First love

J e d e n á s t a č a s ť

Vtedy sa ako keby spamätal čo chcem spraviť a odtiahol sa. Hneď potom nastala trápna chvíľa. Cítila som sa hrozne. Tak veľmi som ho chcela pobozkať, až som si neuvedomila či to on vôbec chce.

Vo filmoch je to tak, že sa skôr dievča odtiahne. Myslela som že sa od hanby pod zem prepadnem. Chcela som utiecť, no nemala som kde a ako.

Postavili sme sa, Timo spratal všetko do košíka a ja som ho zatiaľ čakala v aute. Po 10 minútach prišiel.

,,Tak čo, vezmem ťa domov?" začal.

,,Mohol by si," usmiala som sa. Ovšem to bol silený úsmev. Vôbec mi nebolo do smiechu či do úsmevov. Hlavne pri ňom nie.

Cesta sa tiahla v tichosti. Nikto z nás nezačal žiadnu tému a ja som nemala chuť sa mu ospravedlňovať. Chcela som byť vo svojej izbe a preplakať celú noc. Nechápem ako som si mohla myslieť že on by somnou chcel byť. ,,Som naivná," pomyslela som si.

Bola som na odchode z jeho auta, no on ma zastavil pri otváraní dverí.

,,Menci? Môžeme sa o tom porozprávať?" začal.

,,O čom?"

,,Veď vieš. Tá trápna chvíľa."

,,To že som ti chcela dať pusu bolo pre teba trápne?"

,,Nie to nie. Proste len by sme nemali ísť na to prirýchlo," červenal sa.

,,Na čo prirýchlo?"

,,Veď vieš. Páčiš sa mi, ale nechcem toto naše priateľstvo pokaziť."

,,Tak načo si ma volal na rande?" nechápala som.

,,Myslel som si že som pripravený, ale očividne niesom. Neber to zle Mencia, ja len potrebujem čas."

,,Aby nebolo neskoro," falošne som sa usmiala a vyšla z auta. Myslel si že ja bude naňho čakať ako blbá? Chcel priateľstvo, má ho mať. Nemal zo mňa spraviť naivnú kravu.

...

Je konečne piatok. So Zoe ideme k Filipovi na narodeninovú oslavu. S Filipom sme sa počas tých štyroch dňoch v škole (väčšinou to bolo pred školu alebo cestou zo školy) zblížili. Ale len ako kamaráti. Priznal, že je na chalanov aj keď to nebol jeho prvý coming out, pretože jeho kamaráti a rodina o tom dlhšie vedeli. Ale som zaňho rada.

,,Čo si obliekaš?" vytrhla ma z myšlienok Zoe.

,,Neviem nechcem nič vyzývavé."

,,Prečo veď ideme na párty," zakričala.

,,Nie Zoja, to nie je párty ale len oslava. Taká kde sa nebude len piť ale aj rozprávať normálne a nie len flirtovať. Takže šaty si neberiem," usmiala som sa.

,,Fajn tak potom ani ja nie. Tak čo sukňu."

,,Na tú je už zima. Vezmem si nohavice a nejaký top. Ak chceš niečo si vyber zo skrine," ukázala som na skriňu v ktorej som sa sama nevyznala.

,,Ďakujem cicuš že mi darovávaš veci," zasmiala sa a ja s ňou.

,,Nie darovávam ale požičiavam trulo," otočila som sa ,,Raz mi ich všetky vrátiš."

,,Hej hej hej. Pr pr pr. Aj ty máš moje veci, nie len ja tvoje," začala sa smiať. Zhodila sa na posteľ. Ľahla som si k nej

,,Čo je to pr pr pr?"

Zasmiala sa ,,ako pozor, pozor, pozor. Alebo počkaj, počkaj, počkaj," zasmiala sa.

,,Vy Slováci máte divný jazyk," tiež som sa zasmiala.

,,A ty otrasný, tvrdý prízvuk," urazila sa.

,,Takže tvrdý hej?" rozosmiali sme sa obidve. S ňou mi je úžasne. Ani nepomyslím na Tima či Daniela.

Počas týždňa sa ma Daniel snažil kontaktovať či už počas školy alebo správami. Dokonca za mnou poslal Patricka aby to zaňho vyžehlil.

Timo ten si ma nevšímal. Asi dúfal že sa zastavím v kaviarni, ale ja som tam celý týždeň nebola. Pravdupovediac som na to ani nemala čas. Celý čas som bola so Zoe a Filipom.