Fanfikcie nie sú reálne knihy

O čo sa vlastne jedná?

„No, a čo teda ďalej?“
V poslednom čase som ostal pomerne frustrovaný z faktu, že veľa ľudí si o sebe myslí, že sú dobrí spisovatelia. Samozrejme, bavíme sa o ľuďoch tu na wattpade. Myslia si to o sebe na základe toho, že čítajú veľké množstvo fanfikcií, ktoré považujú za kvalitnú literatúru. Sklamem vás, ale fanfikcie nie je možno považovať za kvalitnú literatúru; minimálne valnú väčšinu nich. 

Samozrejme, fanfikcie sú prevažne skôr taká oddychová záležitosť, ľahké čítanie. Sú tu aj výnimky, kedy sa môže jednať o kvalitnejšiu záležitosť, ale ešte som nenarazil na fanfikciu, ktorá by bola napísaná ako skutočná kniha. To však nie je nič zlé - fanfikcie nemajú byť ako klasické knihy a ani ten formát tomu nie je prispôsobený. 

Tu však nastáva veľké ALE.

Neznamená to, že je to niečo, z čoho si má niekto brať seriózny príklad. Ja sám mám rád veľa fanfikcií, či samostatných príbehov. Ako príklad uvediem Popros!, kedy ma ten príbeh ozaj baví a je to jedno z mojich najobľúbenejších diel, ktoré sa na slovenskom wattpade nachádzajú. Ale to nič nemení na fakte, že si uvedomujem, že to nie je žiadna kvalitná literatúra, z ktorej by som si mal brať príklad. Gramatická stránka je, čo si budeme, dosť slabá, často sú časti zbytočne naťahované, klasicky nelogické rozhodnutia postáv a podobne. Lenže u Popros! to aspoň zachraňuje tá skutočnosť, že ten príbeh je skutočne zaujímavý a dokáže vás vtiahnuť. Postavy tu sú dosť dobre rozpoznateľné a zapamätateľné, plus autorka pri každej postave používa iný štýl písania, aby to viac sedelo k danej postave. To je veľmi pekný detail, pokiaľ píšete niečo z perspektívy viacerých postáv.

Avšak v konečnom dôsledku to ako celok nie je seriózna literatúra a ani by to tak nikto nemal brať. 

„No, a čo teda ďalej?“
Lenže potom vám tu nabehnú mladé autorky, ktoré reálnu knihu videli maximálne v podobe biblie ich rodičov, ale vďaka obrovskému množstvu prečítaných fanfikciií si myslia, že sú dobré autorky. Mám namysli jednu veľmi konkrétnu osobu, ktorá mi k tomuto dala konečný impulz. Nečudoval by som sa, keby toto práve čítala, ale nemám nejak potrebu ju tu označiť, čiže ju tu budem oslovovať len menom. Táto osoba, Natália, o sebe pomerne často tvrdí, že do svojich príbehov vkladá veľké množstvo času, pripravuje si podklady, starostlivo sa zamýšľa nad charaktermi postáv a podobné reči, ktoré o sebe prehlasuje každý tretí "autor". Preto je potom prekvapivé, že takto neskonale kvalitný podklad a tie hodiny, čo pri tom vraj strávila, vyplodia niečo, kde je napísané: "panvou prirážal medzi jeho ritné polky."  

No, názor si urobte sami. 

„No, a čo teda ďalej?“
Ďalej som si cez ňu všimol taktiež taký fenomén, ktorý je celkom populárny. A teda to, že ak má časť vášho príbehu dvadsaťtisíc slov, tak je to automaticky kvalitné. Čo tam po tom, že osemnásť tisíc slov je len zbytočná vata a opisy, ktoré sú absolútne neužitočné, nefunkčné a pre príbeh nijak prospešné. Potom už len svoje zlé písanie obhájiť tým, že je to váš štýl písania a gratulujem - máte nábeh je skvelú spisovateľku.  

Ešte za zmienku stojí to, čo som taktiež pozoroval u viacerých ľudí. Ak čítate fanfikcie v angličtine, tak nech sú aj najdokonalejšie na svete, tak vy si týmto skôr škodíte, než prospievate. Anglická a slovenská gramatika sú natoľko odlišné, že pokiaľ čítate hlavne anglicky a potom píšete v slovenčine, tak sa to na tom odráža a nedopadá to dobre. Snažíte sa preniesť anglickú gramatiku na tú slovenskú a neuvedomujete si, že to nie je kombinovateľné. Na to krásne nadväzuje to, že si nijak nerozširujete slovnú zásobu a to je vec, ktorú si pozorný čitateľ všimne veľmi ľahko. Taktiež pletiete význam slov, používate ich v nesprávnom kontexte a ten najhorší scenár je to, keď si na slovo neviete spomenúť v slovenčine, tak si vymyslíte jeho vlastný preklad. Ach. 

„No, a čo teda ďalej?“
Toto je v jednoduchosti súhrn mojej hlavnej motivácie k písaniu. Neočakávam od tohto nejaký obrovský úspech, ozaj si to píšem hlavne sám pre seba, nech sa viac dokopem k čítaniu a viem sa rozvíjať vo vecnej kritike. 

Nie som žiaden študent literatúry, literárny kritik či vyštudovaný učiteľ literatúry. Preto neočakávajte recenzie na prvotriednej úrovni, ale len názory jedného introverta z umeleckej, ktorý sa prílišne nudí. Budem sa to snažiť podávať trocha na úrovni, ale nič sa nemá preháňať a tak určite ani tieto recenzie neuniknú mojim sarkastickým poznámkam, ktoré mi sú tak blízke. Nebudem recenzovať každú jednu knihu, ktorú som prečítal, prípadne prečítam. Som len prostý knižný nadšenec, ktorý sa chce o svoje myšlienky slobodne podeliť a nebránim sa diskusii ohľadom rôznych diel. Rád by som niekoho podnietil k tomu, aby začal čítať, pretože niet lepšej možnosti, ako si vyplniť čas a obohatiť predovšetkým samého seba. Taktiež sa nebránim ani tomu, aby ste mi vy, všetci traja ľudia, čo si to prečítajú, odporučili nejakú literatúru, ktorú považujete za dobrú. 

Plánujem to vydávať raz týždenne, cez víkend - najpravdepodobnejšie v nedeľu, možno niekedy aj v sobotu, uvidíme. 

Na úvod snáď toto postačí, už aj tak som sa rozpísal viac, než som plánoval lol 

Každý, kto pochopil "skrytú" referenciu v texte, má u mňa plusové body:**