Fanfikcie nie sú reálne knihy

Tradičné Japonsko

Názov: Tradičné Japonsko (v origináli Old Japan)
Autor: Antony Cummins
Rok pôvodného vydania: 2018
Žáner: Populárno-náučná literatúra

-

Existoval jeden vojenský šľachtic, ktorý verejne vyhlásil, že by každému mužovi, žene či dieťaťu, ktorí neplatia dane, mali byť odrezané uši.

-

Ohľadom peňazí sú Japonci veľmi úzkostliví. Skorší cestovatelia opisujú, ako sú Japonci veľmi presní, pokiaľ ide o hocijaké vymeriavanie, váženie či zmenu - na rozdiel od zlodejských Číňanov či Kórejcov.

-

Tou dobou bolo Japonsko skutočne uzavretou krajinou, napriek tomu však do nej vďaka pozícii, ktorú si držali Holanďania, začali dostávať západné tradície a usazovať sa tu. 

-

-

-

Antony Cummins je historik, ktorý sa sústreďuje na stredoveké Japonsko, hlavne na japonské vojny. Cieľom jeho publikácií je zvýšiť povedomie verejnosti, vytvoriť pravdivý obraz o stredovekom Japonsku, samurajoch a samurajských vojnách. Vydal množstvo publikácií, v ktorých nám odkrýva starodávne príbehy samurajských hrdinov a tajomstvá, ktoré boli po stáročia skryté.

Veľa informácií o Cumminsovi nenájdete, preto je dnes informačné okienko o autorovi stručné.

Autor v knihe prirovnáva čítanie a písanie k vareniu. Píše, že správna kniha by mala byť vyvážená rovnako, ako chutné jedlo. Autor by nám ako kuchár mal naservírovať chod, ktorý bude pre nás stráviteľný, vyrovnaný a s radosťou o ňom povieme aj našim známym, aby ho taktiež ochutnali. On sa prehrabe v stáročia starých historických prameňoch, teda vyberie a nachystá suroviny, a nám ich naservíruje už ako ľahko stráviteľné „jednohubky". Kniha je zmesou rôznych historických faktov, mýtov, legiend, povier či tradícií. Je rozdelená na niekoľko častí, pričom je napísaná štýlom, aby ste knihu mohli hocikedy otvoriť a nemuseli sa báť, že ste na všetko zabudli a musíte ju čítať odznova. V relatívne krátkych úsekoch sa dozvedáme všelijaké veci, od černošského samuraja, cez uzatvorenie Japonska sa pred svetom, ako sa Japonsko modernizovalo, až po opisy techník mučenia na kresťanských mučeníkoch.

Kniha stojí na malých informačných úsekoch, preto tu nemáme žiadne hlavné či vedľajšie postavy. Pokiaľ by sme to trocha prehnali, tak by sme mohli povedať, že tu postavy prakticky ani nie sú. Čo je pravda, avšak s niektorými historickými osobnosťami, napríklad moreplavcami, či veľvyslancami, z ktorých zápiskov autor nie raz vychádza, sa stretávame opakovane, takže je to jemne polemizujúce. V rôznych krátkych príbehoch, príhodách či legendách, sa stretávame ojedinele s všakovakými postavami, pričom vďaka formátu knihy sa stávajú len druhoradou záležitosťou a daná legenda tou hlavnou. Keby sa jednalo o román, bola by to obrovská chyba, tu to je však pochopiteľné a neprekáža to. Popri tom tu sú taktiež aj historické príbehy o slávnych ľuďoch japonskej histórie. Pokiaľ by sme sa na knihu zamerali kritickejšie, dalo by sa povedať, že je to taký zhluk zaujímavostí pokope. Je to veľmi zjednodušené prehlásenie, ale môžeme s ním operovať. V samotnej podstate to pravdou je, avšak práca autora tu skvelo zafungovala, keďže človek pri čítaní nemá pocit, ako keby pozeral video s názvom sto najzaujímavejších faktov o Japonsku. To vôbec, priam naopak; čitateľ sa ľahko stráviteľnou zábavnou formou veľa veciam naučí a Cummins šikovne pracuje s faktom, že to píše primárne pre laikov.

Ak mám byť úprimný, čaro tejto knihy spočíva na bedrách jej autora. Cummins si veľmi dobre uvedomuje svoju cieľovú skupinu a s ňou aj pracuje. Kniha priamo nepodceňuje svojho čitateľa, ani ho však nenadhodnocuje, čo sa veľmi dobre premieta v jej forme napísania. Autor sa v texte aktívne zapája, prihadzuje nám k tomu svoje poznámky či postrehy, ujasňuje nám niektoré historické reálie a pritom v čitateľovi nevyvoláva dojem, že je príliš hlúpy na to, aby to bez jeho poznámok nepochopil. Je to opačne – čitateľ má pocit, že je múdrejší, než v skutočnosti je. Tento šikovný spôsob formy je užitočný pre takýto typ náučno-populárnej literatúry, v ktorej musí autor pracovať s faktom, že ľudia o danej téme majú minimum informácií.

Konečne sa dostávame k môjmu názoru.

Túto knihu som si kúpil spontánne, keď som bol so spolužiakom v Martinuse s tým, že som nemal poňatia, o čom je. Zaujala ma len obálka, tak som ju zobral. Začal som ju čítať nedlho po tom, ale z nejakého dôvodu ma to nebavilo, tak som to odložil bokom s tým, že možno to niekedy prečítam. Bolo to vyše roka, kým som sa k tomu dostal a išiel som do toho s tým, aké utrpenie to bude. Na moje milé prekvapenie ma to bavilo, prečítal som ju prakticky za deň a odniesol som si z nej dobrý pocit. Skvelá oddychová literatúra, pri ktorej si môžete vyložiť hore nohy a v pokoji čítať. Viem, že táto recenzia nie je tak objemná, ako väčšinou, ale je tomu tak predovšetkým z dvoch dôvodov: 1. aj samotná kniha na mňa pôsobí dojmom, že siahodlhá recenzia sa k nej nehodí; 2. nie je o nej možné toľko povedať a chcel som ju tu zmieniť hlavne kvôli nadšencom Japonska, ktorým sa pravdepodobne bude páčiť. Je zbytočné obaľovať text vatou, keď to nemá dôvod (predsa len toto nie je fanfikcia, všakže). Plus je potrebné raz za čas pridať aj niečo kratšie, oddychovejšie.

Veková skupina tu nie je veľmi podstatná, pretože kniha je napísaná bez vekovej cieľovej skupiny. Cieľovou skupinou sú predovšetkým ľudia, ktorí sa zaujímajú o Japonsko, či juhovýchodnú Áziu všeobecne. Týmto to môžem jedine odporučiť (áno, aj keď je váš jediný záujem o Japonsko v podobe anime).

Kniha je spracovaná dobre, má zvláštne matný povrch, s ktorým som sa ešte nikdy predtým nestretol. Pôsobí veľmi elegantne, kombinácia farieb je vkusná, zároveň však na seba biela kniha bez prebalu zákonite ľahko chytá špinu. Taktiež ja som si moju kúpil už so škrabancom na prednej strane, čo som si všimol až doma. Pevná väzba je dobrá, s kvalitným papierom, milými (niekedy až infantilnými) ilustráciami a celkovo spracovanie hodnotím pozitívne. Je to české vydanie a pokiaľ viem, tak slovenské nie je.

Už sme na konci, tak mi ostáva už len jediné: 7,5/10