Áno, fanfikcie nie sú skutočné knihy a pokiaľ budete čítať len fanfikcie, tak nikdy sa nedostane na úroveň skutočného spisovateľa. Čítajte reálne knihy, pokiaľ sa chcete spisovateľsky a čitateľsky niekde posunúť, verte mi. Ideálne nech to nie sú odp...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Názov: Skrýša (v origináli HIDEOUT) Autor: Masasumi Kakizaki Pôvodný rok vydania: 2010 Žáner: Horor
-
-
-
Japonský mangaka Masasumi Kakizaki má na svojom konte niekoľko pomerne známych máng; medzi tie najznámejšie patrí Rainbow, Bestialious, Green Blood či Hideout (teda Skrýša). Každý aspoň raz počul o mangách, ale neviem, nakoľko je rozšírené všeobecné povedomie o tomto literárnom žánri. V stručnosti je manga japonský komiks, ktorý sa najviac od tých západných odlišuje tým, že sa číta z pravej strany na ľavú a nie z ľavej na pravú. Každá manga má vlastný štýl kresby, avšak vo väčšine sledujeme pomerne podobné charakteristiky. Často majú postavy veľké oči, drobné nosy, bláznivé vlasy či zvláštne telesné proporcie. Dá sa povedať, že väčšina máng pracuje so štylizovanou podobou človeka, než s tým, aby sa snažila o realistický a anatomicky presný model ľudského tela. Nie však všetky, čo je aj prípad máng Kakizakiho. Samozrejme, istá štylizácia tu je, ale drží sa v relatívne realistickej podobe ľudí, zároveň s extrémne detailnou kresbou. Každému jednému panelu je venovaná značná práca a pri čítaní človek ostáva až fascinovaný tým, ako je vôbec možné niečo tak skvelo zachytiť. Alebo minimálne obdiv, že sa s tým niekomu chcelo takto piplať. Ale to vám musí byť jasné už od pohľadu na obrázky z mangy, ktoré som vám dal na začiatok namiesto klasických citátov z knihy.
Ale grafická stránka mangy je síce pomerne dôležitá, trúfol by som si povedať, že tvorí päťdesiat percent z konečnej kvality danej mangy, avšak nesmieme zabúdať aj na jej príbeh. Premisa príbehu nie je nijak nová či nikdy predtým nepoužitá. Príbeh nám je rozprávaný z pohľadu spisovateľa Seiičiho, dospelého muža a manžela. Príbeh začína tým, že sa nám Seiiči predstaví a vidíme niekde v džungli poničený zápisník, pričom nám Seiiči hovorí, ako musí stihnúť všetko zapísať; že toto bude jeho posledná kniha. Po pretočení strany sa nám naskytne pohľad na nahého Seiičiho, celého od krvi, ako je pripútaný na drevené kreslo v nejakej malej miestnosti. Chrapľavým hlasom hovorí, nech ho hlavne nezabíjajú a cez dieru vo dverách sa na neho pozerajú strašidelné oči niečoho, čo nevyzerá ako človek. Hneď po tomto úvode vidíme, ako je spoločne so svojou manželkou Miki na dovolenke. Sú spoločne na pláži a Seiiči navrhne, aby sa večer išli pozrieť na nádherný vodopád, o ktorom počul. Jeho manželka je od začiatku chladná a pochybovačná, ale nakoniec súhlasí. Tak teda nasledujúcej temnej noci vyráža Seiiči do prudkého dažďa, v spoločnosti jeho manželky, s jediným cieľom. Zabiť svoju ženu. Avšak netuší, že tento ostrovný raj skrýva miesta, ku ktorým nie je radno sa približovať. Čo natoľko strašného vlastne človek musí zažiť, aby sa z neho stala... príšera?
