A čo my? (Ereri/ Riren)

5. Levi

Na ďalšie ráno som sa zobudil v Erenovom objatí. Pomrvil som sa a pri mojom uchu sa ozvalo:

,,Dobré ráno, Levi," trochu som sa pousmial a tiež mu poprial dobré ráno. Potom sa mi vynorili spomienky zo včerajšieho dňa a môj poloúsmev ihneď upadol. Spomínam si ako som sa s Erwinom opäť hádal o Erenovi.

Nedokáže pochopiť, že ja a Eren sme priatelia. Neskutočne naňho žiarli. Zhúkol som po ňom nech mi dá konečne pokoj. Snažil som sa mu vysvetliť, že k Erenovi nič necítim tak už po stýkrát. Vypúšťal som naňho jednu nadávku za druhou a on s jeho výbušnou povahou si to samozrejme nenechal páčiť a dal mi facku. Tam to však neskončilo a päsťou mi udrel do tváre.

Hneď ako sa mi podarilo od neho utiecť som bežal sem. Nevedel som kam inam ísť. A som rád, že som bežal sem. Som Erenovi neskutočne vďačný za to, že ma tu nechal zostať. Neviem kam by som inak šiel...

Po nejakej chvíli sa vedľa mňa ozval Erenov hlas: ,,Levi mali by sme si asi trochu pohnúť inak prídeme neskoro do školy."

Slabo som prikývol a začal sa stavať. Eren mi požičal nejaké jeho veci a ja som sa šiel prezliecť do kúpelne. Keď som vyšiel, v kuchyni na stole som videl Erena, ktorý sa ku mne otáčal s termoskou v ruke.

,,Spravil som ti čierny čaj, " usmial sa. Zobral som si ho od neho a po pár minútach sme už boli na ceste do školy.

Myšlienkami som lietal niekde v oblakoch. Celú cestu som neprehovoril a bol som Erenovi vďačný, že včerajšok viac nevyťahoval.

Eren do mňa zrazu drgol a keď som na neho upriamil pohľad, videl som, že sa pozerá niekam pred seba. Pozrel som sa tým smerom a hneď sa v mojom zornom poli objavil Erwin, ktorý stál opretý o bránu školy. Keď sa naše pohľady stretli začal sa k nám približovať.

,,Môžeš ísť Eren. Toto s ním musím prebrať sám a keby si tu bol asi by sa iba znova vytočil."

Eren na mňa pozrel tými jeho smaragdovými očami. Videl som na ňom, že nechce odísť no aj tak prikývol a pokračoval v ceste kým ja som zastavil. Keď sa míňali s Erwinom si vymenili dosť nepríjemné pohľady.

,,Čo si robil s ním?" pozrel na mňa Erwin tvrdo.
Pokrútil som nad ním hlavu. ,,Tak toto je spôsob akým sa mi chceš ospravedlniť za včerajšok? Vážne?"

Erwin zaťal čeľusť a stále na mňa pozeral. Čakal som kým povie niečo čím by mi vysvetlil čo to do neho včera vošlo.

Niekoľko minút sme stáli v tichu a keď som sa už zbieral na odchod chytil ma za ruku.

,,Prepáč mi to Levi, nechcel som... ja neviem čo ma to napadlo. Prosím odpusti mi. Môžme sa stretnúť poobede? Budem ťa tu čakať. Zoberiem ťa miekam. Vážne ti to chcem vynahradiť."

Najskôr som mu nechcel vyhovieť. Rozpojil som naše ruky a dal som sa do chôdze. On ma však dohnal a pritiahol ma do jeho náruče. Stále mi hovoril ako ho to mrzí a že to ľutuje.

Tak som nakoniec povolil. No to bola moja ďalšia chyba. Pretože o skoro mesiac už Erwin nezostal iba pri nejakej facke či údere päsťou. Tentokrát to bolo už omnoho horšie.

WAU Ja niesom mŕtva. Ešte žijem fakt😭