Š i e s t a č a s ť

21 1 0
                                    

...A v tom nám do izby vtrhol Timotej. Vždy všetko pokazí.

,,Č-čo tu robíte," zakoktal sa. ,,Skôr čo tu robíš doprdele ty ," skríkol Dan. ,,Vypadni!" skríkla som. ,,No nie, ona tu je somnou," dodal Timotej.

,,No neviem kto ju tu priviezol," poznamenal uštipačne Dan. A v tom Timotej vybehol po ňom. Sotil ma na zem z neho a v tom sa Dan postavil a udrel päsťou Tima do tváre. Timo to neustál a tak spadol na zem. Vtom si Dan sadol naňho a mlátil ho do tváre.

,,Dan veď ho zabiješ preboha!" skríkla som. Hneď sa mi začali z očí valiť slzy. Paru chalanov z chodby ma počulo a tak ich začali dávať od seba. I keď na

Tima som sa hnevala, bála som sa oňho. Nechcela som aby skončil v nemocnici.

,,Čo ťa to napadlo ho zmlátiť," kričala som. ,,To kvôli nemu si plakala, viem to," skríkol.

,,Nič sa nestalo predsa. Prestaň sa chovať ako keby som ti patrila."

,,Ty si vážne nič nevážiš. Veď ti mohol niečo spraviť. Len ťa chránim."

,,Ja sa viem o seba postarať sama!"

,,No ako vidím tak nie. Prečo si potom za mnou utekala? Znamenal u teba ten bozk vôbec niečo?" zosmutnel.

,,Daj mi pokoj. Idem domov."

,,To beriem ako nie," zakričal po mne zatiaľ čo som kráčala k schodom. Nemala som náladu to s ním rozoberať. Jasné že to pre mňa veľa znamenalo. Bozkávala som sa v Španielsku s veľa chalanmi, ale nikdy som pri bozku necítila to čo s ním. Žeby som sa za tých pár dní doňho zamilovala? Tú myšlienku som hneď

pustila z hlavy keď som si všimla blondínku ktorá Timovi ošetrovala rany. Pichlo ma pri srdci. Ani neviem prečo. Predsa k nemu nič necítim. Alebo?

Zahliadla som Patricka so Zoe. Prekvapilo ma ich vidieť spolu, ale na nič som sa nepýtala. Potrebovala som sa dostať domov.

,,Idem domov. Nejdeš somnou Patrick?" opýtala som sa po tom ako som sa k nemu predrala cez ľudí. ,,Tak skoro ? Čo sa stalo Menci?" opýtal sa.

,,Nič len mi nieje dobre," a neklamala som. Vážne mi nebolo dobre. Niesom zvyknutá piť.

,,Idem s tebou ja ," ponúkla sa s úsmevom Zoe. ,,Pohľadám Daniela," dodala. ,,Nie on ešte nejde. Pýtala som sa ho," opäť som zaklamala. Nenávidím sa keď svojím blízkym klamem.

,,Vezmem vás. Ak môžem," ponúkol sa známy hlas za mojím uchom. Bol to chalan ktorý ma dostal z Timovho zovretia. ,,A nepil si?" spýtal sa Patrick.

,,Nie. Nemôžem piť kvôli chorobe," oznámil.

,,Tak poďme!" snažila sa Zoe prekričať hudbu. Cestou k jeho autu som rozmýšľala prečo je na párty keď nepije.

,,Dúfam že sa Timotej za tebou už nevrátil potom," prerušil moje myšlienky. ,,Vrátil ale bol somnou kamarát a ten sa s ním aj pobil."

,,Ou kto vyhral?" spýtal sa.

,,Daniel?" opýtala sa Zoe.

,,Hej a aj vyhral," usmiala som sa ale veľmi do smiechu mi nebolo.

,,Inak ja som Filip," predstavil sa.

,,Ja som Zoe a toto je Menci," predstavila nás Zoe.

Potom sa cesta autom niesla v tichu. Zoe kontrolovala instagram a ja som sa dívala z okna. Bratislava je vážne pekná keď je noc. Svetlá všade svietia, názvy obchodov sú rozsvietené, z barov idú farebné svetlá...

Zastavil pri mojom dome. ,,Ďakujeme," povedala som za nás dve a Zoe prikývla. ,,To je maličkosť. Aj nabudúce." Vystúpili sme a on odišiel.

,, Neprišiel ti ten chalan divný," spýtala sa ma Zoe po tom čo zatvorila dvere na mojej izbe. ,,Nie, veď je zlatý," usmiala som sa.

Rýchlo sme sa prezliekli, umyli a ani neviem ako zaspali.

Trocha kratšia časť. Snáď sa vám môj príbeh páči :))

First loveWhere stories live. Discover now