ᴊᴇᴊ ᴘᴏsʟᴇᴅɴᴀ́ ɴᴀ́ᴅᴇᴊ

Kapitola 12

Bol tu však jeden problém. Nevedela som kde sa teraz náš vzťah nachádza. Od momentu ako sme sa prvý krát pobozkali, veci sa medzi nami zmenili.

Táto otázka visela vo vzduchu. Obávam sa že dnes na ňu nebudeme hľadať odpoveď. Pochybujem že jeden z nás si chce pokaziť dokonalý deň.

„Tak čo povieš na ten filmový večer? Neznie to úžasné?”

„Samozrejme že súhlasím. Znie to úžasne. Popravde, všetko čo vyjde z tvojich úst znie perfektne.”

︵‿︵‿୨♡୧‿︵‿︵

„Čo sa deje?” spýtal sa ma Alexander keď ma asi zbadal ako moje prsty dobre že nie škrtili ten vankúš ktorý som schmatla v momente ako som pochopila čo ideme pozerať.

„To len... ja nemám rada horory.” vedela som že sa chcel usmiať, ak nie zasmiať. Jednoducho som to vedela.

Ležali sme na jeho posteli a pozerali jeden z hororov na Netflixe. Doslova som že nenávidela horory ale to som si nechala zo začiatku pre seba.

Teraz keď sa to stalo až príliš... hororové nedokázala som už ďalej predstierať že som úplne v poriadku.

No namiesto toho aby sa mi Xander začal posmievať, podišiel ku mne a hlesol. „No ja nedovolím aby sa ti niečo stalo.” začal liezť na druhú stranu jeho postele. „Ochránim ťa, dobre?”

Jeho ruky už v tej dobe boli okolo môjho pása, ľahol si tesne za mnou, hlavu si položil do môjho krku a ďalšie slová ktoré s jeho úst vyšli boli zároveň aj horúcimi mini bozkami pre môj krk.

„Pokiaľ samozrejme aj napriek tomu nechceš pozerať tento film, môžeme robiť čokoľvek iné. Stačí povedať.” ubezpečil ma. Práve pre toto som vedel že nedopustím aby sa mi niečo stalo a že zároveň nechce aby sme robili niečo pri čom sa budem cítiť nepríjemne.

Ako som už miliónkrát spomenula, dokonalý muž.

„Nie, takto je to skvelé.” usmiala som sa sama pre seba a znovu zahľadela na televízor predo mnou.

Hororové filmy. Rozhodne nie moja prvoradá voľba ale keď mám Alexandra za sebou, keď ma drží presne takto, cítim sa bezpečne.

A možno to je to čo potrebujem. Čo už potrebujem tak dlho. 

Pokusom o samovraždu som bohužiaľ volala o pomoc. Aj napriek mojim hrozným činom som chcela žiť. A tým že ma Xander zachránil mi dal druhú šancu. Záležalo mu na mne aj keď ma sotva poznal. Nebolo mu všetko jedno a svojim správaním za posledné týždne to len dokazoval. 

Na to že máme pustený horor som behom pár sekúnd zabudla. Moje myšlienky boli na tajomstve ktoré som s ním dnes zdieľala. Povedala som mu niečo, o čom som doteraz vedel len ja. Niečo čo som si z nejakého dôvodu chcela nechať pre seba. Ušetriť možnú bolesť ostatným.

No na vine sú jeho oči. Keď sa na vás pozrie tými očami, keď vám venuje ten pohľad, tajomstvá sa rútia ako vodopád.

Vyhovárajte sa na oči. Vždy to funguje. 

Na jednej strane som rada že som sa o túto ťarchu podelila. No z opačnej strany pohľadu si myslím že som to nemala rodiť. Nie len pre dobro Liama - ten nech si zhnije v pekle - ale aj pre svoje vlastné dobro. 

Niečo mi totižto hovorí že v jeho očiach to už nebude to isté. Že už viac nebudem tá Lari ktorú si za posledný týždeň tak obľúbil.

Ktorej písal každé ráno aby mala dobrý deň a s ktorou telefonoval až do neskorých večerných hodinách len pro to, pretože sa potom cítil lepšie.