Fanfikcie nie sú reálne knihy

Čudný prípad Dr. Jekylla & Mr. Hyda

Názov: Čudný prípad Dr. Jekylla & Mr. Hyda (v origináli Strange Case of  Dr Jekyll and Mr Hyde)
Autor: Robert Louis Stevenson
Rok pôvodného vydania: 1886
Žáner: Novela, Gotický román

-

-

-

„Stretol si sa niekedy s tým jeho chránencom – istým Hydom?" spýtal sa.
„S Hydom?" zopakoval Lanyon. „Nie. V živote som o ňom nepočul. Jakživ."

-

Ale táto nevyhnutnosť sa mu bridila. Hnusila sa mu Jekyllova terajšia malomyseľnosť a pohoršoval sa nad tým, že Jekyll má o ňom neúctivú mienku.

-

„Áno," prikývol advokát, „raz som sa s ním zhováral."
„Tak potom viete ako my ostatní, že z toho pána vyžarovalo čosi čudesné – čo človeka priam ovalilo. Neviem to presne vyjadriť, prosím, ale jedno je isté, človek to cítil v kostiach – akosi ho oziabalo a stŕpal."

-

-

-

Predstaviteľ literárneho novoromantizmu, pôvodom Škót, ktorý sa do dejín literatúry zapísal mnohými dielami; to je Robert Louis Stevenson. Vďaka jeho rozsiahlemu písaniu básni, poviedok, noviel, románov, cestopisov, esejí a dobrodružnej próze sa Stevenson značne preslávil a zapísal sa do dejín literatúry. K tomu najznámejšiemu, čo vyšlo spod pera tohto autora, nepochybne patrí: Čudný prípad doktora Jekylla a pána Hyda, Ostrov pokladov, Knieža Otto, Únos, čierny šíp a množstvo iného. Je taktiež predchodcom žánru detektívky, keďže ovplyvnil samotného Conana Doyla, autora Sherlocka Holmesa.

Prirovnanie k tomu, že niekto je ako doktor Jekyll a pán Hyde, podľa mňa už každý niekedy počul. Pokiaľ nie, žijete vo zvláštnom svete. Na začiatku spoznávame jednu z hlavných postáv, právnika Uttersona, ktorý vedie rozhovor spoločne s jedným jeho priateľom. Bavia sa o zvláštnom dome, v ktorom býva nejaký čudesne škaredý pán Hyde. Tohto grobiana, ktorý sa výzorom podobá na ľudoopa, sprevádza nemilá povesť násilníka, ktorému dobré spôsoby nič nevravia. Avšak neskôr sa dozvedáme aj Uttersonove starosti o jeho dobrého kamaráta, doktora Jekylla. Tento dobrák od kosti je v poslednom čase veľmi zvláštny a jeho známi o neho majú strach. Keď sa k tomu ešte aj pridá aj to, že tento pán Hyde dostáva peniaze od srdečného doktora Jekylla, obavy sa ešte zvýšia. Doktor chradne a stále častejšie sa zatvára vo svojom laboratóriu a žiada, aby k nemu nikto nechodil a nerušil ho. Uttersona ubezpečuje, že pán Hyde je síce trocha neohrabaný, ale nie je to zlý človek, takže sa nemusí ničoho obávať. Lenže onedlho na to urobí pán Hyde vec tak neslýchanú, že všetkým musí byť jasné, že tento človek nemôže ostať na slobode.

Veľmi nečakane sú naše hlavná postavy doktor Jekyll a pán Hyde. Títo dvaja sú synonymá pre čiernu a bielu; sú úplné opaky toho druhého. Zatiaľ čo doktor Jekyll je dobrosrdečný postarší pán, ktorého majú v spoločnosti ľudia radi, pán Hyde je mladšia ohyzdná karikatúra niečoho, čo má pripomínať človeka. Je malý, škaredý a niet iného slova, ktoré by ho opísalo lepšie, než čudesný. Chová sa násilne a nevyberane, pohybuje sa na verejnosti prevažne v noci a často mizne na celé dni, kedy o ňom nikto nepočuje. Žije v nie príliš dobrej štvrti, ale ako sa dozvedáme, jeho ubytovanie mu platí doktor Jekyll. Vysoký muž, ktorý akoby chradol oveľa rýchlejšie, odkedy sa pozná s pánom Hydom. Je veľmi ústretový, milý k ľuďom a pravdepodobne by neublížil ani muche. Čo teda spája takto radikálne odlišné osoby? Možno sú si podobnejší, než je na prvý pohľad zrejmé? Pokiaľ tento príbeh poznáte, viete to veľmi dobre a tak mi snáď odpustíte, že to tu nezmienim kvôli ľuďom, čo to nepoznajú. Je potrebné im nechať aspoň nejaké to prekvapenie, všakže? Podstatnú časť deja ale vnímame pomocou postavy právnika Uttersona, takže sa zmienim aj o ňom. Hoci Utterson má nejaký ten charakter, tak nie je až tak dominantný, predovšetkým preto, že nám slúži ako nepriamy rozprávač. Teda nevnímame veci z jeho pohľadu prvej osoby, ale v tretej osobe sa nám postupne rozuzľuje záhada doktora Jekylla a pána Hyda. Ako postava nie je príliš zaujímavý, ale vidíme jeho úprimnú túžbu pomôcť priateľovi, ktorý sa rúti do záhuby. Celkovo hlavne ku konci novely sa dostávame do viac komornej atmosféry a vidíme následky rozhodnutí doktora Jekylla. Jeho skutky, ktoré viedli k hrozným veciam, taktiež spoločne so štúdiou človeka. Nie nadarmo sa táto novela stala tak celosvetovo známou a síce mylne, ale pre množstvo ľudí bola definíciou schizofrénie. Stevenson tu študuje človeka, jeho vlastnosti, jeho túžby, jeho obavy, morálne zásady a v podstate aj jeho podstatu. Samozrejme, jedná sa o krátku novelu, ktorá sa nedá porovnávať štúdiou postáv ako v románe, kde na to má autor podstate viac priestoru. Taktiež je táto kniha z roku 1866 a je akoby prvou svojho druhu. Našťastie sa tu nedeje to, čo sa často stáva hlavne pri knihách z obdobia realizmu, kedy kniha už prílišne zostarne a pre dnešného čitateľa je prakticky nečitateľná. Tu sa to nedeje, novela svoju éru vzniku pripomína jedine prostredím.

Spočiatku som mal problém s tým, ako je kniha napísaná. Začína tak čudne krkolomne, minimálne pre mňa, a ani tempo nie je príliš dobré. Občas sa zbytočne tiahne, potom sa stane veľa vecí naraz, ale nie je to až tak dramatické, aby to bolo nečitateľné. Strieda sa tu priamy a nepriamy opis, podľa toho, z akého uhla pohľadu vnímame dej. Máme fyzické opisy, ale charakterové sú nám ukázané primárne cez skutky postáv, čo je za mňa vždy lepšia možnosť toho, ako spoznať charakter. Detektívna atmosféra viktoriánskeho Anglicka je tu citeľná a hoci som osobne vedel, o čom novela je, tak som nevedel detaily. Celý čas som teda rozmýšľal, aké bude to rozuzlenie a musím povedať, že som neostal sklamaný. Záver dáva zmysel, hoci to nie je v dnešnej dobe už žiadna revolučná novinka. Dostane sa nám uspokojivého vysvetlenia, čo sa nemusí vždy stať, takže to neberme ako samozrejmosť.

Pred samotným mojim názorom na túto novelu vám musím povedať celý príbeh za tým. Ja som si chcel Čudný prípad Dr. Jekylla a Mr. Hyda prečítať už veľmi dávno, keďže je to klasika. V angličtine nečítam a česky len v prípade, že to nemá slovenskú verziu. Tento príbeh bol do slovenčiny preložený, lenže to je veľmi ťažko zohnateľné. Teraz v čase písania tejto recenzie, som to našiel na nejakej stránke, ale to je teraz. Ja som tu knihu zháňal roky, až som na ňu narazil na bazoši za tri eurá, či koľko. Za mňa veľmi výhodná kúpa a bol som neskonale šťastný, že som to vôbec zohnal. Toľko k mojej úchylke na chcenie nedostupných kníh. Spočiatku som sa musel k čítaniu dosť premáhať, dlho som to odkladal a také tie klasiky. Jedného dňa som sa ale do toho pustil a prečítal som to. Nebol som veľmi prekvapený z hlavného zvratu, lebo som ho očakával, len som nevedel jeho výslednú formu. Musím povedať, že ma to napriek tomu pomerne bavilo a neľutujem kúpy. Oprávnene to patrí medzi svetovú klasiku a chápem, že to inšpirovalo Doyla, pretože je to zaujímavá detektívne ladená záležitosť. Neviem, či by som to označil priamo za detektívku, mne osobne to nepríde ako plnohodnotná detektívka. Skôr ako predchodca detektívok. V konečnom dôsledku je to ale pomerne slušne napísaná novela, ten koniec vyvoláva v čitateľovi zaujímavé morálne otázky, ako celok to funguje a prečítaním určite o nič neprídete.

Popravde neviem, komu to odporučiť. Ak vás bavia detektívky a podobné žánre, pokiaľ máte radi gotickú éru viktoriánskeho Anglicka, radi sa obohacujete o literárne klasiky – vy ste pravdepodobne hlavná cieľová skupina.

Tá moja kniha má tak vtipnú obálku a vyvoláva vo mne zvedavosť, kto ju vymyslel a schválil. Graficky sa nejedná o žiaden zázrak, je to drobná kniha v mäkkej väzbe, ale vďaka tomu, že nemá ani sto strán, tak sa v ruke dobre drží (na rozdiel od iných kníh s mäkkou väzbou).

Konečné hodnotenie tejto novely ako celku: 7,5/10