Navždy sestrou mafiána

22.

Simona

,,Ty si sa zbláznila? V žiadnom prípade, to si vyhoď z hlavy," vrieska na mňa Dario.
Stojíme všetci u Daria v pracovni a rozprávame sa. Oprava, Dario vrieska. To je presnejšie.

Konečne som sa prezliekla z tých šiat do mojich obyčajných a našťastie vyzula tie lodičky. Vôbec sa v nich nedalo normálne chodiť. Nechápem ako sa môžu niektoré ženy pravidelne a dobrovoľne obliekať do takýchto odevov. Mne stačilo raz a v dohľadnej dobe to znova neplánujem.

,,Nemôžeš sa s ním len tak stretnúť, je to nebezpečný človek, človek ktorý nemá s nikým zľutovanie. Nevieš si ani predstaviť čoho je schopný, akých zverstiev," pridá sa k nemu Enrico. Tí chlapi si môžu podať ruky.

,,Už mám toho dosť! Ja som prišla s týmto nápadom a ja som vám povedala, že vám pomôžem, nemôžete mi do toho zasahovať," prekrížim si ruky na prsiach a zákerne na nich zazriem. ,,To stretnutie som mu navrhla ja a ja sa dokážem dostať k nemu a zistiť čo najviac informácii, nemôžete mi prekaziť moje plány," zakážem im a rozhodnem nedopustím, aby sa mi do toho plietli.

,,To ti nedovolím," pristúpi ku mne Enrico a zahladí sa mi do očí.

,,To ma vôbec netrápi, už som sa rozhodla. Zajtra sa po mňa zastaví v hoteli. Som tam ubytovaná," ukážem prstami úvodzovky a dúfam že im to dôjde ,,takže to Dario vybav. Mám plán, ale musíte mi veriť. Iba tak to zvládnem, rozumiete mi?" nadvihnem obočie a čakám na ich odpovede.

Všetci do jedného prikývnu, vrátane Enrica. Nemajú na výber, my Slovenky sme tvrdá povaha a ja si stojím za tým čo poviem.

,,Dohodneme ešte posledné detialy a potom môžeš odísť do hotela. Zarezervujeme ti tam izbu a pobaľ si nejaké veci, ktoré budeš na zajtra potrebovať. Len dúfam, že to čo zmýšľaš ti vyjde inak sme všetci v riti," otočí sa mi chrbtom Dario a začne debatovať s ostanými.

Enrico

Keď nám povedala čo má v pláne, myslel som si že ju dorazím. Nevie s kým sa zahráva, kto je Siljan zač. Tvári sa akoby nič a pritom jej ide o život. To jej až tak záleží na tom, aby sme to vyriešili a by odišla odtiaľto preč? To jej tak veľmi prekážame? Viem, že s nami nechce mať nič spoločné, už sa k tomu viac krát vyjadrila a viem čo ju k tomu doviedlo, ale nedovolím aby takto riskovala svoj život.

,,Chcel by som sa s tebou porozprávať Simona," prehovorím a podídem k nej.

,,Nechcem sa s tebou rozprávať," zvrtne sa a začne kráčať po chodbe. Nasledujem ju až do izby, pravdepodobne jej. Pokúsi sa mi zatvoriť dvere pred nosom, ja ju zastavím a hneď vstúpim do miestnosti za ňou.

,,Odíď Enrico, nechcem od teba už nič počuť. Vyjadrila som sa dosť jasne a to je moje posledné slovo," čertí sa na mňa.

Otočí sa na mňa a ja ani v sekunde neváham. Kráčam k nej a ona predomnou cúva. Zastaví ju stena a ja sa o ňu opriem. Pozriem sa jej do oči a pobozkám ju. Chvíľu sa vzpiera, ale potom ma pustí jazykom do jej úst a začne spolupracovať. Dotýkame sa jeden druhého navzájom a odtiahneme sa iba preto aby sme sa nadýchli. Chvíľu váha, ale potom ma pobozká. Vášnivo, dravo až som z toho tvrdý. Ucíti to na sebe a začne sa o mňa trieť. Vzdychá mi do úst a ja jej zájde pod tričko. Vyzlečiem jej ho a následne aj podprsenku. Posadím ju na malý stolík a hrám sa s jej bradavkami. Striedavo ich sajem a oblizujem a ona pritom vzdychá. Siahne na moje nohavice a rozopne mi ich. Rýchli pohybom jej stiahnem šortky a dám nabok nohavičky. Nečakám ani chvíľu a vniknem do nej. Jej zastonanie mi je súhlasom v tom, aby som pokračoval. Postupne zrýchľujem a pritom sa jej dotýkam. Prirážam a jej sa to páči.

,,Už budem, ešte rýchlejšie," povie a ja pridám do tempa. Začne sa zvíjať od rozkoše a kričať moje meno a to mi je znamenie, že som ju doviedol až na samí vrchol. Následne ju s jej menom na mojich perách nasledujem a pritom sa jej pozerám do jej oči.

Ešte chvíľu tak zotrváme a pomaly sa nám ukľudňuje dych. Letmo ju pobozkám na kútik úst a objímem ju. Vtiahnem nosom jej vôňu, ale to čo príde som nečakal.

,,Ani sex s tebou ma nezastaví Enrico," zarazí ma jej reakcia a neviem čo jej mám na to povedať. Premýšľam ako reagovať.

,,Ja viem," pozriem sa jej do očí a viem, že ma miluje. Že cíti to iste ako ja, lenže ja narozdiel od nej sa tomu nebránim. Chápem ju prečo to robí. Chce sa ma strániť, skryť sa pred týmto životom a pred nami, ale nemôžem jej to dovoliť. Nemôžem dopustiť, aby ma opustila. Klame samú seba a presviedča sa o opaku.

,,Toto bolo posledný krát, čo som ti dovolila sa ma dotknúť, teraz sa prosím zober a odíď," povie a otočí sa mi chrbtom. Prejde do kúpeľne a zavrie sa.
Táto veta bolela, viac ako čokoľvek iné. Možno som ju už stratil, ale časť mňa si to nechce pripustiť a ani nemôže dovoliť. Pokiaľ budem dýchať, budem o ňu bojovať.

Čo zatiaľ vravíte na príbeh?
Čo myslíte, získa si opäť Enrico Simonine srdce?
Ako dopadne stretnutie Simony a Siljana?
Nechajte sa prekvapiť v ďalšej časti.

Dúfam, že sa Vám príbeh zatiaľ páči.❤️