Enzo/Caroline/Klaus
Epická láska.
Ak vás niekedy v živote postretne, môžete sa považovať za veľmi šťastných... Ale čo ak vás postretne dvakrát a navyše v tom istom čase? Je naozaj v poriadku milovať dvoch ľudí súčasne?
„Nezastavuj!" kričal som so smiechom a ťahal ju preč. Keď sme konečne zahli za roh, ruku som jej pustil a zodvihol k nej jednu karmínovo červenú ružu. „Na uvítanie."
„Klaus! Nezaplatil si za to!" vravela naoko pobúrene, no usmievala sa od ucha k uchu.
Úloha splnená.
„Mám ju zahodiť?" nadvihol som provokatívne obočie.
„Si ako malý." so smiechom mi vzala ružu z rúk. Keď si k nej privoňala, zrenice sa jej rozšírili samotným pôžitkom. Nevedel som sa na ňu vynadívať. Keď vzhliadla opäť ku mne, srdce mi poskočilo. Caroline sa usmiala, akoby to počula. „Ďakujem." prehovorila napokon, než dodala:„Už prosím nič nekradni."
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Prikývol som a vytiahol na ňu pohľad šteňaťa, ktorý jej bol za tie roky až priveľmi dobre známy. Len pokrútila s úsmevom hlavou a vykročila napred.
Užasnuto som hľadel ako ladne vykračuje osvetlenou ulicou, akoby tu bola odnepamäti doma. Keď sa za mnou ohliadla a s úsmevom na mňa mávla Nemohol som uveriť, že ten úsmev, patril práve mne.
***
Zastali sme pred vchodom ohromného domu, ktorý patril mojej rodine. Chystal som sa otvoriť bránu, no na okamih som kľučku pustil a obrátil som sa ku Caroline: „Nezabúdaj, niekoľko ľudí tu vstalo z mŕtvych."
„Rozumiem." prikývla, nevediac, čo má od toho čakať a s hlbokým nádychom ma nasledovala dnu.
Vstúpili sme na rozľahlé kamenné nádvorie. Na moje prekvapenie, tu boli takmer všetci. Caroline vedľa mňa stuhla.
„Zdravím, Caroline." Elijah sa jej prihovoril ako prvý, „Dúfam, že sa správal Niklaus slušne. Bol veľmi nervózny, keď odchádzal." podpichol ma starší brat. Veľmi dobre vedel, ako dlho mi trvalo odhodlať sa ju navštíviť.
Caroline vyvalila oči, akoby si nebola istá tým, či to má byť žart. Po chvíli sa však veselo usmiala a podpichla ma tiež: „Ale áno, zdá sa, že si ho celkom naučil slušným spôsobom."
Zagúľal som očami, keď sa do debaty zapojil Kol: „Nik a slušné spôsoby? To bude nejaký omyl." uškrnul sa. Samozrejme, že by si nenechal ujsť takúto príležitosť. Potom pohľadom zablúdil ku Caroline a veľmi okato si ju prezrel od hlavy po päty. „Aj po toľkých rokoch vyzeráš naozaj veľmi chutne."
Caroline nadvihla obočie nad jeho lacnou baliacou hláškou. A ja som svojmu bratovi naoko hrozivo, naoko kama rátsky, prehodil ruku cez plecia.
„Kol, pamätáš sa, čo som ti povedal naposledy, keď si to vypustil z úst?" ruku som mu zovrel na ramenách pevnejšie.
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
