Škola pre výnimočné deti

10. Ide sa hrať basket

„Takže na striedačku pôjde... Andy, Rebeca, Filip a Mišo. Ostatní budete hrať so mnou. Musíme dokázať, že sme najlepší," hovoril nás kapitán Tim.
Verila som, že budeme lepší, ale keď sa na hraciu plochu dostane Rebeca, prehráme na plnej čiare. Zatiaľ som sa sústredila na to ako to zahrám ja.
„Takže hráči, keďže nechceme aby niekto skončil v nemocnici alebo nejako zranený. Máte zakázané používať svoje schopnosti."
Ozvali sa pobúrení hráči: „Čo to,... To není fér. Blbosť najväčšia..."
„Ticho! Môžete sa sťažovať, ale keď použijete svoje schopnosti, budete diskvalifikovaný," povedal Professor X, „takže, hráči v prvého zápasu sú nachystaní."
Na ihrisko prišiel rozhodca. No nie hocijaký rozhodca, ale Beast. Povedal nám to čo Professor X a začala sa hra.
Vyzerali sme dosť komicky, teda aspoň som si tak pripadala ja. Oni získali loptu, obrali sme ich a dali kôš. Rozohrávali, obrali sme ich a dali kôš. Takto to prebiehalo furt, až pokým neprišla na ihrisko Rebaca aby niekoho vystriedala. Nechápem prečo práve Tima, ale začala som ju nenávidieť. Tim bol najlepší z nás. Mohla vystriedať radšej mňa, aj tak mi tam len párkrát nahrali, ale vždy som im ukázala, že dokážem vyhrávať. Rebeca hrala naozaj príšerne. Behala od jedného protihráča k druhému. Nedalo sa na to pozerať. Bolo na nej vidno, že sa snaží, ale nevedela hrať basket a to bol kameň úrazu. Potom musel aj mňa niekto vystriedať a skóre sa začalo vyrovnávať. Prehru by som naozaj nezniesla. Našťastie Rebecu šiel vystriedať Tim a zase sme vyhrávali. Nakoniec sme si výhru zaslúžili a povedali nám, že pôjdeme rovno do finále, čo je nepochopiteľné, lebo je to blbosť. Mali by sme poctivo odohrať všetky zápasy.
Dovolili nám ísť sa najesť, tak sme to samozrejme využili. Na obed boli švédske stoly. Bola som veľmi hladná a na stôl plný jedla som sa pozerala s otvorenými ústami. Všetci sme sa vrhli na tie dobroty a rozprávali sme sa s plnými ústami. Jedlo bolo naozaj vynikajúce. Keď sa už do nás nič nevošlo, začali sme hrať karty. Hrali sme ich pokiaľ nás neprišiel zavolať Scott, ktorý nám oznámil, že ide byť finále.
Bola som pripravená vyhrať tento zápas. Teda, myslela som si to až kým som neuvidela v tom tíme Alexa. Bol v tíme Demons, v ktorom boli samí vysokí chalani.
„Super, prehráme," povedala som celkom smutne.
„Počúvajte ma, ten predtým zápas bol len zahrievacie kolo a teraz sa budeme musieť naozaj snažiť. Idete do toho?" povedal Tim ako rodený vodca.
„Nenecháme ťa v tom kámo," povedali Nik s Andym naraz. Potom sa pridali aj všetci ostatní.
„No dobre. Samozrejme, že do toho idem, ale musíme vyhrať!" povedala som nakoniec.
Na začiatku zápasu bolo skóre veľmi vyrovnané. Pri rozohrávaní sme si zobrali loptu mi, obrali nás a dali kôš. Keď rozohrávali protihráči, obrali sme ich a dali kôš. Takto sa to zopakovalo asi šesťkrát a potom začali vyhrávať. Rozhodca povedal, že som hrala dlho a musí ma niekto vystriedať. Rebeca. O chvíľu neskôr musel z ihriska odísť aj Tim. Celé skóre sa nám začalo kaziť. Mišo, Rišo a Fifo sa snažili čo najlepšie hrať, ale stále to nestačilo na protihráčsky tím. V ich tíme boli samí vysokí chalani a ani jedna baba. Boli vo výhode. Zápas sa pre nás skončil prehrou. Snažila som sa upokojiť, ale bola som naštvaná na našu prehru.
Z protihráčskeho tímu ku nám prišiel Alex.