Navždy sestrou mafiána

11.

Simona

Rýchlo podíde ku mne a chytí ma za ruku. Ťahá ma preč z baru takou rýchlosťou, že nestíham dvíhať nohy.

,,Spomaľ Dario, nestíham. Čo to dopekla do teba vošlo?" neodpovedá a ťahá ma ďalej. Čo sa medzi ním a Enricom stalo? Nerozumiem tomu, takéhoto Daria nepoznám.

Pár metrov od auta sa mi podarí vytrhnúť ruku z jeho a zastavím. Otočí sa a pozerá na mňa. Je nahnevaný a ja potrebujem vedieť prečo.

,,Simona nemám náladu, tak nástup do auta," odvrkne. Tak takto sa so mnou rozprávať nebude.

,,Nie, pokiaľ mi nepovieš čo sa stalo. O čom si sa vnútri rozprával s Enricom?" spýtam sa ho a pri vyslovení jeho mena ním trhne.
,,To nie je tvoja vec a nechcem aby si sa s tým človekom viac stretla. Nie je pre teba vhodný. Teraz prosím nástup do auta," odpovie chladne a ukaze na auto. Tak toto teda nie.

,,Mám dosť rokov na to, aby som sa rozhodla s kým sa budem stretávať a s kým nie. Ty mi nebudeš rozkazovať, rozumieme sa?" flochnem na neho. Hádame sa na ulici a ľudia na nás pozerajú. Mne je to však jedno.

,,Nepoznáš toho človeka, takže ti rozkazovať budem."
,,Tak mi teda povedz kto to je?" zúrim a pozerám sa mu do očí. Mlčí.
,,Don Mancini, mali by sme sa vrátiť domov," prehovorí k nemu Paulo. Dario sa k nemu otočí a prikývne mu. Paulo sa zvrtne a prejde do druhého auta.

,,Prečo ti každý hovorí don?" opýtam sa ho a on stuhne. Takže zase ďalšie tajomstvo. Koľko ich ešte bude? Už ma to prestáva baviť.

,,Pretože sa tak volám a teraz už konečne nástup," skríkne až sa myknem.

,,Klameš!" zvolám a sadnem si do auta.
Vytiahnem telefón a začnem hľadať na internete niečo o donovi. Chcela som od neho vysvetlenie, ale keď to nejde po dobrom, pôjde to po zlom. Ako mám žiť s týmto človekom, keď má predo mnou tajomstvá?

Dario nasadne a niečo povie šoférovi.
Ignorujem ho a surfujem ďalej. Zúfalo preklikávam stránku za stránkou a hľadám informácie, ktoré potrebujem vedieť.

Otvorím si stránku a začnem čítať. Srdce sa mi rozbúchalo a začne sa mi ťažšie dýchať. Čo čítam je ako zlý sen. Prosím nech sa preberiem. Čakala som všetko, ale toto nie.

Don je známy ako hlava zločineckej rodiny,...

Sícílska mafia (iné názvy: mafia, Mafia,) je komplex malých (tajných) zločineckých organizácií na Sicílii (často vnímaný ako jedna voľná organizácia),...

Ďalej to už nezvládam, preto tie tajnosti ohľadne jeho práce, preto ten veľký dom a tie autá, preto tá ochranka a osobný šofér. Prečo mi to hneď nenapadlo?
Pozriem sa na neho so slzami v očiach a on mi opätuje môj pohľad. Vidí mi v očiach, že sa niečo deje. Ešte sa zopár krát pozriem na telefón a na neho, akoby som dúfala, že zle vidím. Ale nie.

Musím sa dostať naspäť na Slovensko. Musím sa dostať čo najďalej od neho.

Auto zastaví a ja rýchlo vybehnem von. Vojdem do domu a utekám po schodoch do svojej izby. Je mi v pätách a volá na mňa, ale ja nereagujem. Bojím sa ho. Neviem čo môžem od neho čakať.

Vbehnem do izby a prejdem hneď do šatníka, vyberiem si kufor a začnem do neho hádzať veci, ktoré som si priniesla.

,,Simona, čo dopekla robíš?" volá na mňa, ale ja ho ignorujem. ,,Prečo sa balíš? Čo sa stalo?" hrá nechapavého, ale už mu určite došlo, prečo som taká. Zastavím sa a pozriem na neho.

,,Teraz ti ešte raz položím otázku a dúfam že mi na ňu odpovieš, pretože obaja vieme čo sa deje. Takže prečo ta oslovujú don?" pozerám sa mu do oči a čakám čo povie. Zhlboka sa nadýchne a vydýchne. Hľadá slova, ktorými by to vysvetlil, lenže vysvetliť to bez toho, aby som neušla nie je možné. Už som sa rozhodla.

,,Poviem ti pravdu, ale sľúb mi, že ostaneš a necháš si to všetko prejsť hlavou. Prosím," zahladi sa mi do očí a čaká na moju reakciu. Moje rozhodnutie už nezmení, ale vypočuť si ho môžem.

,,Tak spusť," odvrknem a prekrížim si ruky na prsiach.

,,Som Dario Romano Mancini hlavou Cosa Nostry, to znamená, že som hlavou sicílskej mafie. Zdedil som toto oslovenie a postavenie po svojom, teda našom otcovi v deň, keď zomrel," odpovie na moju otázku a mne sa začne ťažko dýchať, začína sa mi točiť hlava a nevládzem stať na nohách.

Zachytím sa steny a snažím sa prejsť von zo šatníka, ale moje nohy ma zrádzajú.

,,Simona, čo sa deje?" približuje sa ku mne, ale ja ho už nevnímam. Padám na zem až ma pohltí tma.

Enrico

Nepáči sa mi, že ten hajzel je jej brat. Teraz si to všetko zlízne ona. Musím sa porozprávať s otcom a pokúsiť sa ho prehovoriť, aby našiel iné riešenie k stretnutiu s Dariom ako únos Simony. Síce viem aká bude jeho odpoveď a ja by som na jeho mieste reagoval rovnako, ale nemám na výber.

Vstupim do domu a ponáhľam sa do otcovej pracovne. Určite je tam, pretože tam trávi väčšinu dňa. Zaklopem na dvere a otec ma vyzve aby som vstúpil.

,,Ahoj otec, potrebujem s tebou hovoriť. Máš chvíľu?" prejdem do miestnosti a posadím sa na kreslo.

,,Samozrejme, hovor," vyzve ma.

Rozmýšľam ako to povedať, pretože hlave rodiny nesmiete rozkazovať a nesmiete meniť ich rozhodnutia. Nesmiete s nimi nesúhlasiť a musíte ju počúvať na slovo. Musím to povedať tak, aby som otca presvedčil, že moja možnosť alebo ponuka je lepšia ako jeho. Lenže ako!

,,Chcel by som s tebou hovoriť o Dariovi a jeho sestre," začnem a čakám. Nič nehovorí, pozerá sa na mňa a úprimne začínam byť z toho nervózny. To nie je dobré znamenie.

,,Neviem o čom by si chcel hovoriť, vyjadril som sa dosť jasne."

,,Otec myslím si, že únos nie je najlepšie riešenie. Mali by sme skúsiť aj iné možnosti. Toto by som bral ako poslednú variantu," prihováram sa k nemu.

,,Enrico, dobre vieš, že sme skúsili všetko čo sa dalo, ale nezabralo to. Viac krát som sa s ním skúšal spojiť, ale ignoruje ma, takto si konečne uvedomí, že aj nás treba rešpektovať, sme predsa kalábrijská mafia do riti!" skríkne. Nikdy som ho nepočul nadávať.

,,Simona za nič nemôže."

Otec zodvihne obočie a ja si v tej chvíli uvedomím, že som vyslovil jej meno, že som sa prezradil. Že posledná nádej ako zmeniť jeho rozkaz už vyhasla.

,,Ako to myslíš, že Simona? Ja som ti predsa nepovedal, ako sa volá. Vie to len Mario, pretože on dostal príkaz uniesť ju," povie a zúrivo na mňa zazrie.

,,Stretli sme sa náhodou dnes doobeda, ale to teraz nie je podstatné. Chcem aby sme skúsili niečo iné a nezaťahovali do toho aj ju. Otec premysli si to, prosím," prosím ho, ale stačí jeden pohľad na neho a viem, že rozhodnutie nezmení.

,,Je to moje nariadenie a to sa nezmení. Aj tak je na to neskoro. Mario už podnikol isté kroky, aby sa nám podarilo slečnu Hronská dostať. Viac sa k tomu nemienim vyjadrovať," postaví sa zo stoličky a zavrčí na mňa.

,,Ja s tým nesúhlasím!" zvolám na neho a on sa rozčúli. Postavím sa tak prudko až zhodím kreslo.

,,To ma vôbec nezaujíma. Ja som hlava rodiny a ty sa jej musíš podriadiť, keď budeš hlavou ty, tak si môžeš rozkazovať. Pokiaľ dobre viem nepredal som ti môj post a ani som nezomrel, tak stále platí čo ja poviem. A teraz vypadni, nebudem sa k tomu už viac vyjadrovať," ukáže prstom na dvere, aby som odišiel.

Nemám na výber. Posledná šanca ako ju zachrániť odplávala.

Zvrtnem sa a vyjdem von z dverí. Mario je hajzel a netvor. Musím ich nájsť, skôr ako jej ublíži a asi aj viem kde sa bude nachádzať.