LA PLAZA: Známosť

10. KAPITOLA

V živote sa vraj zamilujeme len do troch osôb. Do každej však z celkom iného dôvodu. Prvá láska. Padneme do nej ako veľmi mladí, neskúsení, všetko je pre nás také nové a krásne. Učíme sa ako to medzi mužom a ženou, respektíve ešte medzi dievčaťom a chlapcom chodí. Zlepšujeme sa v bozkávaní, ruku našej životnej lásky nepúšťame takmer nikdy a správy súzahltené tými najviac romantickými vyznaniami. Úsmev nám z tváre neschádza, aký je deň dlhý. V očiach je iskra, ktorú si všimnú aj rodičia a my sa prirodzene hanbíme. Zahovárame, až užnapokon nedokážeme skrývať naše nadšenie a s rumencom na lícach sa priznáme, na koho správy sme sa toľko usmievali. Trochu sa nám uľaví. Viac nemusíme skrývať naše veľkétajomstvo, dokonca sa cítime vyspelejšie. Partner je predsa veľká vec. Dni bežia šialene rýchlo. Súplné smiechu a blbostí. Nevieme sa nabažiť jeden druhého. Plánujeme spoločnú budúcnosť tak, aby sa naše cesty už nikdy nerozišli. Naozaj nikdy. Ako občas dni šialene utekajú, tak sa dvaja mladí od seba vzďaľujú. Mladý človek sa hľadá. Nevie čím chce byť, akým smerom sa vydať. Vo vzťahu nastávajú menšie škriepky, ktoré v mnohých prípadoch vyústia až do neznesiteľných hádok plných urážok, či výčitiek. Táto láska často končí kvôli úplne hlúpym veciam, banalitám. Keď sa na ňu pozrieme s odstupom času, môže sa nám zdať, že vôbec nešlo o lásku. Avšak išlo. Bola to láska skutočná, čistá a nesebecká. Láska kedy sa človek učí ako ľúbiť. Akú podobu máláska, a čo všetko zahŕňa. Na(ne)šťastie aj takáto láska v mnohých prípadoch pominie. Tak rýchlo ako prišla. Bolí to. Strata tak blízkeho človeka bolí. Náš svet sa zrútil a ostalo len prázdno. Po našej láske neostalo vôbec nič. Už viac nevidíme zmysel života. Neusmievame sa a nežiarime šťastím. Dni. Týždne. Mesiace. Niekedy aj viac. Proces liečenia zlomeného srdca po prvej láska je veľmi individuálny. Jedno je však vždy rovnaké. Bolí. Všetky spoločné zážitky, slzy trápenia aj radosti. Človek spomína na všetko, najmä na to najkrajšie. Druhá láska. Vraj najťažšia. Tá ozaj zraňuje. Dá nám poriadnu lekciu a zocelí nás ako ničdoposiaľ. Bezhlavo sa zamilujeme. Už viac opatrný po minulom vzťahu, vravievame si. No ani zďaleka nie sme. Druhá láska bolí. Často je plná klamstiev, zrady, urážok a narobí veľa škody. Ale len vďaka nej porastieme. Uvedomíme si, čo milujeme, a čo naopak nemilujeme na láske. Užpoznáme rozdiel medzi dobrými a zlými ľuďmi v našom živote. Stávame sa opatrnejšími, uzavretejšími, obozretnejšími a ohľaduplnejšími. Vieme, čo chceme, a čo naopak nie. Len povrchnú fyzickú príťažlivosť či prvé intímne zblíženia už viac nepokladáme za základ vzťahu, ako tomu mohlo byť v tomto prípade. Zo vzťahu odchádzame zranení, chvíľu sa zdá, že užnikdy nechceme vzťah, ale sme silnejší. Uvedomíme si vlastnú hodnotu a necháme vzťahy vzťahmi... Nastal čas venovať sa sebe. Tretia láska prichádza potichu. Bez varovania. Len sa k nám v tichosti priplazí. Túto lásku nehľadal nikto z nás. Jednoducho prišla. Môžeme sa postaviť na hlavu, stavať pomyselné múry a brániť sa koľko len chceme. Pristihneme sa pri tom, ako sa o danú osobu strachujeme bez nášho pričinenia. Možno nie je náš typ, ale v jej očiach sa strácame deň čo deň. Vidíme krásu v jej nedokonalostiach. Možno sme si lásku nášho života predstavovali úplne inak, no toto je miliónkrát lepšie. Nič pred ňou neskrývame. Sme konečne sami sebou a to sa jej na nás páči.Plánujeme s ňou svadbu, a dokonca aj rodinu. Každý deň za ňu ďakujeme Bohu. Úprimne ju milujeme, tak ako ešte nikdy doteraz. Mnohí ostávame v nefunkčnom či toxickom vzťahu, len preto, aby presvedčili sami seba, že byť nerešpektovanými je vždy lepšie, ako byť osamote. Bojíme sa byť sami. Avšak až vtedy dokážeme zistiť, kým naozaj sme. Aké sú naše ozajstné sny, túžby, ambície, čo nás robí skutočne šťastnými. Po rozchode prichádza fáza, kedy sa možno chceme vrátiť späť. Je však dôležitérozoznať, či ide o skutočnú lásku alebo o smútok, ktorý nás privádza na takéto myšlienky. Vo väčšine prípadov sa len bojíme ostať single. Máme strach zo samoty, aj keď nás toho toľko naučí.Sme vystrašení. Frustrovaní, že nám naša láska nepíše na dobrú noc a dobré ráno. Nastáva fáza, kedy ostávame len sami so sebou a svojimi myšlienkami. Zo samoty treba vyťažiť len to najlepšie. Aj keď sú prvé dni a týždne doslova kritické, časom si človek začne užívať voľnosť. Venujeme sa aktivitám, na ktoré doposiaľ nebol čas. Prihlásime sa na kurz jogy, naučíme sa variťa piecť. Až si napokon uvedomíme, že byť osamote nie je vôbec tak zlé, ako na začiatku. Vesmír nikdy nedopustí, aby sa dve spriaznené duše nestretli. Nedovolí, aby sa minuli ľudia, ktorí spolu môžu byť skutočne šťastní. Ak sme sami sebou, vyžarujeme šťastie a ostávame verní hodnotám, na ktorých nám záleží ideme tou správnou cestou. Ak sa riadime svojím srdcom, tak sa naša cesta zaručene stretne s cestou toho správneho človeka. Niekto tam hore vidí kadiaľpotrebujeme ísť a nasmeruje nás tým správnym smerom. Srdcia, ktoré patria k sebe si vždy nájdu cestu, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti. Preto, prosím, neostávajme vo vzťahu, v ktorom sa necítime cenní. Ani v takom, kde sme na vážkach, čo nám prinesie ďalší spoločný deň. Niekde vonku čaká naša polovička, ktorej už viac nebudeme musieť dokazovať svoju hodnotu. Budeme pre ňu celý svet, stelesnenie dokonalosti. A ja viem, že niečo také existuje, aj napriek pochybám mnohých. Pravá láska existuje. Nebude len o fyzickej príťažlivosti. Bude všetkým, čo nám doteraz chýbalo, po čom sme sa obhliadali. Bude krajšia ako prvá láska, dokonca nám pomôže nadobro zabudnúť na staré rany z druhého vzťahu. Ukáže nám úplne iné rozmery lásky. Ukáže nám, čo je harmonický vzťah. Tak prečo sa uspokojiťs inou láskou, keď môžeme zažiť niečo oveľa lepšie? Ak budeme mať oči poriadne otvorené, tak našu polovičku nájdeme a spoznáme ju možno po čase. Možno po niekoľkoročnom priateľstve, možno to bude láska na prvý pohľad. Dôležité je, že ju napriek všetkému nájdeme. V momente, keď na ňu budeme pripravení. Nikdy však netreba zabúdať, že tie najlepšie veci v našom živote prídu až vtedy, keď im v ňom vytvoríme miesto tým, že sa zbavíme tých, ktoré doň nepatria.Znie to príliš jednoducho, aj keď nie je. Proces uvedomenia si, trvá občas pridlho. Pocit, že sme konečne opustili toxický vzťah, či iných nepríjemných ľudí v našom okolí nám ukáže akými silnými osobnosťami v skutočnosti sme. Otvorí sa nám milión ďalších dverí, ukážu sa ľudia, ktorískutočne stoja za našu pozornosť, naskytne sa nám nespočetne veľa príležitostí byť skutočne šťastný. Treba sa len odpútať. Verím, že každý vo svojom vnútri cíti, či je obklopený tými správnymi ľuďmi. Ak nie, nebojme sa samoty a nechajme priestor iným.