First love

ô s m a č a s ť

...

Pri ceste ku Patrickovi som na nič nerozmýšľala, iba to že už chcem byť pri ňom, držať ho za ruku a ospravedlniť sa.

Na chodbe už stál Daniel. Pobehla som.

,,Kde je ?"

,,Vyplachujú mu žalúdok. Ešte nemôžme ísť za ním. On tu čo robí?" pozrel za mňa na Tima.

,,On je tu somnou. Priviezol ma sem."

,,Fajn, tak už môžeš ísť," drzo povedal Timovi.

,,On nikam nepôjde. Ak sa ti nepáči odíď," ukázala som smerom na dvere.

,,Ostávam," dodal.

,,Je niekto z vás rodina Patricka Josefa Terenza?" vyšiel doktor z Patrickovej izby.

,,Áno ja. Som jeho sestra. Ako je na tom?" sypala som zo seba.

,,Už je dobre. Vypláchli sme mu žalúdok. Viac budem rozprávať so zákonným rodičom. Sú na ceste?"

,,Áno otec je na ceste. Môžem ísť za ním?"

,,Samozrejme," povedal s úsmevom.

Otočila som sa k chalanom ,,chcela by som za ním ísť najprv sama, zavolám vás potom." prikývli.

Do izby som vkráčala so strachom ale aj s radosťou že je v poriadku. Pri mojom príchode sa akurát zobúdzal.

,,Ahoj Menci," povedal so sileným úsmevom. Pichlo ma pri srdci.

,,Ahoj," vyšla mi slza. Patrick si to všimol.

,,Neeeplač cicuš," usmial sa a vzal si ma do medvedieho objatia. Pri ňom som sa cítila vždy v bezpečí.

,,Ako ti je poklad?" a odtiahla som sa od neho aby som mu videla do očí.

,,Ale dobre. Prepáč mi to. Nechcel som aby si ma takto videla. Mal som úzkosť, tak som nevedel čo robiť," povedal so slzami v očiach.

,,Už je dobre. Ale už mi to nikdy nerob!" usmiala som sa naňho a v tom mi z oka padla slza.

,,Kto ma tu vzal?"

,,Daniel. Mali ste ísť von a on ťa našiel na zemi..." nemohla som dokončiť vetu. ,,Pšt už je dobre. Zavolaj ho."

Postavila som sa a zavolala Daniela. Zatiaľ čo kráčal dnu ja som vyšla von za Timom.

POHĽAD PATRICKA

Pohľad na sestru mi lámal srdce. Vďaka nej som pochopil že život má zmysel. Má zmysel vďaka tomu že tu je somnou. Počúva ma, chváli ma, utišuje. Je ako moja druhá mama. Aj keď sa pohádame, nikdy nadávky nemyslíme vážne a spolu sa dopĺňame. Viem je čudné že takto rozprávam o svojej sestre. Tak by som mal rozprávať o priateľke. Ale cudzí človek ťa hocikedy sklame a rodina? Tá je tu stále. V dobrom či v zlom.

V dverách stál môj záchranca. Daniel. Nebyť jeho tak by som tu takto neležal živý a rodina by prišla o ďalšieho člena.

,,Poď sem bráško," usmial som sa. Pri objímaní som počul ako poťahuje nosom. ,,Toto mi už nerob bro," povedal so smiechom cez slzy.

,,A ty nebuď padavka a nerev mi tu," smial som sa aj keď je pekné na ňom vidieť, že mu na mne záleží.