Bola sklamaná, ten čo pred ňou stál už nebol ten chlapec s ktorým sa ako malá hrala. Stál pred ňou chlapec či skôr muž, ktorý myslel len na seba. Pred každým ju len zhadzoval a ponižoval. Myslel si že celý svet sa točil len okolo neho. Len ju niekto pozdravil, on otočil všetku pozornosť na seba. Dievčaťu klesalo sebavedomie. Pomaly kvôli nemu strácalo každého na kom jej záležalo. Väčšinu času trávila sama, o svojich nových priateľoch mu prestala hovoriť už dávno, bála sa, že stratí aj ich. On si vôbec nevšímal že sa s dievčaťom niečo deje. Už nebola to veselé dievčatko, ktoré s ním rado trávilo čas. Bola s ním z väčšej časti zo zvyku. Cítila sa s ním ako v kleci, nikdy nemohla byť sama sebou, alebo rozprávať o niečom čo má ona rada. Vždy ju odbyl s tým že je to hlúposť, že ho to nezaujíma a začal rozprávať o sebe. O tom ako je úžasný ako by mal u kohokoľvek šancu, o tom koho chce. Kedysi ho podporovala a bola za neho rada. No teraz jej to už liezlo na nervy, nebola to žiarlivosť, ale nikdy nebolo nič o nej... Keď sa jemu niečo podarilo, tak o tom rozprával další týždeň ale len čo ona niečo spomenula povedal že je trápna a že sa nemá vychvalovať. Rozmýšľa o tom že by s ním prestala hovoriť. Všimol by si to vôbec? Trpela, strácala chuť do života a on si vôbec nič nevšimol.....
