Konečně videla záblesk svetla, bolo tam, bola si istá že ho videla, no len čo sa za ním načiahla, opäť padala. Odrazu ju obklopovalo viac temnoty ako kedykoľvek predtým. Ale bol tu jeden rozdiel, uvedomovala si, že problém je on. On bol ten dôvod prečo bola v temnote. To on vrhal tiene do jej života, a aj prez to sa ho nesnažila zbaviť. Už roky nebola v jeho prítomnosti sama sebou, bola len takou akou ju chcel mať, malou, úbohou chudinkou bez kamarátov, bez nikoho, na koho by sa mohla obrátiť, koho by mohla požiadať o pomoc. Chudinka, ktorá ho potrebovala. Neustále sa jej vysmieval a ponižoval ju a ona aj tak pri ňom stála. Nie, nezvládala to, nevládala už ďalej žiť, no nechcela ani zomrieť. Strach ktorý bol donedávna súčasťou jej každodenného života ju už vôbec netrápil. Stratila samú seba. Stratila úctu k samej sebe, len pre chlapca, ktorý sa o ňu vôbec nezaujímal, pre chlapca, ktorý ju zlomil...
