Hrdé srdcia

7

Zora
Kráčala som po chodníku k nášmu domu ako poslušne dievčatko. Laura sa ma snažila ešte prehovoriť nech idem s ňou do knižnice, no nemohla som znova rozčúliť mamu. Otvorila som bráničku a pomalým krokom sa šuchtala ku dverám, v tom má niečo respektíve niekto silno potiahol za  ruksak. Trhlo mnou tak dozadu, že som skoro neudržala rovnováhu. Už som chcela začať kričať, ktorý idiot to spravil keď som zbadala svoju sestru San. ,, Čo do riti robíš ?" Zavrčala som potichu, nechcela som robiť drámu rovno tu pred domom, mama by nás isto započula a jasné že všetko okolo aj globálne otepľovanie (áno raz keď som zle vyseparovala odpad som mohla za to, že sa otepľuje ) by bola moja vina. ,,Nikomu ani muk rozumela si?" ,, Čo to trepeš" narovnala som sa a napravila si oblečenie . ,,Ty vieš čo myslím !" ,, No nie neviem čítať ku podivu tvoje myšlienky " ,, ach bože ako môže byť niekto taký sprostý moja sestra " gúľala očami . ,, Buď to vyklop alebo neotravuj" otočila som sa a chcela kráčať ďalej k domu lenže ona ma zase potiahla. Už som fakt strácala nervy. ,, Myslím tu appku ráno , nech ťa ani nenapadne niečo spomenúť pred mamou " aha tak o toto šlo. ,, Inak čo ? " Uškrnula som sa. Zdá sa, že som mala niečo čo budem nejakú chvíľku využívať . San ticho chvíľu stála a pozerala priamo na mňa . Hrýzla si do pery a tuho rozmýšľala . Prisahala by som, že sa jej parilo z hlavy z toho ako veľmi premýšľala. ,, Dobre urobíme dohodu " ,, no počúvam " prekrížila som si ruky a čakala čo z nej vylezie. ,, Ja sa budem tváriť pred mamou ako veľmi si rozumieme v škole a vybavím ti , že budeš môcť po škole chodíš do knižnice s tou tvojou kamoškou." Nevedela som rozoznať ktoré zo slov či knižnica alebo kamoška vyslovila hnusnejšie ale bolo mi to jedno . ,, Dobre môže byť, len mi vysvetli jednu vec " ,, no rýchlo nemám na to celý deň čo chceš vedieť " dupkala nohou a tvárila sa, že je nad vecou no mne bolo jasné , že nie je. ,, Prečo dievča ako ty je na zoznamke, veď ťa chce toľko chlapcov " ,, to ty nikdy nepochopíš lebo nikdy nebudeš mať chalana " odvrkla a vošla dovnútra . Uff asi som sa spýtala niečo čo som nemala . Chvíľu som zostala zarazene stáť, prečo mám pocit že to ja som bola pri niečom pristihnuta ? A vlastne prečo nechce aby to mama vedela ? Je to divné celé . Ale tak aspoň môžem ísť zajtra do knižnice alebo na kávu . Vošla som dovnútra a zatvorila za sebou dvere mama hneď stala vo dverách a vypytovala sa čo nové v škole ako vždy som jej odpovedala, že nič . So sklamaním v očiach na mňa pozerala. Čo čakala, že jej poviem že som nová miss či čo . Vyšla som do izby a tašku hodila na stoličku . Prezliekla som sa do pyžama ( hej mám pyžamo aj po dome, často mávam pyžamové dni kedy nosím celý deň len pyžamo ) nemala som chuť čokoľvek robiť no úlohy mi nik nerobí. Ako tak som ich napísala ,bolo mi jedno ako hlavne, že som ich mala napísané . Večer keď som ležala v posteli rozmýšľala som nad tým čo povedala San. Možno naozaj nikdy nebudem mať chlapca . Nie že by ma priťahovali ženy to nie , teda neviem nikdy som nad tým nepremýšľala. Nebola som škaredá samozrejme podľa San som vyzerala ako hus pri labuti , ja som samozrejme tá hus, niekedy dokonca až kačka. Vzdychla som si. A čo , keď môže San môžem aj ja . Vybrala som si telefón a stiahla aplikáciu B-date. Po niekoľkých sekundách od stiahnutia som zo zaťatými zubami klikla na ikonku. Cítila som, že toto nie som ja ale zvládnem to. Na obrazovke vyskočila  tmavá fialová farba. Spočiatku sa nič nedialo tak som klikla len do prázdnej obrazovky. V tom sa objavili dve postavy jedna bola svetlo ružová a druhá skôr do modra. Obidve mali zaviazané oči a pomaly sa približovali k sebe až pokým sa nedokli prstami na rukách.Musím uznať pôsobilo to veľmi tajomné. Následne zmyzli a mne naskočila kolónka prihlásiť sa alebo registrovať sa. Klikla som na registrovať a následne som vyplnila všetky osobné údaje. Myslela som, že tým registrácia konči no na obrazovke sa objavil text : Prosíme o dôsledne a úprimne vyplnenie nasledujúcich otázok . Upozorňujeme , že neexistuje správna alebo nesprávna odpoveď . Klikla som znova na obrazovku a tam sa objavila otázka:Predstavte si, že stojíte na moste a pod vami je železnica. Vidíte, že je o ňu priviazaných 5 ľudí, ktorí kričia o pomoc. Valí sa k nim totiž uvoľnený vozeň z nejakého vlaku. Ak ho nezastavíte, všetci piati zomrú. Ak by ste skočili a obetovali sa pre ich život, nepomohlo by to, nakoľko ste nízky a chudý. Vedľa vás však stojí zavalitý a vysoký muž, ktorého telo by vozík dokázalo zastaviť. Ak ho zhodíte z mosta, on sa síce zabije, no zachránite 5 ľudí. Čo spravíte? Na začiatok veľmi ťažká otázka. No jednoduchá odpoveď. Začala som písať do klávesnice :  Keďže som malý človek vysokého muža by som nezhodila a pravdepodobne by sa bránil , moja obeť by bola zbytočná takže by som nechala umrieť 5 ľudí . Stlačila som ďalej . Následne sa predomnou objavila čierna obrazovka a na nej biely text :Zavri oči a predstav si, ako kráčaš temným a strašidelným lesom. Tvoje srdce silno bije a všade okolo teba sa ozývajú čudné zvuky. Odrazu v tesnej blízkosti za tebou počuješ a cítiš dýchanie, a tak sa vystrašený rýchlo otočíš. Čo z nasledujúcich možností vidíš?
Pod textom sa zrazu objavil obrázok tmavého lesa.

Obzerala som si obrázok ako som len mohla no nič som tam nevidela. Následne sa na obrazovke ukázalo niekoľko možností :
a)divné zviera
b) bledá postava
c) pes
d) nič
e) postava opačného pohlavia
f) postava v tieni
g) veľký chrobák
Tie možnosti má naozaj prekvapili. Začínala som sa báť, že či naozaj nie som psychopat keď nič nevidím . Ale bolo mi to jedno aspoň som to skúsila a klikla na možnosť nič. Preklikala som sa ešte cez pár podobných otázok a ako posledné boli otázky o tom aký typ človeka ma zaujíma samozrejme pohlavie a vek . Všetko som zadala a ako posledné boli vymyslieť si meno a heslo . Heslo bolo jednoduché lenže meno .... Niečo čo má neprezradí hneď . Otec ma ako malú nevolal Zora ale Zlorana ako z tej rozprávky tak možno to by som mohla. Aj keď je to dosť podobné môjmu menu. Možno by som aj priezvisko mohla zapojiť . Len ako Dixon zemním na niečo použiteľné. Lámala som si nad tým hlavu . V tom má niečo napadlo Andix je také záhadné a zároveň zaujímavé a myslím, že ho ešte nik nebude mať . Meno aj heslo som zadala a vyskočila na mňa kolónka s kontaktným mailom. Všetko som vyplnila no čo má prekvapilo najviac bolo nasledujúce : Ďakujeme za váš záujem o našu aplikáciu vaše prihlásenie dôsledne preveríme a čím skôr sa ozveme prostredníctvom emailu. Myslím , že tu moje zoznamovanie s touto aplikáciou skončilo vypla som telefón a snažila sa zaspať. Ráno som sa zobudila celá dolámaná, navyše sníval sa mi totálne hlúpy sen. Sedela som na mojom mieste v lese a niekto pri mne sedel no nevidela som kto to bol. Divné. Bola som nevyspatá ako nikdy ešte. Vypla som budík na telefóne a vošla do kúpeľne. Umyla som si zuby, tvár a zo skrine som si zobrala prvé čo som videla. Vzala som si telefón a vtedy som si všimla , že mám nový mail.
Gratulujeme Vaše prihlásenie bolo akceptované. Od dnes môžete komunikovať prostredníctvom našej aplikácie B-date. Upozorňujeme, že pred použitím si prečítajte všetky upozornenia. Prajeme veľa zážitkov a dúfame, že aj vy pomocou našej aplikácie stretnete pravú lásku. S pozdravom tím B-date.
Nechápem na čo toľké opatrenia. Mobil som si zastrkla do vrecka a zišla dole schodmi. Všetci sedeli už pri stole. ,, Dobre ráno " pozdravila som popod nos. ,, Nevieš správne pozdraviť ? " Kto iný ako mama musela mať pripomienky. Nemala som však energiu sa s ňou hádať tak som ostala ticho. Sadla som si za stôl a ticho jedla. ,, Mami však tam nemusím ísť ?" Prosila San. Nechápala som o čo ide ale nestarala som sa. ,, Sandra vieš aká bola dohoda" ,, ale mami veď ja ho vôbec nepoznám " ,, spoznáš ho, je to vraj šikovný chlapec a je v tvojom veku " cítila som na sebe nenávistný pohľad San. Pochopila som o čo ide. To stretnutie s Leonom. ,, To všetko je tvoja vina!" Zakričala a postavila sa a odišla od stola. ,, Bude ťa čakať u nich doma " zakričala ešte mama. V tom San dobehla. ,, Čože ? U nich doma?" ,, Áno, zober nejaké učebnice a ukáž mu čo sa učíte " mama s pokojom pila kávu a nerobila si nič z drámy ktorú spôsobila San. ,, Čo som nejaká učiteľka ?" Bola celá červená od hnevu, nikdy som ju takú nevidela. ,, Nie to nie si, on len potrebuje vidieť čo sa učíte čoskoro nastúpi do školy a potrebuje vidieť čo sa učíte nech sa vie pripraviť" San sa otočila a odišla bez jediného slova. Tresla dverami a nebolo jej. Mama pozrela na mňa ,, ty sa snaž dnes nič nevyviest " nechápem nič som neurobila. To bude zas deň.
*All