First love

D e s i a t a č a s ť

Po našom výlete prešli dva dni. Danielovi som sa snažila čo najviac vyhýbať. Je pravda že mi nič nespravil, ale možno som sa trochu hanbila.

Dnes je pondelok, čiže škola. Timo sa zmenil. Nie veľmi. Zmenou myslím že sa mi zvykne pozdraviť aj v škole. Nie je to moc, ale ideme krôčik po krôčiku.

Stretávanie s Timom v kaviarni mi vždy spríjemní deň. Možno ho začínam mať viac rada ako kamaráta. Ale to iba možno!

,,Menci, kde trčíš?" kričal po mne Patrick od auta.

,,Veď už idem bože," zakričala som ,,Nebuď nedočkavý."

Myslím že Patrick so Zoe sa ešte viac zblížili. Po tom ako sme prišli z jazera, som mu všetko povedala a moožno aj niečo pridala. Bol veľmi rád že aj on sa Zoe páči. Sľúbil mi že ju pozve niekde. No zatiaľ sa neodvážil, alebo o tom neviem.

Otcovi sa v hoteli začalo dariť. Hovoril že ak by sme chceli, môžeme ísť na všetkých svätých do Španielska. Strávime tam týždeň u našich známych.

Pri vchode do školy som ako prvého zahliadla Daniela. Do riti! Veď sa mu vyhýbam, prečo práve on?!!!

,,Ahoj Ginger, dlho som ťa nevidel," začal.

,,Nevolaj ma tak a ahoj." Skúšala som čo najrýchlejšie od neho odísť, ale on sa nedal.

,,Môžeme sa porozprávať?" Tušila som o čom a tak som prikývla.

,,Prepáč bude to znieť divne, ale nepomohla by si mi pred Dianou hrať milenku?" To ma zaskočilo. Tak ja sa mu vyhýbam celé dva dni, dokonca aj keď je u nás a on na mňa začne s týmto? Nie je to idiot? A ešte aký veľký.

,,Čo si o mne myslíš Daniel ? Že som totálna piča? To ti nič nedochádza? Vieš čo ? Mýlila som sa v tebe. Od toho čo som si o tebe myslela máš naozaj ďaleko." slzy sa mi hrnuli do očí a ja som myslela že odpadnem. Mala som pocit ako keby som sa točila. Pri pohľade naňho mi bolo na zvracanie.

Ja som si naozaj myslela ako blbá že on je ten pravý. Ale nie, je to len idiot. Sprostý hokejista, nie žiadny umelec.

Bežala som von ako keby ma naháňali psy. A on nič. Len tak tam stál.

Pri otvorení vchodových dverí som sa konečne mohla nadýchnuť. Vybrala som si svoj inhalátor a nadýchla sa aj z neho. Vydýchla som.

,,Ahoj, deje sa niečo?" vystrašil ma niečí hlas.

Bol to Filip. Ten ktorý nás so Zoe vzal z tej nešťastnej párty. Usmiala som sa.

,,Ahoj. Nič sa nedeje. Ty tu chodíš do školy?" začudovane som sa opýtala.

,,Hej," zaškeril sa ,,som v maturitnom ročníku," usmial sa.

,,To preto som ťa tu ešte nevidela."

,,Môže byť."

,,Ty máš astmu?" opýtal sa po chvíli.

Pozriem na svoj inhalátor. ,,Hej," a usmiala som sa.

,,Môžem otázku?" opýtala som sa pre zmenu ja.

,,Kľudne."

,,Na tej párty si spomínal nejakú chorobu, môžem vedieť o akú ide?" začala som.

,,Hovoril som o chorobe? Skôr to bola operácia, ktorá ma čakala."

,,Aká?" vyzvedala som.

,,Vyberali mi ústne mandle."

,,Aha, prepáč že vyzvedám," usmiala som sa.

,,To je v pohode," úsmev mi opätoval ,,ideš? Či tu budeš len tak sedieť?

,,Idem, idem."

Deň v škole prebehol rýchlo. Práve odchádzam zo svojej siedmej hodiny umenia. Daniel na siedmej hodine nebol.

,,Ahoj," zrazu sa pri mne objavil Timo.

,,Ahoj. Čo tu ešte robíš?" usmiala som sa.

,,Čakal som ťa," začal sa červenať.

,,Prečo?"

,,Ideme spolu von," usmial sa.

,,Akože rande?" podrypla som.

,,Samozrejme," začal sa smiať .

,,Na čom sa smeješ?"

,,Len tak," zobral mi plátenku.

Bola som v menšom šoku. On, Timotej ten najväčší frajer na škole ma berie na rande, zobral mi plátenku a chystá sa ma zobrať do jeho auta? Je toto sen alebo realita?

Šli sme chvíľu od Bratislavy. Zastavil pri nejakom parku.

,,Myslela som že ma vezmeš do luxusnej reštaurácie," povedala som povýšenecky, ale bola som rada že ma tam nevzal. Predsa len je pekné počasie aj keď už je október.

,,Smola," usmial sa.

Ako sme šli všimla som si menší domček. Mierili sme k nemu.

,,To je tvoj?"

,,Kamaráta, ale požičal nám ho na dnes," usmial sa. Má tak krásny úsmev. Jeho veľké pery ma lákajú. No zakusnem si do tej svojej aby som nespravila nejakú blbosť.

Odomkol dvere. Svetlo bolo zapálené a uprostred izby ležala deka, a na nej piknikový kôš. Usmiala som sa.

,,Takže ty si taký romantik?"

,,Odjakživa," a chytil ma za ruku. Ruky mal jemné. ,,Je tak úžasný," pomyslela som si.

,,Poď, sadni si," ukázal na deku.

Zapálil sviečky. Chlapci a dievčatá, ženy a muži, babky a dedkovia ja som vám hovorila že on ma neprestane prekvapovať!

,,Vieš ako sme sa rozprávali o tom že nechcem aby o tom že sa bavím s tebou niekto vedel? Tak už mi to je jedno. Si jediná s ktorou sa potajme stretávam. A ja nechcem aby to bolo potajme. Chcem tým povedať, že mi je už jedno kto si čo o mne myslí."

,,Si úžasný," usmiala som sa a objala ho. On mi objatie opätoval.

,,Poď, daj si niečo. Toto všetko som pripravil ja sám."

,,Neverím," zasmiala som sa.

Splietla som sa v ňom. On nie je ten zlý.

Popri jedení sme sa rozprávali o škole, rodine, smiali sa. Je to moje prvé rande a cítim sa ako v siedmom nebi.

,,Inak. Mamina je v Španielsku?" opýtal sa medzi rečou.

,,Nie. Zomrela. Mala rakovinu a tak boj proti nej prehrala," zosmutnela som.

,,Joj Menci to mi je ľúto, nevedel som to. Prepáč."

,,To je v pohode. Nemal si to odkiaľ vedieť," usmiala som sa. Slza mi pri spomienke na mamu tiekla po líci.

,,Poď sem," vzal ma do náručia. ,,Ak by si niečo potrebovala, som tu pre teba," pobozkal ma na vrch hlavy. Pri ňom som sa cítila bezpečne. Niečo ako pri Patrickovi. Je prvý, ktorému som povedala o mamine. Mala by som to povedať aj Zoe, kým to nepovie Patrick, pomyslela som si.

Tak som sa mu pozrela do oči. Z oči na pery...

Dnes mi písanie nejak nešlo:/ Dúfam že sa vám táto časť páči.