Škola pre výnimočné deti

1. Príchod do školy

Som Emma. Skončila som deviaty ročník so zistením, že som mutant. Áno, ja viem je to divné, ale je to tak. Určite ste zvedaví akú mám schopnosť. Viem čítať myšlienky, viem sa teleportovať (aj do budúcnosti a minulosti), viem hýbať vecami a viem meniť svoj vzhľad. Som ako štyri v jednom. Rodičom som nič nepovedala, ale začala som hľadať Xavierovu školu pre výnimočné deti. Keď som ju konečne našla, povedala som rodičom, že to je gymnázium. Samozrejme aj s dvoma ďalšími ľuďmi tam idem. Jeden sa volá David, vie byť veľmi rýchli ako ja a Adam necíti bolesť. To by sa mi dakedy zišlo.

O dva mesiace neskôr som išla aj s nimi vlakom do školy. Vystúpili sme na nejakej vlakovej stanici. A keď sme sa trošku obzreli okolo. Všimli sme si, že nás už čaká Storm. Bola som trochu nervózna. No nebola som v tom sama. Mala som tých dvoch a boli rovnako nervózny ako ja. Pristúpila ku mne Storm a ja som sa zľakla ako keby som videla ducha.
„Vitajte, noví.... Ste len traja?" prekvapivo sa opýtala Storm.
„Ehm... Áno, teda myslím. My sme prišli spolu a nikoho iného som tu nevidela." slušne som odpovedala.
Samozrejme som vzápätí uvidela ďalších štyroch (budúcich) študentov. Boli medzi nimi dvaja chalani a dve baby. Prizrela som sa bližšie a zistila som, že jeden z tých chalanov bol Tobias. Len tak pre info Tobias je môj bývalý spolužiak, ktorý odišiel z ôsmeho ročníka.
„Môžeme vyraziť!" vyhlásila Storm.
Prišli sme k takému veľkému autu v ktorom sedel Scott. Keď som vošla do auta, okamžite som stíchla. Storm využila tichú chvíľku aby sa nás niečo opýtala. Samozrejme môjmu super-čítaniu myšlienok sa nevyhla, ale nechala som ju to povedať nahlas.
„Nechceli by ste sa zoznámiť?"
Spolu s Tobiasom sme sa nadýchli, lebo sme chceli sa predstaviť no potom sme sa asi dve minúty ponúkali.
„Ja som Emma."
Neviem prečo som zrazu očervenela.
„Ja som Tobias." povedal a okamžite sa mi pozrel do očí.
„Ja som David a toto je Adam."
Nooooo, super a už len traja neznámy.
„Ja som Maťa toto je Daniela a Erik."
A potom nastalo hrobové ticho, ktoré som si fakt vážila. Keď počujem všetky tie myšlienky je to trochu únavné, pretože potom sa niekedy neviem sústrediť. Veľakrát som sa zamyslela nad tým čo si ľudia myslia a teraz to skvelé ticho.

Dorazili sme do cieľa a ja som sa potešila. Pred vstupnými dverami na nás už čakal Professor X s Jean Grey. Nedalo mi neprečítať si ich myšlienky a zrazu som niečo započula. Teda nie niečo, ale niekoho. Professor mi niečo povedal a potom to zopakoval.
„Nie je slušné čítať nám myšlienky bez dovolenia."
Mykla som sa od strachu. Prvý deň v novej škole a už mám prvý problém. Neskôr ako nám niečo hovorila Storm započula som, že Professor hovoril o špeciálnom mutantovi medzi nami deťmi. O nejakom mutantovi piatej triedy alebo čo.

„Poďte, prevediem vás školou." Prehliadka trvala veľmi dlho. Mala som pocit, že až dve hodiny. Keď sa skončila prehliadka, zaviedla nás do svojich izieb. David, Ady a Tobias mali izbu spolu. No ja som mala izbu sama pre seba. Na veľkom zrkadle v mojej izbe bol prilepený rozvrh. Bol prilepený len lepiacou páskou. Teraz bola prestávka, ktorá trvala hodinu. Rozhodla som sa, že si nachystám veci na ďalšiu hodinu a potom sa prezlečiem. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere. Bola to len Storm, ktorá mi oznámila, že mám ísť za Professorom. No super, prvý deň v novej škole a hneď mám nejaký problém. Keď som prechádzala chodbou, zrazila som sa s Tobiasom.
„Prepáč, nevšimla som si ťa."
„To nevadí." červenal sa keď to dopovedal a potom rýchlo odišiel.