„Ty si ma práve udrela?" spýtal som sa jej s jemný úsmevom na tvári. To dievča má práve udrelo knihou do hrude.
„Mala som na to právo, zízal si a to ma nesmierne rušilo!" znovu prešla ku oknu a sadla si na jej obľúbené miesto.
„Čuduješ sa mi vôbec...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rande.
Stálo ma to všetko len aby som sa nešla zblázniť len so samotnej predstavy či zvuku tých slov.
Už to bola asi aj celá večnosť čo som na nejakom bola.
Pravda je že som na rande bola len dva krát za celý svoj život. Dva krát a potom nič. Oba razy išlo o večere v reštaurácii a malom flirtovaní.
No dnes to bude niečo úplne iné. Xander je totižto úplne iný. A už len samotná predstava že niekto ako on ma pozval na rande - prejavil o mňa záujem - sa mi zdá nemožná.
Napriek tomu som teraz tu. Stojím vo svojej nemocničnej izbe a snažím sa zapnúť letné béžové šaty už vyše desiatich minút.
Aké úbohé.
Boli časy keď som najradšej nosila len šaty. Rôzne druhy šiat, a nosila som ich každý deň.
To však bolo predtým než sa všetko zmenilo.
Všetko čo som raz milovala som začala nenávidieť.
A bohužiaľ, šaty neboli výnimkou.
Tieto jedny mi požičala Veronikina matka ktorá tu pracuje ako sestrička. Veronika je o dva roky staršia než ja a taktiež pracuje v kníhkupectve. Často sa stretávame medzi policami kníh a z času na čas sa zvykneme pozhovárať.
Veronika je už dlhšiu dobu to najbližšie čo mám k priateľom. A keď sa jej matka dozvedela že ma "mladý nádherný muž" pozval na rande - jej slová nie moje. I keď ich nepopieram - hneď mi doniesla jeden kúsok oblečenia jej dcéry.
Presne takto som sa dostala k týmto šatám a presne preto ich teraz neviem zapnúť.
„Povedal by som že by malo byť trestné to ako vyzeráš a že keby nechcem s tebou aspoň raz urobiť všetko správne, mal by som problém udržať sa na uzde.” ozval sa mužský hlas ktorý som si začínala tak veľmi obľubovať.
Hlavu som otočila na jeho postavu, opieral sa o zárubňu dverí a pokiaľ doteraz nevyzeral akoby si na ňom Boh dal obzvlášť záležať, teraz sa už nemohol stať krajší.
Práve som uznala že muž je krásy čo by sa v žiadnom prípade nemalo stať no pri tomto jednom sa dajú len pravidlá porušovať.
„Musím ti povedať... že vyzerá neskutočne sexy.” hlesol a moja tvár nabrala na červenej farbe.
„Ako je možné že na mňa máš taký efekt?” ledva som túto vetu zo seba vydala. Aj napriek tomu že sa mi to podarilo to však vyznelo ako šepot.
„Stavím sa že každý muž z tohto ostrova po tebe ide alebo sa o to aspoň pokúsil." úplne ignoroval moju otázku a pokračoval vo svojom flirtovaní. „Našťastie, ja budem ten kto ťa dostane.”
