Navždy sestrou mafiána

7.

Prebudím sa a obzerám sa po miestnosti, zaraz si uvedomím, že som v inej izbe ako v mojej. V tom si spomeniem, že som u svojho brata. Pozriem na hodiny a je takmer obed. Presná ako hodinky. Gullieta vravela, že na obede bude aj Dario.

Prejdem do kúpeľne, osviežim si tvár a vyjdem na chodbu. Ešte šťastie, že mám výbornú pamäť a že som si zapamätala cestu, inak by som sa v tomto labyrinte stratila. Musím nájsť jedáleň. Vôbec som sa domácej nespýtala, kde sa nachádza.
Prídem na prízemie a rozhodnem sa, že pôjdem vľavo dlhou chodbou. Skúsim pozrieť do dverí a uvidím, či nebudem mať šťastie. Zvolím prvé dvere kúpeľňa. Ďalšie dvere zamknuté. Skúsim tretie dvere a v tom sa ocitnem vo veľkej pracovni a v nej sedia piati muži. Všetko súbor starší muži v čiernych oblekoch. Zdá sa, že je to obľúbená farba na Sicílii.
Ako tak blúdim zrakom po miestnosti zazriem v nej môjho brata. On sa na mňa usmeje.

,,Hm, prepáčte, že Vás vyrušujem, nevedela som, že tu niekto je. Chcela som ísť na obed, ale neviem kde je jedáleň," ospravedlním sa a čakám, kým sa niekto ozve. Ticho. Všetci na mňa nechápavo zazerajú.

,,Neviem čo si povedala, ale asi si mala namierené niekde inde, mám pravdu?" zdvihne obočie. Buchnem sa po čele. Doriti, veď oni nevedia slovensky. Cítim sa trápne. Úplne mi to vypadlo z hlavy. Musím si na to zvyknúť.
,,Áno prepáčte, neuvedomila som si, že hovorím inou rečou. Veľmi na to mrzí," vravím a mám z toho zmiešané pocity. Som tu prvý deň a hneď takýto trapas.
,,To je v poriadku Simona. Práve som chcel ukončiť toto stretnutie, aby sme si mohli dať spolu obed," postaví sa od stola a plynulou taliančinou prehovorí k pánom za stolom. Tí sa postavia, pozdravia ma a odídu preč. Zaujímavé ako ho na slovo poslúchli.

,,Ešte raz sa ospravedlňujem, zabudla som sa spýtať domácej, kde sa nachádza jedáleň."
,,To je v poriadku, ale dnes je krásne počasie, väčšinou obedujem a večeriam vonku. Čo keby sme to využili aj dnes?"
,,Je to vidieť na tvojej pleti," zažartujem a on sa na mňa usmeje. Pomaly kráča chodbou a ja ho nasledujem.
,,Si vtipná, to je dobré, aj náš otec rád žartoval. Len nemal k tomu veľa príležitostí. Bol veľmi pracovne vyťažený a teraz to všetko je na mne. Nehnevaj sa, že som ťa ráno nečakal, musel som ešte vyriešiť nečakané pracovné záležitosti. V mojej práci je to bežné," povie a vidím mu v tvári, že ho to úprimne mrzí.

,,Aká je tvoja práca? Pýtala som sa aj Paula, ale on vravel, že mi to povieš sám," prekvapene na mňa pozerá. Povedala som snáď niečo zlé?

,,Zahŕňa obchod s nehnuteľnosťami. Budeme mať ešte čas, aby sme si o tom povedali viac," dokončí a v tom sa ocitneme na terase.

Je na nej tmavý drevený stôl s kovovou konštrukciou a stoličky rovnakej farby a veľkosti. Na stole je prestreté a je zdobený kvetmi. Terasa je z časti zastrešená a okolo nej sú vysadené rôzne kvety a kríky. Po stranách visia biele závesy, s ktorými vánok jemne kolíše. O pár metrov ďalej je veľký bazén s ležadlami po krajoch.
Prejdeme k stolu. Dario mi odsunie stoličku a pokynie mi, aby som si sadla. Keď sa usadím prejde k svojej stoličke a posadí sa. Behom pár sekúnd sú pri stole ženy v rovnošate predpokladám, že slúžky a nosia jedlo na stôl.

,,Nevedel som aké je tvoje obľúbené jedlo, tak som dal pripraviť viac druhou. Výber si na čo máš chuť a oddnes môžeš jedlá vyberať ty. Ak budeš chcieť môžu ti pripraviť aj tradičné slovenské jedla. Kuchár, ktoré ho zamestnávam je jeden z najlepších," hovorí a pozerá sa mi pritom do očí.
,,Ďakujem, ja zjem všetko, prispôsobím sa, ale vážim si to," dám si vlasy za ucho a usmejem sa na neho.
,,V poriadku ako chceš."

Hodnú chvíľu mlčky jeme. Uvažujem akú otázku mu položiť ako prvú, aby som sa o ňom dozvedela čo najviac. Chcem sa o ňom dozvedieť čo najviac. Vyzerá ako slušný a inteligentný muž a to je dobré. Nadýchnem sa a on v tom prehovorí.

,,Nemusíš sa ma báť, kľudne sa ma môžeš opýtať čo chceš vedieť. Chcem aby sme sa o sebe dozvedeli čo najviac," odvetí a ja sa trochu uvoľním.
,,Neviem čo prvé sa ťa mám spýtať, je toho veľa čo by som chcela vedieť."
,,Tak začni jednou otázkou a potom môžeš položiť ďalšie. Nemám problém ti odpovedať   na akúkoľvek otázku. Si tu predsa aby sme sa spoznali. Záleží mi na tebe a bol by som veľmi rád keby si tu ostala Simona," povie a vloží si sústo do úst.

,,Dobre tak začnem," pohodlne sa usadím na stoličke a pýtam sa ho jednu otázku za druhou.
Strávime na terase dve hodiny a dozvedáme sa o sebe veľa vecí. Je pozoruhodné koľko toho máme spoločného. Cítim sa v jeho spoločnosti príjemne a konečne po dlhom čase som neni sama. Mám človeka, na ktorého sa môžem spoľahnúť a ktorý ma podrží v akejkoľvek situácii. Začínam uvažovať, že ostať tu nastálo nie je až taký zlý nápad.

Prechádzame sa po vile a Dario mi ukazuje miestnosti aby som sa vedela zorientovať v nej, keď budem potrebovať. Strávili sme spolu aj popoludnie a spolu sa navečerali.

Potom som sa pobrala do svojej izby a využila som kúpeľnu, ktorá patrí k nej.
Po kúpeli sa oblečiem do svojho pyžama, teda tričko a kraťase a ľahnem si do mäkkých vankúšov. Vdychujem tú krásnu vôňu a zaspím rovnako rýchlo ako doobeda.