ᴊᴇᴊ ᴘᴏsʟᴇᴅɴᴀ́ ɴᴀ́ᴅᴇᴊ

Kapitola 5

A keď už z tých jeho úst vyšli tieto slová, stál asi pol metra predo mnou. Bola som červená ako paprika a zahanbená až tak, že moja pera skoro začala krvácať.

Môže mať nikto takýto efekt?

„Potrebuješ pomoc?”

Pravdou je že som ju naozaj potrebovala.

Len nie od Xandera. Pretože už len možný fakt že práve Xander bude ten kto by mi mal zapínať šaty ma privádzala ešte viac do rozpakov ako predstava že by som mala ísť po ulici nahá.

Namiesto odpovede som mu len súhlasne prikývla a o pár sekúnd už len cítila dotyk jeho pokožky na tej mojej.

Budem klamať ak poviem že to nebola jedna s tých najpríjemnejších vecí ktorú som kedy zažila.

Môže človek dostať motýliky do brucha aj s obyčajného sekundového dotyku na chrbte?

Keď je možné dostať motýliky už aj so samotného pohľadu, možné je aj toto.

No bolo možné aby som niečo také cítila ja - človek ktorý už nič podobné necítil veľmi dlho a to z jasných dôvodov?

Chcela som umrieť a to posledné čo by som mala cítiť sú motýliky.

Odkašľal si a tým ma vrátil naspäť do reality.

„Priniesol som ti toto.” podal mi ružu ktorú mal zjavne celý čas v ruke, len som si to nevšimla.

„Ty-ty si mi doniesol ružu?”

„Za koho ma prosím pekne máš? Myslíš si že keď sa budem mať stretnúť s nejakým krásnym dievčaťom tak jej niečo nedonesiem? Kde by potom boli moje spôsoby?”

Bola som šokovaná. Nikdy mi ešte nikto nedal kvet - či čokoľvek iné - len tak kvôli bežnému stretnutiu. Ledva som dostala nejaký ten malý darček od Liama keď som mala narodeniny. Ale nie je to tak že by som sa nato sťažovala.

Čiže áno, nevedela som že dostávať kvet - či všeobecnosti čokoľvek iné - je úplne normálna vec. Doteraz som to brala ako niečo čo je možné nájsť len v románoch. Niečo čo autori dávajú do svojich kníh aby upútali pozornosť. Myslela som že také veci neexistujú. Alebo že sa aspoň nikdy nestanú mne.

A aj práve preto môj úsmev bol široký. Usmievala som sa od ucha k uchu pretože tento muž, tento muž, je zjavne dokonalý v úplne každom smere.

Jeho telo? Stvorenie samotného Boha ktorý na tomto "projekte" musel zjavne tvrdo a dlho pracovať.

Jeho šarm? Pokiaľ by sa našlo nejaké dievča ktoré by mu dokázalo odolať- vlastne ani neviem čo by bolo vtedy pretože som si istá že nie je nik, kto by niečo také dokázal.

Jeho myseľ? Som sčítaní človek. Netvrdím že som najmúdrejšia ale nie som ani hlúpa no pokiaľ by som sa mala porovnať s ním, jednoznačne by som prehrala.

V neposlednom rade tu máme jeho správanie. Všetky tie jeho spôsoby? V živote som nestretla niekoho kto by mal také dobré spôsoby a tak dobre so mnou zachádzal že som sa pomaly začala pýtať samej seba kde v pekle ten muž celý môj život bol.

„Vážim si toho. Je nádherná.”

„Bohužiaľ sa stále nemôže ani len priblížiť k tebe.”

Niekto nám tu dnes bol dobre naladený. Áno, aj ja som sa tešila na toto rande ale bohužiaľ, ešte chvíľu potrvá než sa mi vráti sebavedomie na flirtovanie.

Možno sa mi ani nevráti. Nateraz mi však stačí ak ho od seba neodoženiem tým, že sa stanem sama sebou.

A to bude asi to najťažšie.