Butterfly (BTSxGirl)✅️

15. Fool

Celá škola sa behom jednej sekundy zaplavila fotkami. Videl ich každý kto bol v univerzitnej skupine. Ale nebolo to podmienkou, fotky sa dostali okamžite aj mimo nej.

Bola na nich Prim, v tú noc čo na izbe 734 hrala fľašu. Išlo o detailne zdokumentovaný fotoalbum, s kým všetkým sa v tú noc bozkavala. Niektoré rozostrené, ale väčšina nie. Skoro 20 fotiek. Všetky zverejnené. A všetky mali jednu jednoduchú úlohu. Potupiť ju.

Musel to urobiť niekto, kto bol s nimi v oný večer. Musel sa s nimi baviť, ale zároveň ju neustále pozorovať. A dal si vážne záležať. Pretože to neboli pekné fotky. A presne také sa na ich škole šírili najrýchlejšie.

Leikiné slová boli zbytočné. Prim nepočúvala. Zavrela sa na dievčenských záchodoch na štvrtom poschodí a nikoho k sebe nepustila. Vedela že tam môže byť sama. Na štvrté poschodie nikto nechodí.

Len čo zamkla zámok kabínky, slzy zúfalstva dostali plný priechod. Začali padať na jej tričko a nohavice a postupne si nachádzali cestu až dole na studené dlaždice. Ani nevedela ako dlho tak bola. Možno aj pár hodín.

Znovu a znovu pozerala na seba na všetkých tých fotografiách. S každou jej bolo zo seba viac na vracanie. A tak sa rozplakala ešte viac. Nemala iný spôsob útechy. Len plač. Cítila sa slabo, ale inak to nedokázala. Nikdy nebola veľký plačko. Rada mrnčala, to hej, ale na slzy bola skúpa. Tentokrát sa však dôvod na slzy zdal celkom objektívny. 

Prišlo jej skrátka nefér. Prečo by to niekto urobil? Veď nikomu nič zlé nespravila. Alebo?

A ten pocit, že to niekto vykonal za jej chrbtom ju dusil. Bolo však ešte niečo, čo jej uberalo z dychu ešte viac. Pomyslenie že tie fotky uvidel Namjoon. A ešte horšie. Že ich uvidel Yoongi.

Ako sa im má pozrieť do očí po tomto všetkom? Veď sa sama na seba nedokázala pozrieť. Cítila sa nenávidená. Nenávidená ostatnými. Na smiech všetkým. Úplne úboho.

„Prim, si tam?" ozvalo sa zrazu od dverí do dievčenských záchodov.

Priya vdýchla posledný vzlyk a zdesene stuhla. Žeby plakala až tak hlasno? Bože.

„Nie," zamrnčala.

„Prim, vyjdi von. Porozprávame sa."

Z tej diaľky nevedela identifikovať komu onen hlas patrí. Prestala však plakať. Zrazu ju na to celkom prešla chuť. Vyliezť von však neplánovala. Rozhodne nie.

„Nemôžeš plakať. Iba im tak dovolíš vyhrať."

„Neplačem," utierala si mokrú tvár.

„Tak poď von."

A presne to robiť nechcela. Ďalej sedela v kabínke a dúfala, že svojím mlčaním ho odradí a odíde. Zrazu však započula vŕzganie dverí a kroky vchádzajúce dnu do miestnosti. Krv v žilách jej celkom stuhla. Prečo nemôže byť aspoň chvíľu sama?

„Si v poriadku?" ozvalo sa šeptom.

„Prosím, nechaj ma samú. Nechcem sa s nikým baviť. Prepáč, ale teraz vážne nie."

„Nechcem aby si sa trápila nad nepodstatnými vecami. Sú to len hlúpe fotky. O dva dni na to každý zabudne."

„Hovoríme o tých istých fotkách? Veď zo mňa urobili úplnú... štetku."

Yoongi sa z chuti zasmial. „Prosím, povedz to slovo ešte raz. Hrozne sa mi to páči."

„Štetka?" spýtala sa a cez slzy sa jej predral malý úsmev.

Yoongi sa ešte viac rozrehotal. Jej tenký hlas a tak brutálne slovo, nešlo to dokopy. „Mala by si to používať častejšie. Tak v každej vete. Je to krásne."

„Môžeš sa prestať smiať? Veď tak vyzerám."

„Ale Prim, nevyzeráš. Teda, ja si to nemyslím."

„Nie?"

„Iste že nie. A svet sa z toho nezrúti tak isto. Môžeš prosím odtiaľ už vyliezť?"

Sedela v kabínke a potichu si utierala čierne machule roztečenej riasenky. Nechcelo sa jej ísť za ním. Ten jeho pohľad si vedela živo predstaviť.

„Nemôžeš sa tam skrývať večne. Keby sa ja skrývam vždy keď počujem niečo o mne, do školy by som ani nevstúpil."

„Ale toto je niečo iné."

„Nebola si to ty, kto mi raz povedal, že ak ťa niekto zraní, budeš smutná no nebudeš to skrývať? Priezračná ako voda, alebo také niečo. "

„Kto by už len takú blbosť povedal..."

„Prim!" vyletel zo smiechom. „Obaja vieme že si to bola ty. Tak ak chceš byť vážne tak osvietená ako si sa vtedy tvárila, vyjdi von a s hrdosťou sa ukáž."

Sakriš, dostal ju.

Priya sa nadýchla a vstala. Nohy mala už poriadne stŕpnuté. So strachom otvorila dvere od kabínky a zrak jej padol na Yoongiho, ktorý stál priamo oproti. Len čo ho zbadala, do očí sa jej nahrnuli slzy. Cítila sa razom zase tak trápne, že okamžite zmenila názor a rukou sa načiahla po dverách.

Yoongi však zarazil dvere skôr ako ich stihla zamknúť.

„No tak, Prim. Poď sem."

S prižmúrenými očami, cez ktoré sa predierali nové kvapky dažďa, sa zvalila medzi jeho ruky, ktoré vystieral k nej.

Objal ju najprv veľmi jemne a opatrne, takmer žiadnou silou.

Keď však ucítil, že sa Prim opäť začínal poddávať bezvýznamnému plaču, hlavu priložil na tú jej a rukami ju chytil okolo tela aby obmedzil jej pohyb.

Jej tvár očervenela no napätie v hrudi sa akoby zázrakom začalo uvoľňovať. Nepovedala by že objatie môže byť tak ukľudňujúce.

Jemne sa pohojdávali s nohy na nohu a každým pomalým pohybom bola viac a viac kľudnejšia. Niektorí ľudia majú skrátka dar upokojiť. Yoongi bol jedným z nich.

„Prepáč že si to musel vidieť," mrnčala zaborená v jeho hrudi.

„Netráp sa tým. Ak ťa to upokojí, nevidel som ani všetky."

„Myslíš si že som štetka?"

Yoongi sa vážne nemohol ubrániť úsmevu.

„Nie Prim, nemyslím."

To ju vážne ukľudnilo. Okrem toho, nemal by jej vlastne ani čo vyčítať. On má toho sám na rováši už aj tak dosť.

„Ideme? Niežeby záchody neboli príjemne ale..."

„Asi je čas...," kývala hlavou.

„A si ozaj v pohode?"

„Áno. Už asi áno... ďakujem."

„To nestojí za reč. Ale čo by si teraz povedala na malú zmenu vzduchu?"

*** 

(Prisahám že táto kapitol bola napísaná skôr ako prišiel na scénu Yoongi v PA a tá jeho pekárka!😂)

No dnes sme mali little Prim and Yoongi moment. Dúfam že sa vám scéna na dievčenských záchodoch páčila 🤌😄 keď už romantika tak poriadna.

Love you.

Xoxo