desiatej vás vyzdvihnem. Teraz ak ma ospravedlníte, musím odísť."
,,Teším sa na ďalšie naše stretnutie," poviem mu s úsmevom na perách. On prikývne, otočí sa a ja sa pozerám na jeho vzďaľujúci sa chrbát. Celý čas som mala stiahnutý žalúdok.
Musím vyhľadať Daria a všetko mu povedať.
Hľadám ho očami v sále, keď mi kývne a ja podídem k nemu.

,,Ty si sa úplne zbláznila! Vieš s kým si celý čas tancovala? To je hlavný člen bulharskej mafie. Riadi celé Bulharsko a ty sa s ním len tak vykecávaš," skríkne na mňa.

,,Buď ticho. Nemusí nás nikto počuť. Teraz zavolaj Enrica a ostatných a musíme sa niekde osamote porozprávať, najlepšie u teba vo vile," poviem mu a poberiem sa k vchodu.

Ešte mu vysvetliť čo sa zajtra chystám urobiť, aby sa z toho nezbláznil, už len z jeho reakcie tuším, že ďalšia správa ho nepoteší. Lenže niečo mi nahovára, že Siljan je náš človek a preto musím urobiť maximum aby som to zistila.