V našej milovanej La Plaze by ste v ten slávnostný večer nenašli jediný voľný box. Opatrenia sa uvoľnili. Večerné podniky konečne po dlhej dobe otvorili svoje brány nevybúrenej mládeži. ,,Poď rýchlo, už aj tak meškáme!" Oliv ma náhlila po námestí. Ako zvyčajne sme mali minimálne polhodinové meškanie. ,,Bolia ma nohy! Sľúb mi, že mi už nikdy nedovolíš opätky..." Špuntala som v jej tieni najrýchlejšie ako som dokázala. ,,Pre krásu sa trpí, micka!" K príležitosti, akou bola táto otváračka, sme sa museli patrične obliecť. Sexy čierny top som nevyberala zo skrine často. Vzala som si k nemu minisukňu v akurátnej dĺžke. Nič vulgárne, no predsa odvážnejšie ako v obvyklé dni. Sandále na opätku neboli najšťastnejšou voľbou, ale cítila som sa v nich omnoho sebavedomejšie. Milovala som svoje dlhé nohy, ktoré mi opätky opticky ešte o čosi predlžovali. Čašníčky nás v La Plaze poznali veľmi dobre. Ak nie nás s Oliv, tak chlapcov určite. Pri každej rezervácií vedeli, ktorý stôl je náš. ,,Bože! Ako mi len chýbal tento zvuk." Oliv sa rozplývala nad hlasnou hudbou, ktorú bolo počuť už z diaľky. ,,A mne toto nekonečné schodisko, z ktorého dnes jedna z nás určite popletí!" La Plaza bola len pre nebojácnych. Kto sa tam strieskal, musel zísť po minimálne tridsiatich schodoch k vchodu. Otrasné. Bar bol natrieskaný. Už zďaleka sme počuli hlasnú hudbu a pripité hulákajúcehlasy. Vkročili sme sebavedomo ako obvykle. Z boxov na nás zazerali, až kým sme nedošli k tomu nášmu. ,,Hviezdy! Dnes meškáte len krásnych tridsaťpäť minút." Rob bol vysmiaty od ucha k uchu. Poťukal po drahých hodinkách na jeho ruke, aby nám dal najavo koľko sme mu už chýbali. Vyobjímal nás ako zvyčajne. ,,Ahoj, poklad." Prisadla som si k Nicolasovi, ktorý mal už od začiatku podráždenú náladu. Pobozkala som ho, ale on mi opätoval bozk len letmo. Stôl bol plný ako zvyčajne. Každý mal pred sebou svoj obľúbený drink a čipsy. ,,Ušlo nám niečo?" Pýtala som sa Kylie, ktorá mi sedela hneď oproti. ,,Ani sa nepýtaj!" Líčka sa jej zafarbili do ružová. Keď si trochu vypila bola ešte milšia ako zvyčajne a celá žiarila. ,,Mia sem prišla s nejakým chlapcom a prišiel sem jej bývalý. Mala si vidieť tie bomby, ktoré tu lietali!" Lesslie prekrikovala hluk. Načiahla sa po čipsy a hneď si aj prisadla bližšie. ,,Nie, nevrav, že sa pobili." Začínala som ľutovať naše dnešné meškanie. ,,Kam išla? Dúfam, že je v poriadku." Daniela sedela vedľa Roba samá. Hrala sa so svojimi vlasmi a vyzerala, že sa bez Mii vôbec nebaví. ,,Je na WC-ku strašne sa rozplakala." ,,Začali sa strašne biť. Boli vonku pred La Plazou a ach! Keby ste tu s Oliv boli..." Lesslie bola z bitky značne celá bez seba. Nevedela som, s kým sa Mia stretávala, ani to, kto bol jej bývalý, ale bitku by som si teda rada pozrela. Prvý večer a hneď takto zhurta, pomyslela som si. ,,Všetko v poriadku?" Hladila som Nicolasa po stehne, ale od kedy som prišla neprehovoril. ,,Áno. Mám len trochu melancholickú náladu. Netráp sa tým." Povedal a ďalej pozeral do telefónu. Neznášala som jeho bezdôvodné zmeny nálad. ,,Tak fajn." Prestala som ho hladiť, rozhodnutá, že si nenechám pokaziť krásny večer. Klub praskal vo švíkoch ako každý piatok. Mladé čašníčky vymieňali prázdne poháre za tie plné ako na bežiacom páse. ,,Nalani, poď so mnou!" Oliv sa postavila od stola a chystala sa na zaplnený parket. ,,A to som ťa chcel dnes poriadne vytancovať." Konštatoval Rob, ktorého sa chystala opustiť. Od kedy prišla nestrhol z nej oči a celý večer jej aj s Willom robili spoločnosť. ,,O chvíľu sa vrátim." Skúsila som to na Nica ešte raz a vlepila som mu na líce pusu. Jeho reakcia ma vôbec neprekvapila. Len sa silene usmial a niečo si zahundral popod nos. Keď mal zlú náladu, dokázal ju dať najavo poriadne dramaticky. Oliv ma ťahala za ruku do stredu parketu. Obe sme boli príjemne uvoľnené a hudba s nami začala čarovať. Boli sme dobre zabehnutá dvojka a spolu s Kylie a Lesslie sme vedeli na parkete urobiť poriadny neporiadok. Hudba hrala a my sme sa smiali. Odviazane sme si užívali každú minútu na parkete podsvietenom farebnými svetlami. Tak strašne mi to chýbalo. Poriadne sa odviazať a tancovať až do rána. Jedným okom som sledovala Kylie a Lesslie ako odišli k chlapcom. Vzali ich tancovať poriadni fešáci! ,,Kam ide Nicolas?" Oliv sa snažila prekričať hlasnú hudbu. Otočila som sa k stolu, ale v diaľke som zahliadla už iba jeho vlasy. Znepokojil ma. ,,Počkáš ma chvíľu?" ,,Neblázni, poďme spolu." Po chvíli sme opustili parket v nádeji, že ho zastihneme po blízku. Pretlačili sme sa cez desiatky spotených tiel, až k východu. Všetci na parkete boli ako keby ich vypustili z divočiny. ,,Išiel von?" Váhala som či nešiel len na WC. Oliv rozhodne kývla hlavou.Zišli sme nekonečným schodiskom pred La Plazu a vonku sa zamiešali do davu fajčiarov. Dievčatá drkotali zubami a chlapci si bafkali cigary. ,,Tam je. Nechám vás?" Rozhliadla som sa smerom, ktorým pozerala Oliv. ,,Nie, počkaj ešte." Snažila som sa zaostriť do diaľky. Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam. Mia stála opretá o budovu a mala na sebe prehodenú jeho bundu. Obidvaja fajčili a vyzerali, že sa bavia lepšie ako hore s partiou. ,,Čo to má znamenať?" Oliv sa nazlostila aj za mňa. Posmelená Cuba Librou (drinkom), by mu v tom momente aj vrazila. ,,Bol úplne bez nálady." ,,Videla som... Sedel pri tebe ako päť peňazí." Vzdialili sme sa, aby nás nezahliadli. Vždy sme však boli dostatočne blízko, aby sme na nich mali dobrý výhľad. ,,Myslíš, že tá jeho nálada mala niečo spoločné s Miou?" ,,Obávam sa, že áno." Pri predstave, že spolu niečo riešia mi prišlo zle. Tlak na hrudi bol veľmi nepríjemný. Nebývala som ktovieako žiarlivá, ale toto by vytočilo snáď každého. Odišli sme naspäť. Nechala som ho vonku a bez slova som odišla. Ani si nás nevšimol. Vrátila som sa späť k stolu s náladou pod psa. ,,Čo budeš robiť?" ,,Neviem, uvidím ako sa bude správať, keď sa vráti." ,,Nech sa páči." Milá čašníčka, ktorú som poznala z videnia, nám doniesla ďalšie kolo. Cuba Libre. Inými slovami drink, ktorý vás do piatich minút totálne opije. S Oliv sme ho milovali a objednávali sme si ho pri každej príležitosti. ,,Ďakujeme." Predstierala som milý úsmev. Mala som však v sebe taký hnev, až by som niekoho od zlosti zbila. Napríklad Miu.No konečne. Nicolas sa vrátil už so značne lepšou náladou. Po ceste k stolu si objednal pri bare a vrátil sa ku mne. ,,Prepáč, zdržal ma kamoš." Pobozkal ma na líce. ,,V poriadku, aj tak sme sa potrebovali s Oliv porozprávať." Tá sa medzičasom radšej vyparila. ,,Napadlo mi, či by si dnes neostala na noc. Volala mi mama. Dnes mám voľný byt." Strácala som sa v ňom. Bol taký nevyspytateľný. ,,Jasné, prečo nie..." Mia sa vrátila niekoľko minút po Nicolasovi. Stiahla z parketu Danielu a spolu s ostatnými sa opäť zišli v našom boxe. ,,Posledné kolo je na mňa!" Rob bol poriadne pod parou. Rukou objímal Oliv, na čo Willreagoval poriadnym pregúlením očí. Milovala som tento začarovaný trojuholník! Dopila som svoj posledný drink a od stola sme sa s Nicolasom postavili ako prví. ,,My už pôjdeme. Nalani, dnes u mňa ostáva na noc." Povedal s dôrazom, aj keď sa nikto nepýtal. Buď som začínala byť paranoidná alebo to všetko robil kvôli Mii. O čo mu sakra ide?V duchu som premýšľala. ,,Dnes bol naozaj krásny večer, čo povieš?" Kráčali sme ruka v ruke nočným mestom. ,,Povedal by som, že taký priemer." ,,Čo ťa tak vytočilo? Bol si strašne podráždený," vyzvedala som. ,,Nič také." ,,Nemá to nič spoločné s tou bitkou o Miu?" vypustila som z úst skôr ako som si to stihla premyslieť. Hlupaňa! V duchu som sa karhala. ,,Prosím? Mia ma absolútne nezaujíma, netrep už." Pozerala som naňho s otvorenými ústami. Zastala som. ,,Takto sa so mnou nebudeš rozprávať." ,,Začala si si," odsekol. ,,Môžeš mi vysvetliť, čo sa s tebou deje? Si ako vymenený!" ,,Nevŕtaj sa už v tom. Jediné, čo tým dosiahneš je ešte horšia nálada." Zvýšil hlas. Začala som premýšľať, či bude najlepší nápad ostať uňho na noc. Ticho som kráčala a čakala, kedy si uvedomí ako sa správal. Boli sme už takmer pod jeho bytom, keď konečne prehovoril. ,,Objednáme si pizzu?" ,,A pozrieme si niečo na netflixe," doplnila som ho. Spokojne stisol moju dlaň v tej jeho. Neznášala som jeho premenlivú náladu. Obávala som sa, že chcel len zakryť tajomstvo, ktorým bola Mia. Nemala som najmenšie tušenie, čo medzi nimi bolo, ale na jeho mieste, by som sa zrejme správala rovnako. Chcel sa brániť, preto radšej zaútočil. ,,Nezdá sa ti, že si trochu pribrala?" Kráčala som po schodisku pred ním. ,,Čože?!" Znepokojene som sa naňho otočila s nádejou, že si zo mňa uťahuje. ,,Všimol som si, že už tvoja postava nie tým, čím bývala." Ostala som stáť ako obarená. Prikladal do ohňa a zrejme mu ani nenapadlo, ako veľmi ma jeho slová zaboleli. ,,Nebuď taký kritický..." Cítila som sa naozaj strašne. Chcela som sa prepadnúť pod zem, jednoducho zmiznúť, aby som sa nemusela cítiť tak zle. Nepríjemne. Mala som priemernú postavu. Cvičila som už niekoľko rokov, nešlo však o žiadny prehnaný režim. Ženské krivky sa mi vždy páčili. Športovala som skôr pre dobrý pocit a zdravie, ako pre vylepšenie postavy. Mala som rada svoje telo, presne také aké bolo. Až kým mi Nicolas nepodkopal sebavedomie. A to som si myslela, že mi zdravé sebavedomie nik len tak ľahko nevezme. Mala som očakávať, že niekto ako Nico bude chcieť perfektné dievča bez jedinej chyby. Na čo však netreba zabudnúť, on nebol ani zďaleka dokonalý. Spočiatku sa javil ako poloboh, avšak kto je na tomto svete dokonalý? Nikto. Ľudia nie sú dokonalí. Nikto nie je. Veľmi sa ma jeho poznámka dotkla. Ženy sú omnoho citlivejšie na poznámky ohľadom ich postavy, tak prečo si ju neodpustil? Naozaj ponížená som hľadala dobrú náladu len veľmi ťažko. ,,Ale no tak! Snáď si sa neurazila. Musel som, tvoje kamarátky by ti to určite nepovedali. Nemyslel som to zle." Podpichoval ma. Nebol vôbec empatický. Nevedel sa vžiť do mojej kože a ani po tom, čo videl môj výraz neprestal. ,,Nechajme už túto tému radšej tak." Otvorila som dvere do bytu a ovalilo ma strašné teplo. Celý deň tu pražilo slnko. Odložila som si veci a bez slova som odišla do kúpeľne. Urgentne som potrebovala sprchu. Mala som chuť púšťať na seba teplú vodu, a čo najrýchlejšie zabudnúť na jeho debilnú poznámku. Pribrala som? Pozerala som sa na svoje telo v zrkadle. Nemala som ten pocit. Brucho som mala stále rovnaké, pás úzky a zadok presne taký, aký bol pred mesiacom. ,,Hneváš sa na mňa?" Nicolas otvoril dvere do kúpeľne bez klopania. Zo sprchy na mňa stekalahorúca voda. ,,Nie, nehnevám. Len sa cítim... zvláštne." Nevedela som nájsť tie správne slová, ktoré by vhodne opísali moje pocity. ,,Nemyslel som to zle, pusa. Myslel som, že ťa to namotivuje k nejakej diéte alebo cvičeniu. Priberanie je úplne normálne. Kto iný by ti to povedal, ak nie tvoj frajer?" Stále mal na tvári úsmev, čo ma znepokojovalo ešte viac. ,,Nechaj ma." Chcela som si pred ním schovať celé telo. Aj napriek tomu, že bol prvým chlapom, ktorý ma videl úplne nahú. Pocit zraniteľnosti ma celú pohltil. Už mi nepomáhala ani tečúca voda zo sprchy, ani jeho ospravedlnenie, po tom, čo videl môj smutný výraz. Nedokázala by som ubližovať niekomu, koho milujem. Nedokázala by som opakovane robiť veci, ktoré mu nie sú príjemné. Upokoj sa, Nalani. Hlboký nádych, hlboký výdych, opakovala som si. ,,No tak, nehnevaj sa na mňa." ,,Nehnevám sa." Vrátila som sa k nemu na gauč. Bol vyvalený v novom oblečení a ťukal do mobilu. ,,Takže už bude všetko v poriadku?" Neodpovedala som. ,,Nemôžem ti nič povedať, pretože sa hneváš ako malé decko." Zvýšil na mňa hlas a tentokrát odišiel do kúpeľne on. Mobil si vzal pre istotu so sebou. Nicolas mal toho za tento večer na rováši až-až. A čo som urobila ja? Nečujne sa prizerala. Nechcela som, aby ma vymenil. Bol pre mňa splneným snom, o ktorý som za žiadnu cenu nechcela prísť. Nevedela som, čo si môžem dovoliť. Domnievala som sa, že aj obyčajné namietanie či zdvihnutie hlasu pre mňa budú istou cestu k rozchodu. Takto by nemal vyzerať zdravý vzťah, to som dobre vedela. Ružové Dior okuliare. Znova. Kiežby mi niekto v tom čase mohol dať po prstoch a dal by mi príručku o tom, akú mám hodnotu. Toto by si nezaslúžil nikto. Noc bola taká, ako zvyčajne. Po niekoľkých minútach dobiedzania a túlenia som napokon poľavila. Uverila som, že nič z toho, čo povedal, nemyslel vážne. Užili sme si prvé tri minúty romantického filmu, ktorý vyberal Nicolas. Perfect date. Prehovárala som ho naňho už snáď dva týždne, ale nedal sa nahovoriť. Až keď mu horelo pod zadkom a chcel si ma udobriť. Ležala som zakrytá dekou pred ním. Objímal ma zozadu a bozkával ma po nahom chrbte. Mala som na sebe len čiernu podprsenku a nohavičky. ,,Teba ten film tuším vôbec nezaujíma..." Reagovala som na jeho bozky a dotyky. ,,Dnes tu je toho veľa zaujímavejšieho." Užili sme si krásnu noc. Stačilo mi tak málo, aby som zabudla na jeho ostré slová. Pri jeho dotykoch som mala pocit, že ma žerie celú takú, aká som. Miloval moje telo, bola som si tým istá. Pozeral na mňa tak zasnene a ja som sa pritom cítila neuveriteľne výnimočne, preto som zahodila pochabé myšlienky na jeho blbú poznámku z večera. Jeho pohľad prezrádzal aj to, čo nikdy nevyslovil nahlas. Perami okúsil každučký milimeter mojej pokožky. Za tú noc sme sa milovali niekoľkokrát. Mladí a plní vášne. Nedokázali sme sa nabažiť jeden druhého. V jeho objatí som sa svojou útlosťou celá strácala. ,,Ešte nikdy som nestretol niekoho ako si ty... Milujem ťa," šepol mi do ucha, pričom ma bozkával. Dych sa nám obom súčasne zrýchľoval. Sex bol tou najkrajšou časťou nášho vzťahu. Vtedy som zabúdala na všetky naše odlišnosti a nezhody, ktoré sme medzi sebou mali. Bol akýmsi všeliekom na každý problém. Zbližoval nás až do takej miery, kedy som zabúdala na seba a svoje pocity. Občas som mala pocit, že nám to v posteli klape lepšie ako normálne. Niežeby sme sa nevedeli porozprávať, to nie. Vedeli sme dlho debatovať o živote, ale keď prišlo k nejakému problému, nevedeli sme adekvátne reagovať. Nikdy sme problémy neriešili, len ichodkladali. Komunikácia mala byť základom každého dobrého vzťahu. Mala som dobrý základ teórie šťastného vzťahu, bohužiaľ pri Nicolasovi som teóriu nikdy neuvádzala do praxe. Pokojné nažívanie pre mňa bolo pohodlnejšie, ako riešenie nejakých ,,hlúpych" nezhôd. A ten sex mi v tom čase naozaj stál za všetky urážky, problémy aj hádky. Dokonca som sa všemožne snažila nemyslieť na Miu, aj keď som vedela, že niečo nie je v poriadku. Motali sa spolu. ,,Dobré ráno." Milovala som rána s ním. Jeho rozospatý hlas a bozky na prebudenie, boli tým, o čom som snívala celú večnosť. A teraz boli jednoducho skutočnosťou. ,,Dobré ráno." V to ráno som sa zobudila naozaj nepokojná. Mala som strašný sen. Bol natoľko skutočný, až som musela ráno premýšľať, čo je naozaj skutočnosť, a čo naopak nie. V podvedomí som mala zrejme stále Miu a Nicolasa. Videla som ich oboch na zadných sedadlách policajného auta. Striasla som sa pri pomyslení na to, aký skutočný bol celý sen. Veľmi som kričala a plakala. Bola som zúfala. Prešlo pár minút a na žiadne detaily zo sna som si už nevedela spomenúť. Občas som poriadne bojovala so zlými snami a svojou neskrotnou fantáziou. ,,Dnes večer sa ešte môžeme stretnúť, potom sa zrejme chvíľu neuvidíme." Nicolas ma pri raňajkách zahŕňal horúcimi bozkami. ,,Budeš dlho pracovať?" ,,Nie, ideme na chatu. Hovoril som ti o nej ešte pred pár týždňami." ,,Jasné, už si spomínam." Chata s kamarátmi, ako som len mohla zabudnúť. ,,Už teraz viem, ako veľmi mi budeš chýbať." Pozeral na mňa smutnými očami. ,,Tak ťa prídem pozrieť, čo ty na to?" Podpichovala som ho. Určite by mi niečo také nedovolil. Moju poznámku nijak nekomentoval. Z nepokojného rána ma vyviedla studená voda. Opláchla si tvár, namaľovala sa a obliekla si oblečenie zo včerajšieho večera. Bola nedeľa. Doma ma už určite nedočkavo čakali s hŕbou nepríjemných poznámok o tom, prečo som nedala vedieť, že neprídem. Tajne som dúfala, že si už konečne zvyknú na moje rebelovanie. Moji rodičia však nie a nie upustiť od idylického obrazu dokonalej a poslušnej Nalani. Občas to s nimi bolo naozaj ťažké. So mnou zrejme ešte ťažšie. ,,Uvidíme sa po práci dobre?" Nicolas ma vyprevadil až k dverám. ,,Paa." Pobozkala som ho na dverách a utekala domov. ,,Ďakujem za dnešnú noc." Počula som už z diaľky na schodisku. V opätkoch mi ponáhľanie nešlo bohvieako, ale pri mojich rodičoch sa každá minúta počítala. Nechcela som ich veľmi hnevať. V kútiku duše som dúfala, že sa ešte nezobudili. Našťastie som nebývala ďaleko a cesta taxíkom netrvala dlhšie než desať minút. ,,Kam to bude, slečna?" opýtal sa taxikár, ktorý prišiel na minútu presne. ,,Poprosím vás na Hlavnú ulicu." Sadla som si na zadné sedadlo. Milovala som taxikárov, ktorý sa so mnou nechceli rozprávať, obzvlášť v dňoch akými bola aj táto nedeľa. Mesto bolo prázdne. Nedeľné ráno vyhnalo do ulíc len zopár zúfalcov, ktorí nemali pokojný spánok ani cez víkend. Ozaj, a ešte bežcov, ktorí sa, z pre mňa nepochopiteľných dôvodov, vybrali tak skoro ráno behať. Vnútro mi ešte stále zvieral zvláštny pocit zo sna. Vedela som, že s Miou ešte budeme mať problémy. Stretávali sa poza môj chrbát, a keď sa rozhovor zvrtol na ňu, znepokojil sa. Nemala som dostatok guráže, aby som sa v tom vŕtala, no môj sen ma nenechal pokojnou po zvyšok dňa. Doma ešte všetci spali. Aj oni milovali pokojné nedeľné rána a ani o pol desiatej ešte neboli hore. Vďakabohu. Potichu som precupkala až do svojej izby a zatvorila za sebou dvere. Ľahla som si do postele s mobilom v ruke a celý deň strávila povaľovaním. Nikto z nás by si takto pred pár mesiacmi ani len nebol pomyslel, čo za katastrofu postihne ľudstvo. Prvá vlna neutíchajúcej pandémie bola našťastie za nami. ,,Počet nových prípadov na ochorenie covid-19 je za včerajší deň nula." S mamou sme sedeli na balkóne a popíjali poobednú kávu. Náš vzťah bol už o niečo lepší. Počúvali sme v rádiu správy o druhej poobede a na túto konkrétnu sme od marca čakali určite všetci. Počet nakazených sa znižoval každým dňom až sa čísla zastavili na nule. Úprimne som sa potešila. Spoločnosť sa zo dňa na deň zmenila k nepoznaniu. Bežné činnosti nám žiaľ boli vyššou mocou- vládou, zakázané. Žiadne kávičkovanie na terasách podnikov, bary, školy. Tisíce ľudí prišli o prácu, iní zase skrachovali so svojimi prevádzkami. Svet sa plnil depresiou, zúfalstvom a prosbami o zlepšenie situácie. Našťastie sme sa dočkali. Aj keď sme boli predom oboznámení s následkami, ktoré môže mať za následok uvoľnenie opatrení, všetci sme sa s radosťou rozlietali svetom. Slnko pražilo naozaj silno. Bol koniec júna a nám všetkým školopovinným ostávali do naozajstných prázdnin bez online vyučovania posledné dni. Školy sa mali otvoriť posledný júnový týždeň, čo bolo hneď po tomto víkende. Bála som sa. ,,Neviem si ani predstaviť to ranné vstávanie." Zhrozená z predstavy ako sa musím ráno nachystať som sa sťažovala mame. ,,Už žiadne pyžamo a mastné vlasy..." Zasmiala sa nad mojím denným úborom počas nudných dní za obrazovkou notebooku. Cítila som veľký vedomostný deficit. Vzdelávanie cez kameru sa ani zďaleka nepribližovalo tomu prezenčnému. Všetky písomky a úlohy, ktoré sa dali opísať, som samozrejme ako všetci ostatní, opísala. Mala som skvelé výsledky, a aj tento rok ukončila štúdium s vyznamenaním za prospech. ,,Ozaj, čo ty a Christian?" Mama vyzvedala. ,,Už nie sme v kontakte." Nechcela som rozpitvávať náš momentálny vzťah s Christianom, a to nie len preto, že som sa zachovala hlúpo a obzvlášť netaktne. ,,Už ti viac nepísal?" ,,Nie, zablokovala som si ho." Z môjho hlasu bolo cítiť nepokoj, ktorý mama okamžite vycítila. ,,Mrzí ma to..." Mama bola šťastná, že som si našla Nicolasa. Aj keď sme spolu spočiatku bojovali, videla vo mne zapálenú iskru, ktorú v mojich očiach doposiaľ nevidela. ,,Neviem, či ti to môžem povedať, ale..." ,,Čo sa deje, mami?" Odchlipla si z kávy a zadumane sa pozrela na výhľad z balkóna. ,,Volala som s Christianovou mamou." Spriatelili sa na spoločných rodičovských združeniach, neskôr spolu začali kávičkovať a doteraz ich priateľstvo drží. ,,A?" Vyzerala dosť zhrozene na to, aby ma vydesila. ,,Christian má problémy. Opustil sa." Všetko som z nej musela ťahať ako z chlpatej deky. ,,Musel navštíviť odborníka." Napokon z nej vypadlo a mňa jej slová tak veľmi zaboleli. Nechcela som, aby sa trápil. Stále mi na ňom záležalo, veď akoby aj nie. Mali sme spolu toľko krásnych zážitkov, na ktoré jednoducho nešlo ľahko zabudnúť. Zaplavili ma výčitky. Ťaživý pocit na hrudi ma nenechal pokojne spávať. Po maminej správe som sa školy obávala ešte väčšmi. Ako som sa mu mala pozrieť do očí po tom všetkom, čo sa medzi nami pred mesiacom odohralo. V našej konverzácií padli tak silné slová, až mi pri spomienke na nich prejde po chrbte mráz. Chcel so mnou stráviť zvyšok života, bola som jeho všetkým, videl vo mne oporu a životnú lásku a ja som ho len tak zo dňa na deň úplne opustila. Boli to veľmi silné slová a správy, ktorými ma zaplavoval deň čo deň. Už prešiel dostatok času na to, aby sme sa z nášho rozchodu obaja definitívne dostali, tak prečo začal trucovať? Nechcela som byť vinná za jeho rebélie, aj keď som zrejme práve ja škrtla zápalkou pri jeho vyvádzaní. ,,Buď naňho prosím milá." Mama ma prosila. ,,Vieš, že som vždy." Žiaľ, aj vtedy, kedy by som nemusela. Júnové horúčavy boli neznesiteľné. ,,Utíšte sa! Ste ako z divých vajec." Triedna sa rozčuľovala a upokojovala pomätené povahy, niektorých z nás. Sedela som sama na druhej strane triedy, ďaleko od Christiana. Prešli sme okolo seba bez jediného pozdravu ako dvaja úplne cudzí ľudia. ,,Budete to mať ešte ťažké." Kylie si z nás uťahovala. Vraj sme boli ako dvaja kohúti, ktorí by sa najradšej pobili, no z Christianovho pohľadu som mala pocit, že chce vyškrabať oči len on mne. Keby som sa mu len vedela adekvátne ospravedlniť, ale rozchod nie je o ospravedlneniach. Jednoducho som sa takto rozhodla. Nemala som sa za čo ospravedlňovať. Triedna učiteľka nás oboznámila s udalosťami nasledujúcich dní a nechala nás osamote. S učiteľmi mali čo doháňať aj bez nás. Nechala nás po zvyšok dopoludnia v triede samých. Z času na čas nás prišla skontrolovať, ale inak mala plné ruky práce a my sme sa vôbec nesťažovali. Mali sme si čo povedať. ,,Takže, sobota po skončení školského roka? Vyhovuje každému?" ,,V piatok to bude lepšie." Dohodnúť sa v kruhu mojich spolužiakov bolo naozaj nemožné. Rozhádali sme sa na nože, rozdelili sme sa na skupinky a krivo sme na seba zazerali po každom jednom dohadovaní. Tentokrát, keď išlo o náš koncoročný večer, tomu nebolo inak. Tretina triedy sa nezhodla, preto sme sa prispôsobili väčšine a žúrku sme si naplánovali na sobotu. Zase alkohol, pomyslela som si. S Kylie a Lesslie sme už neboli na žiadnej akcii poriadne dlho. ,,Večer o šiestej u mňa." Julian ochotne prevzal iniciatívu a zabezpečil prázdny dom. ,,Ja prinesiem občerstvenie." Neveľkou triedou sa ozýval hluk a naše dohady. Perfektne naplánovaný večer nám nemohlo nič prekaziť. Triedne kolektívy sa celý rok tešia na koncoročný výlet, a táto sobota mala byť jeho alternatívou. ,,Bude to perfektné. Poriadne sa zabavíme." Nakoniec škola nebola takým zlom, ako som sa domnievala. Našťastie sme len odovzdali knihy, poniektorí si opravovali známky a my tri sme si lebedili. Posledné dve lavice v rade pri okne boli naše. Máličko sme poopravili zasadací poriadok, za čo som svojim spolužiakom dĺžila čokoládu. Aj oni vnímali dusno medzi mnou a Christianom. Po škole ťa počkám, ľúbim ťa...Teším sa, ideme niekam? Aj ja ťa ľúbim:)Vraj sa mám nechať prekvapiť. Zamilovane som hľadela na Nicolasove správy a úsmev mi z pier nezmizol po zvyšok školy. ,,Čo ti píše pán dokonalý?" ,,Lesslie, nehovor mu pán dokonalý." Pregúlila som očami. ,,Dobre, dobre. Toho by som si ozaj nechcela pohnevať." Občas sa spolu s Kylie zhodli na jeho samoľúbosti, ale ja som si ho chránila. ,,Poďme si ešte po posledné veci do šatne a padáme." A tak sme aj na povel poslúchli rozhodnú Lesslie. So sedením v triede mi našťastie všetci vyhoveli, so šatňou to bolo zložitejšie. ,,Máš kľúč?" Stála som pred našou spoločnou skrinkou s Christianom. Mali sme ju spolu odjakživa. ,,Nie, prepáč." Povedal prekvapivo pokojným hlasom. Opadol zo mňa strach, už som viac v sebe nedusila hrôzu z toho, že sa na mňa hnevá na život a na smrť. Mali sme si toho toľko čo povedať a vysvetliť, no stáli sme vedľa seba bez slova. Vyberala som si všetky haraburdy, ktoré sa mi v nej za celý rok nazbierali a Christian čakal. Myslela som na všetky romance, ktoré sme tu spolu zažili. Schovávali sme sa pred učiteľom, aby nás tu spolu nečapol. Zažili sme toho spolu príliš veľa. ,,Nechceš sa pozhovárať?" Stál opretý o stenu a dlane si zaboril do vlasov. Oči mal stále plné žiaľu. Vyhasnuté. Bez jeho typickej hravosti. ,,Jasné, ale mám len chvíľu." Lesslie a Kylie pochopili, že ma nemusia čakať. Po ostatných študentoch v šatni po chvíli taktiež neostal ani prievan. Nahádzala som posledné veci do tašky a čakala. Čakala na karhanie, slzy, na čokoľvek, čo mi bol ešte dlžný. ,,Chcem, aby si vedela, že na teba nikdy nezabudnem. Navždy budeš mojou láskou, sľubujem, že navždy budeš mojou prvou a jedinou láskou. Naučila si ma pokore, cieľavedomosti. Ukázala si mi, aký krásny môže byť život, ak máme niekoho, s kým môžeme zdieľať úplne všetko." Urobil tri kroky vpred. Priblížil sa ku mne a vzal mi tvár do dlaní. Uhýbala som pohľadom, nechcela som, aby ma videl plakať. ,,Christian, ja..." ,,Pššt, neplač." Hladil ma po vlasoch a ja som sa cítila naozaj pod psa. Práve sme sa definitívne rozlúčili so všetkými spoločnými spomienkami. Bolo na čase odpustiť si. ,,Ďakujem ti za všetko a opatruj sa." Na srdci som toho mala tak veľa, ale nevedela som vydať ani hlásku. Rozplakala som sa. Už som slzy nepotláčala. Vôbec som sa im nebránila. ,,Ja ti ďakujem a dúfam, že budeš skutočne šťastná." Po jeho slovách mi zo srdca spadol obrovský kameň. Nerada som žila s pocitom, že na mňa má niekto ťažké srdce a Christianove odpustenie mi dalo konečne pokoj na duši. ,,Tak poď, nech nás tu niekto nenájde. Pamätáš ako nás tu načapali?" ,,Nie, ani to nevyťahuj!" Rozosmiala som sa pomedzi slzy. A to boli tie spoločné spomienky. Tri roky denno-denne spolu. Boli sme ako jeden. No nastal čas, aby sa naše cesty nadobro rozdelili. Verila som, že nás oboch čaká niečo omnoho lepšie. Zo školy sme odchádzali len o niečo neskôr ako ostatní. Cítila som sa tak povznesene a šťastne. Už žiadne výčitky a trápenie. Boli sme spolužiaci, museli sme spolu predsa vychádzať. A k tomu všetkému, čakal nás ešte jeden spoločný školský rok, preto bolo odpustenie naozaj potrebné. ,,Maj sa." Kývla som mu rukou na pozdrav a ponáhľala sa k Nicolasovmu čiernemu volvu. Čakal ma na parkovisku pred školou a už z diaľky som videla ako si nervózne poklepkával po volante. ,,Ahoj, prepáč že meškám zastavil ma..." ,,Tvoj bývalý? Vidím." Odvrkol so zďaleka inou náladou, akú som vycítila pred nedávnom z jeho správ. ,,Chcel sa len pozhovárať." Vysvetľovala som. ,,Jasné, pozhovárať. Tieto básničky si nechaj pre niekoho iného. Nemali by ste sa spolu vôbec baviť." Pridal hlas na rádiu. Bála som sa čo i len ceknúť, nieto pýtať sa na cestu. Prečo mi vôbec neverí? Premýšľala som v tichosti so zamysleným pohľadom von oknom. Bol krásny deň. Nicolasovi však stačilo naozaj málo, aby pokazil náladu nie len sebe, ale aj každému v jeho blízkom okolí. ,,Kam ideme?" Po niekoľkých minútach ticha som sa odvážila opýtať na jeho plány. ,,Nechaj sa prekvapiť." ,,Už sa na mňa nehneváš?" ,,Nechajme to dnes tak." Ohlásil rozhodne a mne sa konečne uľavilo. Dusno medzi nami by sa dalo krájať. Cesta autom od školy mi bola dobre známa. Išli sme k nám domov. ,,Chcel si sa uistiť, že po škole nikam nepôjdem?" Smiala som sa, keď zaparkoval pred naším bytom. ,,Počkám ťa tu. Poponáhľaj sa a vezmi si veci na jednu noc. Zajtra poobede sa vrátime." ,,Nicolas ja nemôžem. Mám predsa školu a..." Reagovala som znepokojene. Jeho nápad sa mi prestával páčiť. ,,Voľno máš už dávno vybavené, o nič sa nemusíš starať. Ver mi, aj tak sa už nebude diať nič zaujímavé. Presedela by si celý deň v lavici pri pozeraní filmov alebo čo to robíte na konci roka." ,,Ako si to vybavil?" ,,O to sa nestaraj. Všetko bude v poriadku neboj sa a už utekaj." Nesúhlasne som zvraštila čelo.Neskôr sa ukázalo, že mi vybavil ospravedlnenku od lekára. ,,Tak fajn." Povedala som už skôr sama pre seba pred vchodom. Tak fajn, ďalšie neplánované dobrodružstvo. Prečo nie. Prečo si nevziať voľno po prvom dní v škole? Nicolas ma vždy vedel poriadne vyviesť z rovnováhy. Jeho spontánnosť som však milovala, aj napriek tomu, koľkovýhovoriek a klamstiev ma to všetko stálo. ,,Mami?" Odomkla som dvere, ale nikto sa neozýval. Išla som na nákup, obed je v rúre Mamin odkaz prilepený na chladničke ma veľmi potešil. Klamanie do telefónu mi išlo odjakživa lepšie ako priamo do očí. Nemohla som na ňu vyrukovať s niečím ako: Ahoj mami, nepôjdem do školy, pretože ma Nicolas berie preč. S tým by som určite ďaleko nepochodila. ,,Ahoj, mami." Hovor dvihla po prvom zazvonení. ,,Ahoj poklad, o pol hodinu som doma." ,,Vieš, len som ti chcela povedať, že idem k Lesslie a ostanem aj na noc. Vezmem si všetky veci a ráno spolu pôjdeme do školy. Chceme si spraviť babský večer, vieš, teraz máme v škole voľnejšie. Môžeme ponocovať." Vyvalila som na ňu vyšpekulované klamstvo na počkanie. Mama nemala najmenší dôvod neveriť mi. O nič predsa nešlo. Do veľkej kabelky som si nahádzala sexy spodnú bielizeň, oblečenie na ďalší deň, doklady a kozmetiku. Vždy som bola minimalista, čo sa balenia týkalo. Zamkla som byt a s kabelkou na pleci utekala dole k Nicolasovi. ,,Dobrý deň, pani Wallterová." V rýchlosti som sa pozdravila susede z nižšieho poschodia, ktorá práve zametala. ,,Dobrý." Aj keď som sa ponáhľala, jej zazeravý pohľad som si nemohla nevšimnúť. Bola strašná klebeta. Ako som v rýchlosti brala aj tri schody dole, napadlo mi, či si náhodou nepustí jazyk na špacír. Nevyzeralo som podozrivo, ale klebetné susedy si vedia poriadne domýšľať. Zahnala som ustráchané myšlienky o tom, ako žaluje mame môj odchod s Nicolasom. Vyrazili sme. Slnko sa hrdo vynímalo na jasnej oblohe. Bol pondelok popoludní. Hustá premávka a zhon v meste ma nudili. Bola som nažhavená na dobrodružstvo s Nicolasom. Nemala som najmenšej potuchy, čo si pre mňa prichystal, ale vedela som, že jeho plány budú stáť za všetky klamstvá, tak ako vždy. ,,Tak povieš mi už kam ideme?" Pohladila som ho po stehne. Pri šoférovaní vyzeral tak zmyselne. Čierne okuliare, ktoré mu perfektne sedeli, značkové biele tričko a roztrhanésvetlomodré džínsy. Dokonale upravený. Navoňaný a čo bolo najlepšie...bol celý môj. ,,Zbalila si si aj plavky?" Na perách mal chabý úsmev. Decentný. ,,Nie, nezbalila. Ideme sa kúpať?" Rozhorčene som sa naňho pozrela, prahnúca po každej ďalšej indícií. ,,Nie tak úplne." ,,Nemám rada hádanky." ,,A čo prekvapenia?" Pregúlila som očami. Zase ma chytal za slovíčka. Ani po niekoľkých pokusoch mi nepovedal kam máme namierené. Neostávalo mi nič iné, len čakať. Pridala som hlas na autorádiu a zapla môj playlist z mobilu. Krajina sa mi mihala pred očami vo veľkej rýchlosti. Nicolas nejazdil podľa predpisov takmer nikdy. Dupol na plyn až sa mi odlepila hlava od okna, o ktoré som bola opretá. Stromy sa pohybovali monotónne, čo ma po pár minútach uspalo. Viečka som mala ťažké a únava zo skorého vstávania ma dohnala. Len na chvíľu, vravela som si pred tým než som tuho zaspala. Vnímala som už len Nicolasove pohladenie po stehne a to, ako stíšil hlasnú hudbu. Len na chvíľu, opakovala som si. ,,Nalani," šepol. Nespokojne som si pretrela oči. Zaspala som ako malé dieťa. ,,Už sme tu?" Auto nechal odstavené na parkovisku pred vysokou budovou hotela. Luxusného hotela. Nikdy som tu ešte nebola. ,,Prespala si celú cestu, ale áno. Už sme tu." Spokojne sa mi zahľadel do očí. ,,Ale prečo? Oslavujeme niečo? Bože, Nicolas..." Srdce mi od radosti nadskočilo. Hotel La Boutique som poznala veľmi dobre. Bol vzdialený necelú hodinu od nás a mal tú najlepšiu reputáciu široko-ďaleko. ,,Nie, chcem si ťa trochu rozmaznávať. Tak poď, už nás určite čakajú." Vystúpila som z auta a pozrela na svoj outfit, ktorý nebol úplne vhodný do tak luxusných priestorov. Vzala som si veci a nasledovala Nicolasa. Nechcela som sa niesť ako hus, ale keď som sa vystrela, nahodila ladnú chôdzu a pozerala vyššie, pripadala som si omnoho sebavedomejšie. A to som v tom prostredínaozaj potrebovala, verte či nie. ,,Dobrý deň, pán Rivera." Pán na recepcii v perfektne sediacom obleku a bielych rukaviciach držal podnos so šampusom. Vstupná hala bola priestranná a celá obkladaná bielym mramorom.Monumentálny luster, vykladaný kamienkami, upútal moju pozornosť ako prvý. Nádhera. Zlaté doplnky dodávali priestoru eleganciu. Scott, ako sa predstavil milý pán, nás poprosil o pár podpisov a vzal nás k výťahu. Niesol sa tak neprirodzene vyrovnane, až som sa pri každom pohľade naňho musela vystrieť. Nezapadám tu, prebehlo mi hlavou. Možno keby som vedela kam ideme, cítila by som sa lepšie. Scott stále niečo vysvetľovať a ja som stále nepočúvala. Bola som unesená obrovským výťahom, ktorý bol celý sklenený. Videla som si pod nohy, čo bolo viac než desivé. Išli sme až na posledné poschodie. Nohy sa mi klepali pri každom pohľade pod nás. ,,Scott, ďakujeme. Ďalej to už zvládneme sami." Nicolas dal Scottovi do ruky skrčenú desiatku. Preto bol taký milý? Premýšľala som. ,,Pripravená?" Nicolasovou kartou sme odomkli dvere na našej izbe. Pripravená, povedala som si v duchu. ,,Och nie..." Dlaňami som si zakryla ústa otvorené od úžasu. Ostala som nehybne stáť v izbe s tým najpanoramatickejším výhľadom, aký som kedy videla. Celé mesto sme mali ako na dlani. Pomalými krokmi som prechádzala po rozľahlej izbe až k majestátnym oknám, ktoré presvetľovali celú izbu. ,,Nicolas, ja..." Chcela som mu povedať, aká som šťastná, ale nenachádzala som tie správne slová. ,,Milujem ťa." Pevnejšie mi stisol dlaň a zozadu ma objal. Pozerala som von oknom na panensky krásnu prírodu. ,,Aj ja ťa milujem..." Ešte chvíľu mi trvalo, kým zo mňa opadol prvotný šok. Otriasla som sa. Boli sme tu naozaj, bola to skutočnosť. ,,A čo povieš na toto?" Nicolas otvoril balkónové dvere na terasu o rozlohe tretiny celého nášho bytu. Moderne zariadená terasa s božským výhľadom a vírivkou. ,,Nicolas, musel si za tú izbu utratiť milióny. Prečo si si robil starosti?" Dlaňou som prechádzala bo zábradlí terasy. Nevedela som sa vynadívať. ,,Za tento pohľad na teba by som zaplatil aj oveľa viac." Pritúlila som sa k nemu. Ešte nikdy sme sa nebozkávali pri takomto pompéznom výhľade a pomaly zapadajúcom slnku. Zaliala som ho vášnivými bozkami. ,,Mali by sme ísť dovnútra," šepla som. ,,Súhlasím, pusa." Zodvihol ma do náruče a ja som sa s výskotom bránila. ,,Nico!" Skríkla som, keď si ma prehodil cez plece a silno udrel bo zadku. ,,To máš za toho bývalého." Už som si myslela, že zabudol. Akoby aj mohol, na také nikdy nezabúdal. Nebol absolútne vhodný čas na hádku. Dnes nie, upokojovala som sa. Nemohla som pokaziť tento výlet do raja, ktorý bol ako vystrihnutý z romantického filmu. Nicolas ma hodil do dokonale ustlaných bielych prikrývok a vankúšov. Zaslúžila som si vôbec niečo také drahé? Upokojovali ma jeho hrejivé bozky na celom tele. Zrejme áno. Každý bozk som mu opätovala niekoľkonásobne viac. Vzrušenie mi vystúpilo na líca v podobe červene. Dych sa nám neposlušne zrýchľoval. Nicolasove ruky zo mňa naučene strhli všetko oblečenie. Na posteli som ostala ležať len v nohavičkách a podprsenke. Bozkával ma po slabinách, čo mi spôsobovalo toľkú rozkoš. Stehna sa mi triasli od vzrušenia. ,,Nicolas..." prsty som zaborila do jeho vlasov. Moje stony ho nútili pokračovať. Vychutnával si moju túžbu po jeho dotykoch. ,,Milujem pohľad na teba..." Mal zrýchlený dych a pozoroval, čo so mnou robil každý jeho nepatrný dotyk. Cítila som sa neopísateľne. Zo všetkého najradšej som mala jeho predohru. Vedel sa so mnou hrať, vedel ma obmäkčiť až do bodu, kedy som nad sebou strácala kontrolu. Pozeral na mňa akoby v živote nevidel krajšie telo a ten pocit, prajem zažiť každému. Nevedela som, či to tak naozaj cítil, ale jeho pohľad mi bohato stačil. Pár sekúnd, pred tým najsladším vyvrcholením sa celou izbou ozvalo hlasné klopanie. ,,Večera!" Scottov priateľský hlas som v tom momente počula naozaj nerada. Nicolas buchol silno päsťou do perín a potichu si zanadával. Svižne vyskočil z postele, natiahol na seba džínsy a ponáhľal k dverám. Šikovne si prehrabol vlasy, ale našu neposlušnosť išlo len ťažko zamaskovať ,,V pohode?" Povedal potichu pred tým, než otvoril. Po sexe vyzeral vždy rozkošne. V tvári mal zdravú farbu a bol neobyčajne milý. Tentokrát na sebe nenechal poznať hnev a ku Scottovi bol veľmi zdvorilý. Ležala som na posteli v jeho veľkom bielom tričku a pozerala som do mobilu. Chcela som sa tváriť čo najviac nenápadne, akože sa tu pred chvíľou nič nedialo. ,,Zdravím, Scott." Pozdravila som, keď vošiel do izby so servírovacím vozíkom plným jedla. ,,Prepáčte, že ruším, slečna Lewisová." Slušne sa uklonil. Premiestnil taniere, poháre a všetko jedlo na terasu. Vlastne mi prestalo prekážať jeho nečakané vtrhnutie. Už mi škvŕkalo v bruchu. ,,Ešte raz sa ospravedlňujem a prajem vám príjemný zvyšok večera." Zabuchol za sebou dvere,a tak rýchlo ako prišiel, tak aj odišiel. ,,Prepáč." Nicolas stál opretý o balkónové dvere. ,,Ešte si to rozmyslím." Zodvihla som sa z postele k nemu. Pobozkala som ho a len v jeho tričku vyšla na rozľahlú terasu. ,,Oslavujeme niečo?" Opýtala som sa pre istotu znova. Na stole bola perfektne vyzerajúca večera, biele víno a dezert. ,,To, že sme sa našli." Nespoznávala som ho. Nicolas, ktorý odjakživa nefandil pozornostiam a sladkým vzťahom. ,,Milujem ťa..." Hrýzla som si do pery. Bol príjemný letný podvečer. Dlhé tričko bolo jediné, čo som mala oblečené, no cítila som sa príjemne. Obloha zafarbená do orientálnych farieb bola našou spoločníčkou spolu s výhľadom ako v raji. Najradšej by som sa uštipla, aby som sa presvedčila, že sa práve mne mohlo prihodiť niečo také. Krásne, kúzelné a sladké zároveň. ,,Moje obľúbené." Na detailoch si dal vždy záležať. Nicolas si pamätal moje obľúbené jedlá, dezerty aj vína. Poznal príchuť mojej obľúbenej zmrzliny aj filmy, ktoré som pozerala stále dookola. ,,Cestoviny so syrovou omáčkou a na vrchu do chrumkava upečené kuracie. A ako dezert, božská pana cotta s malinami." Zodvihol pohár s vínom, aby sme si pripili na tento krásny večer. Takto som si predstavovala skutočné šťastie. Cítila som sa milovaná a v bezpečí. Vedela som, že by mi dal aj posledné. Jednoducho všetko, čo mi videl na očiach. Jedlo bolo fan-ta-stic-ké! V živote som nejedla lepšiu pana cottu a kuracie. Vypili sme celú fľašu vína a spokojne pozorovali ako sa letná obloha zaťahovala do úzadia. ,,Dojedla si?" Spokojne som kývla hlavou. Nicolas sa postavil od stola a začal si vyzliekať džínsy. ,,Budeš sa len pozerať?" Odhodil zo seba oblečenie a kráčal k vírivke. Pohľad na jeho vypracované telo, na jeho pekný zadok a široký chrbát bol bohovský. Neváhala som a vyzliekla sijeho tričko. Po terase som kráčala sebavedomo nahá. Víno ma posmelilo viac než zvyčajne. ,,Máš nádherné telo." Prisadla som si k nemu do horúcej vírivej vody. Celé telo sa mi ponorilo a príjemne uvoľnilo. Nikdy som nepočula slová ako tie, ktoré mi vravel Nicolas. Cítila som sa výnimočne. Cítila som sa naozaj krásne vo svojom tele. ,,Ďakujem." Hrýzla som si do pery. Horúca voda ešte zintenzívnila moju červeň v lícach. ,,Vedel by som sa s tebou milovať od rána do večera, sľubujem." Aj on mal dosť vypité. ,,Prečo si sa zmenil? Prečo si dal šancu sladkému vzťahu?" Odvážne zo mňa vypadlo. Alkohol mi rozviazal jazyk. ,,Vedel som, že sa na to raz spýtaš." ,,Počúvam." Verila som, že aj jeho víno posmelilo. ,,Si iná. Nikdy som nemal dievča ako ty...",,Čo tým myslíš?" Potešil ma. Srdce mi poskočilo od radosti. Zamiloval sa do mňa. Do mňa celej. Nešlo mu len o vzhľad. ,,Pamätáš, keď sme sa prvýkrát stretli? Keď sme spolu išli prvýkrát na byt k Robovi." ,,Ako by som mohla zabudnúť." Zasmiala som sa nad mojím útekom, na ktorý už nikdy nezabudnem. ,,Bola si pre mňa výzva. Vieš čo som robil s dievčatami, pred tým než si prišla?" Odpil si z vína. ,,Neviem, čo si robil." Jeho odpovede som sa obávala. V duchu som sa modlila, aby nemala Becca pravdu. Nepáčil sa mi obraz Nicolasa lámača ženských sŕdc, ktorý spal s polovicou mesta. ,,Každý víkend prišla iná. Opili sme sa, vyspali sme sa spolu a viac som ju nevidel. Nenapísal som, nechcel som sa viac stretnúť. Netúžil som po vzťahu. Na čo aj, keď som mohol mať ktorúkoľvek, na ktorú som ukázal. Všetky do jednej sa so mnou vyspali. Ty si úplne iná. Som do teba skutočne zamilovaný." Pred očami sa mi rozpadali dokonalé ilúzie o mojom ešte dokonalejšom priateľovi. Bože, mala som veriť tej hlúpej Becce, ktorá mala nakoniec pravdu. Zbieral si trofeje. ,,Prečo ja?" Nechcela som počuť odpoveď, ktorú som si sama domyslela. ,,Nevyspala si sa so mnou. A k tomu všetkému, keď si mi povedala, že si panna... Zmocnil sa ma pocit, že ťa mám chrániť a nedovoliť nikomu, aby ti akokoľvek ublížil. V ten večer som bol naozaj zmätený. Nechcel som sa vzdať života plného nezáväzného sexu, alkoholu a žien, no na druhej strane som po prvýkrát cítil k žene niečo iné. Chcel som ťa chrániť ako malé dievča, nevinné a čisté." ,,Ale ja som sex nechcela... Nemal si trofej." ,,Čože?" ,,Vravíš, že som ťa inak nezaujala? Všetko sa točilo len okolo sexu?" ,,Sľúbila si mi, že tie trofeje už nikdy nevytiahneš. Jednoducho som taký bol, ale je to minulosť. Nezmením ju, tak ako nikto z nás." ,,Koľko dievčat si mal predo mnou?" Načo som sa vôbec pýtala, keď som odpoveď nechcela počuť? Nicolas len odvrátil zrak a neodpovedal. Tušila som, že ich mal požehnane. ,,Sľúb mi, že už nikdy nevytiahneš tie posraté trofeje. Zmenil som sa." ,,Sľubujem. Na malíček." Vzala som jeho malíček a od toho momentu sme mali našu malú prísahu. Presviedčala som samú seba, o tom, že sa zmenil. ,,Si to najlepšie, čo ma mohlo v živote stretnúť," povedal vážnym hlasom. Pri tom mi pozeral priamo do očí. ,,Nicolas, si môj splnený sen. Budem ti to opakovať stále dookola. Si všetko, čo som si kedy priala." Spomínala som si na dni, kedy som sa kvôli nemu nevedela sústrediť na nič iné. V mojich myšlienkach existoval len on a naša dokonalá budúcnosť. Náš spontánny výlet sa schyľoval ku koncu. Vášnivú noc, kedy sme boli obidvaja pripití, vystriedalo ťažšie ráno s bolesťou hlavy. ,,Dobré ráno, nesiem vaše raňajky. Slečna Lewisová, pán Rivera." Scott sa zdvorilo uklonil, ako to mali v luxusných hoteloch vo zvyku. ,,Ďakujeme." Nicolas mu podal sprepitné a vyprevadil ho až k dverám. Raňajky vyzerali neskutočne! Celá posteľ bola zaprataná taniermi a táckami, podnosmi a pohármi. Palacinky, vajíčka na minimálne päť spôsobov, zelenina, toasty, džúsy, káva. V izbe sme mali jedlo od výmyslu sveta. Popravde ani nebolo možné, aby sme to všetko zjedla dvaja. ,,Žiaden vyprošťovák." Nicolas sa zhrozene pozrel na kopu jedla. ,,Nie, ale máš tu pomarančový džús. Ten ti určite pomôže." Najedli sme sa do sýtosti, až sme nevládali chodiť. Spokojne sme sa ešte chvíľu váľali v posteli a užívali si prítomnosť toho druhého, až do nášho odchodu. Nechcelo sa mi domov. Čas bežal prirýchlo. Ešte len nedávno sme sem dorazili a už sme aj odovzdávali karty od izby na recepcii. ,,Ešte si to určite niekedy zopakujeme. Neboj sa." Stáli sme pred hotelom a čakali, kým nám Scott dovezie auto zaparkované v garáži. ,,Sľubuješ?" ,,Sľubujem, že ťa v lete vezmem na ten najlepší výlet." Pobozkal ma na čelo. Milovala som, keď ma bozkával na čelo. Cítila som sa v bezpečí. ,,Milujem ťa." Privinula som sa k nemu bližšie. Jeho silný parfum ma ešte stále zvádzal ako pri prvom stretnutí. ,,Aj ja ťa milujem." Objal ma ešte silnejšie. Cesta bola mimoriadne veselá. Spievala som svoje najobľúbenejšie pesničky. Výber hudby nechal na mňa, preto som túto možnosť patrične využila. Domov som so sebou niesla toľko zážitkov, koľko som nezažila ani za posledné roky. ,,Paa, vidíme sa zajtra." Po niekoľko hodinovej ceste som zabuchla dvere auta pred naším bytom. Mama s otcom boli v práci, čo znamenalo len jedno. Spánok, spánok, spánok. Urgentne som potrebovala dospať šialenú noc, počas ktorej sme veľa nespali. ,,Dobrý deň, pani Wallterová." Tá ježibaba vedela o všetkom. Bola ako vrátnik v našom vchode. Dobre vedela, prečo sa mi odzdravila len pomedzi zuby. Vyšliapala som si ešte jedno poschodie do nášho bytu a čo čert nechcel... ,,Mami, ahoj. Čo ty tu?" povedala som zdesene. Čo ja tu, nie mama. Ó bože, pomyslela som si. Vnútro sa mi zachvelo strachom. Tá stará bosorka. ,,Kde si bola?" Povedala skôr ako oznamovaciu vetu plnú hnevu, nie ako otázku. Prvé, čo mi napadlo bolo: zatĺkať, zatĺkať a ešte raz zatĺkať. Žiaľ, ako som už spomínala, klamanie z očí do očí mi nešlo. Triasol sa mi hlas a ruky. Nebola som presvedčivá klamárka. Určite nie, keď som mala klamať vlastnej mame. ,,S Kylie a Lesslie." ,,Tak prečo si teraz doma? Nemala si byť v škole?" ,,Zabudla som si..." nestihla som dopovedať. ,,Nalani! Prestaň mi klamať do očí. Bola si s ním? To on ťa doviezol?" Prikývla som a odišla do izby. Hnevala som sa ešte viac ako mama. Mala som plné zuby ich kontrolovania a riadenia môjho života. Chcela som si jednoducho aspoň raz za život, robiť len to, čo chcem. Mama sa strašne hnevala. ,,Volala som ti minimálne desaťkrát! Chováš sa ako malé nezodpovedné dieťa. Vieš ako som sa včera večer cítila? Volala som Lesslinej mame, ktorú som presviedčala o tom, že ste všetky tri spolu. Cítila som sa ako posledná hlupaňa, ako nezodpovedná matka, ktorá si nevie dohliadnuť na vlastné dieťa. Sklamala si ma. Nevieš si ani predstaviť ako si ma sklamala." Mame sa do očí tisli slzy. Bolo mi jej ľúto, nechcela som ju takto sklamať. Mamu nie. Jej dôvera sa získavala obzvlášť ťažko a teraz som ju už nadobro stratila. ,,Kto ti to povedal?" ,,O to sa nestaraj...Nemala si mi klamať. Čo keby... čo keby sa ti niečo nedajbože stalo? Nalani, poznáte sa sotva pár mesiacov. Dávaj si naňho pozor." Od začiatku som vedela o maminých pochybách. Nepáčilo sa jej naše stretávanie a už od začiatku mi to dávala patrične najavo. ,,Neznášam tú starú bosorku. To ona však? Stará Wallterová opäť pchala nos do vecí, do ktorých ju nič nie je." Zvýšila som hlas. ,,Nalani, prestaň o nej takto hovoriť! Mala by si sa hanbiť. Vieš ako pred ňou teraz vyzerám? Neviem, kadiaľ sa túla moje jediné dieťa. Nebyť nej, nikdy by som sa o tvojom flákaní nedozvedela." ,,Akom flákaní? Toto sa stalo prvýkrát." Mohla som mamu presviedčať, koľko som chcela. Už mi neverila ani nos medzi očami. ,,Sklamala si ma. Máš zaracha." ,,To nemyslíš vážne!" ,,Odovzdaj mobil," pozerala som na ňu s otvorenými ústam, ,,to nemôžeš myslieť vážne." S nechuťou som jej hodila mobil a s poriadnym rachotom zabuchla dvere do izby. Vrel vo mne hnev. Najradšej by som išla za tou starou bosorkou a pľuvla jej medzi oči. Veľmi som sa hnevala, no moja povaha mi našťastie nedovolila zlostiť sa dlho. Po niekoľkých hodinách v tichej izbe som vychladla. Premýšľala som... Mala som skvelých rodičov, ktorí mi dali život. Mala som im každý deň na znak vďaky dokazovať, ako ich ľúbim, a čo pre mňa znamenajú, no namiesto toho som ako malá vyvádzala, klamala a večne ťahala za nos. Nezaslúžili si také správanie. Aj keď som si stále trvala na svojom, že by mohli trochu povoliť uzdu z ich kontrolórskeho správania. Rodičia si nezaslúžia, aby na nich deti zvyšovali hlas, ale občas by sa mohli vžiť do našej kože. Zrejme som to so včerajškom prehnala, nemala som klamať. Určite by bolo menšie zlo, keby som povedala pravdu a odišla rozhádaná ako v pokoji a s klamstvom. Od ježibaby sa dalo čakať, že ma skôr či neskôr nabonzuje, že sadám do cudzieho auta k chlapovi. Aj tá by si zaslúžila poriadny príhovor. Poslednýkrát som jej pomohla s nákupom. Prehnala to. S rodičmi som sa nikdy nehnevala dlho. Najdlhšie sme sa hnevali, čo ja viem, možno deň? Zakaždým sme sa zmierili, pretože hnevať sa na niekoho v spoločnej domácnosti nebolojednoduché. A opäť zaúradovala aj moja povestná povaha. Aj keď sú hádky občas nevyhnutnosťou, najradšej by som sa už nikdy do konca života nehádala. Nevedela som sa pokojne venovať iným veciam, keď ma hrýzlo svedomie z bujarej výmeny názorov. Našťastie sa po našich malých hádkach s rodičmi, dalo všetko do normálu veľmi rýchlo. ,,Sľubuješ, že už žiadne klamstvá, ulievanie zo školy ani výhovorky?" ,,Mami...," pregúlila som očami. Neznášala, keď som prevracala oči. ,,No tak, inak ti ho nedám." V rukách držala môj mobil. Musel byť horúci od správ a upozornení po dňovej odmlke. ,,Sľubujem." Vzala som si ho a život sa konečne vrátil do starých koľají so všetkým, čo k tomu patrilo. Posledné dni plné trápenia v horúčave zbehli ako nič. Po škole som utekala s Kylie na bicykel a večer k Nicolasovi do bytu. Kvôli jeho práci sme sa vídali len po večeroch. Doma som už konečne nemusela klamať. Zdalo sa, že naša hádka bola aspoň na niečo dobrá. Rodičia pochopili, že na mňa Nicolas nemá zlý vplyv ako si mysleli. Žiarila som ako ešte nikdy, rozdávala som skvelú náladu každému v mojom okolí a to im určite neušlo. Bola som šťastná. Nicolas ma robil tou najšťastnejšou na svete. ,,Drž sa a večer sa mi ozvi, dobre?" Nicolas ma posledný školský deň odviezol až pred školu. Vo vysokých lodičkách by som tam nedošpuntala, ani keby som z domu vyrazila s východom slnka. ,,Ozvem, neboj sa." Pobozkala som ho na rozlúčku. Mal obavy pred dnešným večerom. Po skončení školy sme mali formálny obed so spolužiakmi a triednou učiteľkou a večer nás čakala vopred dohodnutá žúrka u Juliana. Nevedela som sa dočkať, a to dalo Nicolasovi milión dôvodov na pochyby. ,,Dúfam, že bude všetko v poriadku." Vedela som, že naráža na Christiana. Najradšej by bol, keby sme spolu už viac nechodili do triedy a nikdy viac sa nevideli. ,,Nezačínaj s tým zasa, Nico..." ,,Ľúbim ťa." Pobozkal ma na pery. Kylie a Lesslie ma už čakali pred školou. Vždy sme sa počkali, aby nešla ani jedna z nás do triedy sama. Boli nádherné. Už z diaľky som videla ich rozprávkové šaty a opätky. Všetky tri sme sa poriadne vyfikli. Slnečné okuliare som si zosunula na nos a zvodne zapískala. ,,Ale, ale! Aké ste krásne!" Vyobjímali sme sa. Mali krásne letné šaty, ktoré im siahali tesne nad kolená, každá sme mali jemný make-up vhodný do týchto horúčav. ,,Neviem sa dočkať večera." ,,Dnes bude perfektný deň, uvidíte!" Kylie smelo vykročila do plnej triedy prvá. Prišli sme ako posledné. Posadili sme sa na naše miesta a čakali na príhovor. Nechcelo sa mi veriť, že končíme. Ešte len pred nedávnom sme tu sedeli na začiatku. Je pravda, že sme tu nestrávili veľa času. Celá situácia s koronou nám vzala viac než polovicu školského roka, čo sa určite podpísalo na našich vedomostiach. Flákanie bez školy nám, ale dalo príležitosť skúsiť si iný život. Už to nebol stereotyp, na ktorý sme boli všetci na strednej zvyknutí. Príjemná zmena, ktorá sa nenaskytne viackrát za život. ,,Nalani Lewisová." Triedna čítala náš zoznam, aby nám odovzdala výsledky za tento ročník. Bola som na seba hrdá. Prospela som so skvelým priemerom, aj napriek môjmu flákaniu. Vlastne sa mi ,,korona prázdniny" celkom páčili. Nebyť nich, neskúsila by som pravý tínedžerský život. Ako som si všimla, všetci sme dosiahli bravúrne výsledky. Zvládli sme to. Obed so všetkými spolužiakmi bol príjemnou zmenou po niekoľkých mesiacoch bez nich. Neboli sme ktovieaký súdržný kolektív, ale to nemenilo nič na tom, že som ich mala všetkých do jedného veľmi rada. ,,Na vaše zdravie, študenti!" Triedna učiteľka sedela za vrchom stola a zodvihla pohár s prípitkom. ,,Neviem sa dočkať na dezert. Dali sme objednať čokoládovú tortu, ach!" Lesslie sedela po mojej pravici a šuškala. V miestnosti reštaurácie nastal šum, všetci sa rozhovorili a tlmená hudba z reproduktorov vytvárala ešte uvoľnenejšiu atmosféru. Jedlo bolo skvelé. A bolo ho strašne veľa! ,,Milujem jedlo!" Kylie si nabrala druhý tanier jej najobľúbenejších cestovín. V reštaurácií na námestí varili perfektne. ,,Čo tu robí? Pozri aký fešák." Lesslie pohľadom ukázala na šarmantného mladíka, ktorý si to s kyticou ruží namieril k našej triednej. ,,Ten jej manžel musí byť romantik!" Zasnene som pozerala na obrovskú kyticu bordových ruží. Jednoduchú bez akéhokoľvek zdobenia. S Kylie a Lesslie sme sa pozorne prizerali ako zareaguje. Učiteľka sa s mladíkom, zrejme doručovateľom kvetov, chvíľu zhovárala, ale kyticu si nevzala. Kývla hlavou na naše miesta. Potom prstom ukázala na mňa. Skoro mi zabehlo. Rozhliadla som sa okolo seba, niekoľko miest odo mňa sedel Christian. O bože, len nech sa nepozerá. Len nech sa nepozerá. Prešiel mi po chrbte mráz. Mladík sa približoval bližšie a bližšie, Kyslie s Lesslie potichu pišťali a mne išlo puknúť srdce. ,,Slečná Lewisová, tá je pre vás." Od vzrušenia som si hrýzla spodnú peru. ,,Ďakujem." Nevedela som zo seba dostať viac. Nerada som vzbudzovala pozornosť, najmä pri takýchto udalostiach, kedy bolo po blízku veľa ľudí. ,,Bože, tá je nádherná!" Kylie sa tešila aj za mňa. Boli to najkrajšie kvety aké som kedy videla. Tie boli od Nicolasa úplne prvé. ,,Ako vedel, kde budeme?" ,,Neviem, to naozaj neviem..." Prezerala som si obrovské ruže, spomedzi ktorých trčal odkaz. Gratulujem k skvelým výsledkom! PS: Milujem ťa Priala som si, aby sa už na mňa konečne prestali pozerať všetci spolužiaci. Cítila som sa nepríjemne. Nebolo tomu ešte tak dávno, čo som mala prívlastok Christianova frajerka. Pozrela som sa na Christiana, no ten mi nevenoval ani jediný pohľad. Nechcela som mu ubližovať. Nevedela som si ani predstaviť ako zle sa musel cítiť. Prepáč mi, prosím, prepáč mi. Opakovala som si v duchu. Cítila som sa hrozne zvláštne. Z kvetov som sa tešila ako malé dieťa. Snáď ani neexistuje žena, ktorej by kvety nevyčarili úsmev na tvári. Avšak, kvety mi mohol dať Nicolas aj osobne. Vedel, že tu bude aj Christian. ,,Zrejme mu chcel ukázať, ako sa to so ženami robí." Lesslie ma podpichovala. Hneď si domyslela, kvôli čomu mám v tvári aj obavy. Nevedela som svoje emócie dobre skrývať. ,,Nalani, toho sa drž zubami nechtami. Tie kvety museli stáť veľa. Pozri, aké sú nádherné!" Ešte raz si privoňala. Boli prekrásne a voňali už z diaľky. ,,Prajem ti, aby ťa nikdy nesklamal." Stála som na chodbe pred toaletami. Už sme sa zbierali na odchod, keď sa pri mne pristavil Christian. Kvety som podvedome sklopila k zemi. Cítila som sa hrozne previnilo. ,,Christian, prepáč. Nechcela som ti spôsobiť nepríjemnosti. Nechcem, aby si sa cítil zle." ,,To je v poriadku, netráp sa." Pohľad upieral za mňa. ,,Prepáč mi...," zopakovala som. ,,Ja už pôjdem, vidíme sa večer u Juliana." Christian odišiel. ,,Za čo si sa ospravedlňovala?" Zľakla som sa. Nicolas mi stál za chrbtom. Preto mal zrejme Christian tak naponáhlo. ,,Ahoj, tiež ťa rada vidím," povedala som ironicky. ,,Ahoj," pobozkal ma. ,,O nič nešlo, bolo to len nedorozumenie. Všetko sme si vyjasnili." Trepla som dúfajúc, že sa ma nespýta na podrobnosti. ,,Poď zaveziem ťa domov." Nicolas nemal príjemnú náladu. Za pár hodín, od kedy sme sa naposledy videli sa popravde zmenili o stoosemdesiat stupňov. Mala som pocit, že maupodozrieva. ,,Nemusel si si robiť starosti. Nemal si byť v práci?" ,,Mám prestávku. Chcel som ťa prekvapiť a v týchto topánkach by si domov išla hodinu. Poď vezmem ťa." Kvôli jeho naliehaniu som sa ani nestihla rozlúčiť s Kylie a Lesslie, ktoré ešte boli na toaletách. Rýchlo som im napísala SMS. ,,Ďakujem za kvety, sú naozaj krásne." ,,Ani nechci vedieť koľko stáli." ,,Ale...nemusel si si so mnou robiť zbytočné starosti." Ďalej mlčal. Nasadli sme do auta zaparkovaného neďaleko. Cítila som na sebe pohľady spolužiakov aj ostatných študentov z našej školy, ktorí mali slávnostný obed v sálach vedľa. Kým ja som pozornosť druhých nevyhľadávala, Nicolas z nej žil. Užíval si obdivujúce pohľady iných. Vyžíval sa v nich. Vždy sa rád ukazoval a teraz som sa cítila ako jeho prívesok, s ktorým sa rád prezentuje. Bola som zásaditá mladá slečna, ktorá sa o seba náležite starala. Obliekala som sa štýlovo, snažila som sa udržiavať si čo najlepšiu kondičku a dávala som si záležať na svojom vzhľade. Všetko som to, ale robila pre dobrý pocit. Rada som sa cítila dobre vo svojom tele. Nadčasový outfit mi dokázal spraviť príjemnejší deň. Ako sa vraví, deň s dobrým outfitom nemôže byť nikdy zlým dňom. Občas som sa obávala, aby ma Nicolas nebral ako doplnok k jeho imidžu. ,,Chcel som sa s tebou porozprávať o dnešku." Pregúlila som očami. Nemusel ďalej pokračovať, aby som vedela, čo má na jazyku. ,,Nicolas, toto mi nemôžeš zakázať. Už sme predsa dohodnutí." ,,Nepáči sa mi ten tvoj debilko." ,,Prestaň o ňom takto hovoriť. Dobre vieš, že sme si to medzi sebou vyriešili. Chodíme do rovnakej triedy, nemôžem s ním mať nulový kontakt tak, ako by si si prial. Aj keď ty by si bol najradšej, keby som bola len zavretá doma..." Neodpustila som si štipľavú poznámku. Odvrátila som zrak a pozerala von oknom. Prepískla som to. ,,Ešte ti zavolám." Povedal po nekonečne dlhej odmlke. ,,Fajn." Zabuchla som za sebou dvere a bez rozlúčenia odišla. Vždy som vedela priliať olej do ohňa. Rýchlo vyštartoval, zapískali za nim pneumatiky a už ho nebolo. Nemohol odo mňa chcieť, aby som ostala sedieť doma. Stretnúť sme sa mali až na byte u Juliana. Poobedný šlofík sa natiahol na dlhšie, ako som mala v pláne. ,,Mami, kde mám moje nohavice?!" Kričala som zo svojej izby, len čo som sa prebrala. ,,Sú v práčke, miláčik." Mama kričala z kuchyne. Od zlosti som buchla rukou po skrini. ,,Do kelu!" ,,Vravela si niečo?" ,,Nie, nie." Nestíhala som. O polhodinu som mala byť pred Lessliným domom a ešte som na sebe mala po dobrom spánku otlačený celý vankúš. Nevedela som, čo skôr. ,,Zlato, niekto ti volá." Mama prekrikovala hlasnú telenovelu z obývačky. ,,Zruš to. Nestíham." Ďalej som sa hrabala v skrini a naháňala sa po dobre sediacich rifliach. ,,Neviem, či by som mala rušiť. Volal ti už niekoľkokrát, keď si spala." Mama prišla do izby aj s mobilom. Och nie, Nicolas. Nemala som ani najmenšiu chuť vysvetľovať mu, že som zaspala a nestíham. ,,Mami, nechaj ho zvoniť." Mama si o mňa robila starosti. Nerada ma vídala v strese a znepokojenú. ,,Ale sľúb mi, že sa mu potom ozveš." ,,Sľubujem." Výnimočný večer si vyžadoval výnimočný outfit. Po neúspešnom love na čierne nohavice som zvolila koženkovú sukňu siahajúcu do polky stehien. Tenké čierne silonky som si vzala, len pre prípad, že by bolo večer chladno. Na vrchu som mala sexy biele tielko a decentné šperky. ,,Aká si krásna." Mama ma zastavila už na odchode. ,,Odveziem ťa, nech sa netúlaš po meste sama." ,,Oci, nemusíš. Lesslie býva neďaleko." ,,Aj tak idem na nákup. Poďme." Darmo, mala som tých najlepších rodičov pod slnkom. Nedalo sa s nimi vychádzať zle. Kylie už prestupovala z nohy na nohy pred Lessliným luxusným bungalovom. Mali štýlový domov, ktorý kričal luxusom. Rozlúčila som sa s otcom, vypočula si rýchlu prednášku o tom, aby som veľa nepila a už som utekala naproti Kylie. ,,Ideš akurát včas. Už sme chceli odísť bez teba." Lesslie ma strašila. Zamkla bránu od domu a spoločne sme sa vybrali na nie dlhú cestu až k Julianovi domov. ,,Už ich počujem!" Lesslie sa v jej ultra minisukni rozbehla po schodisku v Julianovom bloku. Hlasná hudba sa ozývala všetkými poschodiami. ,,Tí naozaj nevedia piť s mierou." Na byte nemohli byť dlhšie než polhodinu a už bolo počuť rozkrikujúce sa hrubé mužské hlasy. ,,Dnes sa poriadne opijeme, dievčatá!" Kylie sa rozžiarili oči hneď po tom, čo otvorila dvere do bytu. Trojizbák bol na dvadsaťčlennú triedu primalý, ale ako povedal Julian na začiatku: dobrýchľudí sa všade veľa zmestí. ,,Kde sú všetci?" Jeden z našich spolužiakov dopíjal fľašu vína v kuchyni. ,,Na balkóne." Kývol hlavou k dverám. Celý byt smrdel trávou, nemohla som od toho nasiaknuť. ,,Čo Nicolas? Poobede ťa od nás uniesol." Kylie sa napila z vodky a zapila ju pomarančovým džúsom. Stiahli sme sa do kúta, k dievčatám. Keď spomenula Nicolasa, oblial ma studený pot. ,,Do riti!" Okamžite som vytiahla mobil z kabelky. Úplne som naňho zabudla. pätnásť zmeškaných hovorov a niekoľko správ. Veľmi nepríjemných správ. ,,Mala by som mu zavolať." ,,Kašli naňho zachoval sa ako kretén, ani si sa nemohla rozlúčiť a bez pozdravenia ťa vzal preč. Takto to nefunguje. Nie si jeho bábka." ,,Musím..." V správach sa mi vyhrážal, že ak mu nezavolám do minúty nájde si ma a nemám si ho želať. Bála som sa vytočiť jeho telefónne číslo. Bála som sa čo bude nasledovať. Nebude mi veriť, že som len zaspala. ,,Obávam sa, že máme problém." Kylie sa nakláňala z balkóna. ,,To nemôže myslieť vážne! Pred chvíľou si prišla..." Nicolas mal namierene rovno k bytu, v ktorom sme boli. Strašne som sa zľakla. Nemohol mi urobiť scénu pred všetkými. ,,Daj to sem." Zobrala som Lesslie z rúk vodku a napila som sa. Niekoľko poriadnych glgov som zapila džúsom. ,,Ale! Ako si sa nám rozbehla." Julian už bol poriadne pod parou. ,,Prepáč, musím si na chvíľu odskočiť. Hneď sa vrátim." Zdvorilo som ho objala na privítanie. ,,Pôjdeme s tebou," navrhla Kylie. ,,Nevime, či to je najlepší nápad." Pokrútila som hlavou a obe ich upokojila, že všetko zvládnem. Vypiť veľa alkoholu naraz nebolo najšťastnejším riešením. Buchol mi do hlavy a bolo mi nepríjemne, ale účel splnil. Odhodlaná a nabudená som chvíľu po mojom príchode vybehla dole schodiskom k vchodu, aby som Nicolasa včas zastavila. ,,Ako si ma našiel?" Našťastie čakal pre vchodom. ,,Odchádzame." ,,Nikam nejdem. Ešte raz sa ťa pýtam, ako si ma našiel?!" Zvýšila som naňho hlas. ,,Počúvaj ma," silno mi stisol ruku a pozeral mi priamo do očí. ,,Takto to fungovať nebude. Buď si vezmeš veci a odídeme alebo sme spolu skončili. Rozumieš?" Z očí mu sršal hnev. Na chvíľu som sa utiahla. Naozaj to povedal? ,,Nič som nespravila," bránila som sa. ,,Kde máš mobil?!" Hovoril so mnou ako s malým deckom, ako s podriadeným. ,,Odpísala som ti, že som zaspala." ,,Pred pár minútami? Myslíš tú správu?" Nespoznávala som ho. Zovretie stále nepovolil a moja ruka začínala čoraz viac bolieť. ,,Pusť ma! Daj mi pokoj. Daj mi už konečne pokoj!" Oči sa mi zaleskli od sklamania. Prečo sa takto správal? Kam sa podel sladký Nicolas? Cítila som sa ponížene a sklamane. ,,Ani sa mi neozývaj. Rozumieš? Kým sa mi neospravedlníš, ani sa neozývaj," povedal rázne s autoritatívnym tónom. Konečne mi pustil ruku a odišiel. Ostala som stáť vonku a pozerala na miznúcu siluetu. Čo to malo do pekla znamenať? Nedalo sa s ním normálne komunikovať. Agresívne si trval na svojom a nedal mi ani najmenšiu príležitosť, aby som mu vysvetlila, prečo som sa neozvala. Bol to až taký problém? Chcelo sa mi plakať. Prečo mi musel pokaziť tento večer? Postavil okolo mňa klietku, v ktorej mi nedal priestor na omyl ani na najmenšie pochybenie. Chcel ma mať plne pod kontrolou a dôvera v našom vzťahu nezohrávala takmer žiadnu úlohu. Dôvera totižto medzi nami ani nikdy nebola. Prakticky sa so mnou rozišiel kvôli tomu, že som zaspala, zabudla zavolať a on si domyslel kadečo iné. Ako zúfala by som bola, keby som sa mu naozaj išla ospravedlniť? Naozaj veľmi. ,,Dúfam, že si zo mňa uťahuješ." Po dobrých desiatich minútach som sa pozviechala a vyšla na chodbu s Lesslie a Kylie. ,,Nechce sa mi veriť, že ide o toho istého Nicolasa, ktorý ti dnes poslal kvety." ,,Čo mám robiť? Ja... ja oňho nechcem prísť. Nechcem, aby sme skončili takto." ,,Nalani, nech ti ani omylom nenapadne ospravedlniť sa. Nebuď hlúpa, dievča, ver mi. Nič zlé si nespravila. Nechcel si ani vypočuť vysvetlenie. Kašli naňho." ,,On sa ozve. Vidím, že je na rozdiel od teba, poriadne horúca hlava." Kylie mi podala fľašku, aby som nezaostávala. ,,Mrzí ma, že som vám takto pokazila náladu." Nechcela som ich ťahať do mojich problémov. ,,Noc je mladá! Tak sa to hovorí, všakže!" Tá teda bola mladá, a ešte ako! Alkohol nás na moment zbavil trápenia, priviedol nás na krajšie myšlienky a ukázal nám, že nič nebolo také hrozné ako spočiatku vyzeralo. ,,Poď vrátime sa späť k ostatným." Postavila som sa z chladného schodiska, na ktorom sme sedeli. Julian mal tento večer vražedné tempo. ,,Vidím, že sú pekne popredu." Bolo mi z nich do smiechu. Aj tí najtichší a najnenápadnejší si ten večer dali poriadne do tela. Bolo zábavné sledovať ich mľandravé pohyby a počúvať ich nezvyčajnú slovnú zásobu. ,,Už žiadne starosti." Kylie na mňa žmurkla a hodila sa na starý gauč k ostatným. Prisadnúť si, ale nebol najlepší nápad. ,,Pravda alebo odvaha?" Bez nej by sa nezaobišiel žiaden večer. ,,Nie! To nemyslíte vážne, že sa zase budeme hrať na pravdu a odvahu." ,,Ale áno a si na rade." Julian bol iniciátorom celej tejto hry. Pozbieral nás z celého bytu do jednej miestnosti a usadil okolo malého, ale plného stola. V izbe začínalo byť dusno. ,,Pravda." Nemala som ani najmenšiu chuť na Julianove úlohy. Chvíľu premýšľal, radil sa s jeho bandou, až z neho nakoniec vyšlo: ,,Prečo si sa rozišla s Christianom?" Lesslie zabehla kola, ktorú popíjala. Pohľadom som prebehla celú miestnosť. Christian tam nebol. ,,Môžeš pokojne hovoriť. Je na WC a myslím, že sa tam ešte dlho zdrží." Domyslela som si, že to prehnal s alkoholom. Nemal spätnú klapku, čo sa alkoholu týkalo. ,,Je pravda, že si ho podviedla?" ,,Čože? Nie. Určite nie." Nechápavo som pozerala na Juliana, ktorý o tom bol zrejme presvedčený. ,,Po škole sa chýrili fámy. Vraj si si našla toho tvojho Nicolasa ešte počas vzťahu s Christianom." ,,To by som nikdy nespravila. Nikdy som ho nepodviedla, ako ste tomu mohli vôbec uveriť?" Bránila som sa. ,,Takže vravíš, že on si našiel náhradu?" ,,Julian, prestaň! Čo to rozprávaš?!" ,,Mali by sme zmeniť tému. Vôbec sa sem nehodí." Lesslie sa snažila zachrániť situáciu, ale mňa už stihli Julianove otázky vytočiť. ,,Nie, my chceme počuť ako to medzi nimi bolo, však?" Julian si užíval svoju autoritu, ktorú mal medzi ostatnými z triedy. ,,No tak, Nalani, nemusíš sa hanbiť. Aspoň uvedieš veci na pravú mieru." Začali sa ozývať hlasy spolužiakov, ktorých takisto zaujímal náš náhly rozchod. ,,Dajte mi pokoj. Prišli sme sa sem zabaviť alebo rozoberať náš rozchod?" V triede som nezvykla zvyšovať hlas, ale teraz si to situácia vyžadovala. Rýpali sa v mojich osobných veciach. ,,Ale, ale, niekto sa tu mení k horšiemu. Čo dokáže narobiť nový frajer, však?" Keď si Julian vypil viac vedel byť naozaj nepríjemný . Nespoznávala som ho. Nikdy som s ním nebola za zlé, ale tentokrát to prehnal. Jeho otázky boli poriadnou podpásovkou. ,,Sklapni!" Sľubujem vám, že Julian takmer dostala od Kylie bombu do tváre. ,,Upokojte sa. Ho-ho-ho, nemyslel som si, že tu vyvolám takú vášnivú diskusiu." Julian mudroval. Prestávalo ma to s nimi baviť. Znechutená z klebiet, ktoré sa o nás šírili po škole, som sa v ich spoločnosti prestávala cítiť príjemne. Poznali nás pridobre, ale nepotrebovali vedieť detaily z môjho a Christianovho života. ,,Ja už asi pôjdem." Mrzelo ma, že sa do mňa Julian obul. Vedela som však, že nebyť alkoholu, bol by úplne iný. Toto nebola jeho pravá tvár. ,,My ideme tiež." Zodvihli sme sa z gauča na odchod, ale Julian nás ešte chvíľu prehováral. ,,Nie, to je v poriadku. Aj tak sme si užili," zaklamala som. ,,Čo to dopekla bolo?!" Odišli sme z bytu, kde sa zábava ešte len začínala rozprúďovať. Kráčali sme po odľahlej časti mesta, kde nebolo ani živej duše. ,,Julian by rozhodne nemal piť. Správal sa ako utrhnutý z reťaze. Odkiaľ do pekla bral toľko odvahy, aby bola taký drzý?" ,,Ako papuča," doplnila Lesslie. ,,Čo?" S Kylie sme sa zachichotali. Lesslie vyzerala vtipne, keď si vypila. Bola rozkošná a hovorila, takým zábavným tónom, až sa nedalo nesmiať. ,,Ale nič. Mala by som vytriezvieť, takto domov nemôžem prísť." ,,Dnešný večer skončil poriadnym fiaskom. Nečakala som, že o jedenástej bude po všetkom." ,,Je mi to celé tak ľúto. Nechcela som vám skaziť večer, tak sme sa na dnešok tešili." ,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Neblázni." ,,Na to predsa kamošky sú." ,,Je čas na..." Skupinové objatie. Vždy sme sa všetky objali, aby sme cítili, že v problémoch nie je ani jedna z nás sama. Vždy a všade spolu. Nech sa dialo čokoľvek. S Kylie a Lesslie sme mali vzťah, ktorý nám mohli všetci len závidieť. Najlepšie priateľky. ,,Nechcem ísť ešte domov," priznala som. ,,Čo by ste povedali na La Plazu? Aspoň trochu vytriezvieme." ,,Tak tam určite!" Zasmiala sa Kylie. La Plaza bola naším balzamom na dušu. Ten bar v sebe niesol toľko spomienok na pretancované večery a všetky naše známosti. Fešák, ktorý ma posmelil k rozchodu a neskôr priviedol k Nicolasovi. Lesslie, Kylie a Oliv tam taktiež prišli na chuť nezáväzným flirtom. ,,Dúfam, že tam dnes nebude miss mokré tričko." Lesslie hovorila o svojom nemilom zážitku. Tancovať ju vzal fešák s veľkým f. Bol vypracovaný, dokonale upravený, vysoký, štýlovo oblečený a hlavne strašne spotený. Tancoval až tak, že si prepotil celé tričko, z vlasov sa mu lialo a na tvári mal kvapky potu. ,,Ani mi to nepripomínaj!" Kylie sa začala rehotať na plné hrdlo. Chúďa, tá sa jeho tanečným kreáciám musela prizerať z boxu. ,,No tak poďme. Pozývam. Chcem vám nejak vynahradiť tú hrôzu u Juliana." Sobotu večer bolo v La Plaze vždy pomenej ľudí. Box sme si nemuseli rezervovať vopred a parket bol prázdny. Kde-tu sedela partia mladých, ktorí popíjali drinky. V porovnaní s piatkom bol tento večer veľmi pokojný. ,,Poprosím, trikrát sex on the beach." Snažila som sa prekričať hlasnú hudbu z reproduktorov. Mladá čašníčka len kývla hlavou. ,,Nalani, prišli sme sem vytriezvieť." ,,Ale no tak, jeden drink ešte nikoho nepoložil na kolená." Spokojne som sa usmievala. ,,Vonkoncom, trom nám je aj tak lepšie." A veruže bolo. Tak ako som spomínala, noc bola mladá a ten večer nám okrem šialeného ,,rozchodu", hádky s Julianom a opitých spolužiakov priniesol ešte omnoho viac.Kde si? Nicolas mi písal ešte pred pätnástimi minútami. Nemala som na jeho citové vydieranie náladu. Správu som otvorila, ale neodpísala. ,,Nalani, poznáš tamtú partiu?" Odtrhla som zrak od mobilu a rozhliadla sa smerom, ktorým ukazovala Kylie. ,,Vôbec. Prečo?" ,,Ten úplne na kraji, vidíš ho? Nespustil z teba oči." Nenápadne som sa snažila zistiť o koho ide, avšak moje nenápadne špehovanie skončilo očným kontaktom. ,,Do kelu!" zahundrala som si popod nos. Prišli nám drinky, čím ma čašníčka ušetrila trápnemu pohľadu na chalana z boxu hneď oproti. ,,Fíha, ten ale pozerá!" Lesslie si z neho uťahovala a dávala mu jasne najavo, že sa bavíme o ňom. Nepokojne som sa vrtela na svojom mieste. Cítila som sa nepríjemne zakaždým, keď som na sebe ucítila jeho pohľad. ,,Tak na zdravie!" Zodvihla som pohár. ,,A na lásku," dodala Lesslie. Mala by som sa cítiť zle, previnilo či zahanbene, ale ja som sa cítila skvele. Vedela som, že ma Nicolas nenechá ísť k vode a začínala som si uvedomovať, že si môžem dovoliť viac ako len poslušne prikyvovať. Mal ma okolo prsta obmotanú až-až. Stačilo. Vravel, že sa ani nemám ozývať, kým sa neospravedlním, tak som sa teda neozvala. Mobil som spokojne hodila do kabelky a po zvyšok večera nenapísala ani čiarku. ,,Idem na WC. O chvíľu som späť." Dopíjali sme druhé kolo, boli sme v príjemnej nálade, kedy sme sa neprestávali smiať a nevedeli sa vyrozprávať. Zapotácala som sa z vodky, ktorú sme mali v drinku, ale našťastie som to ustála. Takto som naozaj vyzerala celý večer? Stála som pred zrkadlom na moderných toaletách a obdivovala svoje husté vlasy, ktoré boli hekticky rozlietane kade-tade. Líca sa mi červenali od alkoholu a oči žiarili. Na pery som si naniesla balzam, aby vyzerali šťavnatejšie a nos som si prepudrovala. Dobre, tak nebolo to so mnou až také hrozné. Konečne som sa mohla nadýchnuť a pás zo sukne ma netlačil. Neznášam, keď si vypijem a potom stále lietam na WC. ,,Máš krásne pery." Zdvihla som zrak do zrkadla. Na toaletách som bola sama. ,,Prosím?" ,,Nepotrebuješ šminky, aj tak ti to veľmi pristane." Cez pootvorené dvere na mňa hľadel chalan od stola oproti. Bol opretý o dvere na pánskych toaletách a pozeral priamo na mňa. O-bože-môj, koľko už na mňa pozeral? Premietala som si v hlave, čo všetko som robila. ,,Ďakujem, ale nabudúce sa môžeš ozvať skôr." Pozeral sa na môj odraz v zrkadle a ja som urobila presne to isté. Nepozerala som priamo naňho, len na jeho tmavú siluetu v odraze. Jeho biela polokošeľa svietila v tme. Bol vysoký. Omnoho vyšší ako som si ho predstavovala. Mal oveľa chudšiu postavu v porovnaní s Nicolasom. Ruky mal vo vreckách, no aj napriek tme som videla jeho napínajúce sa bicepsy. ,,Nechcel som ťa rušiť. Vyzerala si tak zamyslene." Pousmial sa. Jeho biele zuby svietili minimálne tak ako jeho košeľa. Pleť mal krásne opálenú a v očiach sa mu leskli iskričky. Alkohol. Jasné, inak by nebol taký odvážny. ,,Vieš, že špehovanie nie je slušné?" Postavila som sa k zárubni dverí dámskych toaliet. Stáli sme si oproti. Delilo nás sotva pol metra a zvláštne napätie. ,,Ryan." Rozbúchalo sa mi srdce. ,,Nalani." Podala som mu ruku. Šialene sa mi zrýchlil dych a začínali sa mi potiť dlane. Nalani, upokoj sa, dohovárala som si. ,,Môžem ťa pozvať na drink?" Nie, nie, nie. Nechcela som ho odmietnuť. Spamätaj sa, Nalani. Chcela som, aby ma pozval na drink, dokonca som sa chcela ďalej zhovárať, aj keď som dobre vedela, že by som nemala. ,,Môžeš, ale musím sa vrátiť k dievčatám." Nasadila som ten najľútostivejší výraz, akého som bola schopná. ,,Takže mi dávaš košom?" Mal anjelsky príjemný hlas. ,,Dnes najskôr áno." Bože! Čo som to len vypustila z úst. Nicolas sa už po mne určite zháňal a ja som práve neodmietla ďalšie stretnutie s Ryanom. Mal v sebe niečo, čo mi nedovolilo poslať ho úplne do kelu. ,,Takže spoločnú kávu môžem brať ako dohodnutú?" Nadšene som kývla hlavou. ,,Tak poď, nech sa o teba neboja." Ryan mi otvoril dvere pričom sa mi dotkol ruky. Prešiel mi po chrbte mráz. Sršala z neho zvláštne príjemná energia, od ktorej sa ťažko odchádzalo. Posadila som sa do boxu ku Kylie a Lesslie tváriac sa úplne prirodzene. ,,Čo je? Vyzeráš akoby si videla ducha." Lesslie si posrkávala z drinku. ,,Nič, jasné, že nič. Robila som si starosti o Nicolasa, ale už je všetko v poriadku." ,,Áno, keď sme pri tom, tu máš." Kylie mi podala mobil, na ktorom boli tri zmeškané hovory. ,,Mala by si sa mu ozvať. Ako ho poznám, o chvíľu sem nabehne a za uši ťa vytiahne až domov." Kylie sa smiala pri predstave, ako ma ťahá za uši dolu schodiskom z La Plazy. Mne však nebolo všetko jedno, pretože som ho poznala až príliš dobre. Chcel ma mať pod kontrolou.Zavolám ti, keď budem doma. Som v poriadku.Napísala som mu správu, aby konečne prestal s neustálym vyzváňaním. Bola som ešte nepokojnejšia, ako keď sme sem prišli. ,,Slečny, nech sa páči." Čašníčka položila na stôl ďalšie kolo. ,,Ale my sme si nič neobjednali." Lesslie prikyvovala. ,,Pozornosť od pána pri bare." Dievčatá si vymenili pohľady a ja by som sa radšej vyparila, len aby som nemusela nič vysvetľovať. ,,Pozval ma na kávu." Radšej som sa bez okolkov priznala. ,,A ty si neodmietla!" Len som pokývala hlavou. Hanbila som sa za svoje správanie, ale na druhej strane aj Nicolas mal kopec kamarátok. Nemala som sa prečo cítiť zle, stále som sa upokojovala. Ryanov pohľad, ktorý som zachytila ešte niekoľkokrát počas večera, mi v tom vôbec nepomáhal. Párkrát sa nám stretli pohľady. Nahovárala som si, že chce byť len kamarát. No v tom jeho pohľade bolo čosi iné. ,,Ten ťa vyzlieka pohľadom." Kylie do mňa drgla, až som si oliala nohy. ,,Mali by sme ísť domov." Boli sme pod parou. Ako sa vraví, v najlepšom treba prestať a naše najlepšie už bolo dávno. Postavila som sa k baru, aby som zaplatila a pri odchode z La Plazy sa ešte raz otočila za Ryanom do ich boxu. Priznávam, posledný očný kontakt som si mohla odpustiť, ale prečo nie? Veď o nič nešlo. ,,Pozrel si môj príbeh na instagrame." Kráčali sme po námestí a ja som kontrolovala, kto si pozrel našu fotku z večera. ,,Gestapák?" ,,Čo?" ,,Či Nicolas," Kylie sa zasmiala. ,,Nie, myslela som Ryana." Vzala mi mobil z rúk a skontrolovala jeho profil. ,,Aspoň naňho máš kontakt." Prekvapilo ma ako pohodovo vzali fakt, že som prikývla na stretnutie s iným chlapcom. ,,Nicolas sa s tebou rozišiel. Poslal ťa do kelu a byť na tvojom mieste nechala by som ho ísť. Môžeš si vyberať," dohovárala mi Lesslie. ,,Súhlasím, nezaslúžiš si taký prístup. Pozri ako ťa strápnil pred spolužiakmi, vôbec ti neverí a vzťah bez dôvery nemá žiadnu budúcnosť." Premýšľala som nad Kylienými slovami. Nicolas mi naozaj neveril. Ja jemu takisto nie. Chabá dôvera medzi nami mohla byť kvôli tomu, že sme spolu boli ešte krátko. Ale to predsa nebol relevantný dôvod. Často mi vŕtalo v hlave, prečo mi nechce dovoliť pozrieť si jeho mobil. Nemohla som sa ho ani dotknúť. Ako som mu teda mohla veriť? Okrem tohto dohodnutého stretnutia s Ryanom som pred nim nič iné neskrývala. Vedel moje heslo od mobilu, nerobilo mi problém ukázať mu moje konverzácie. Nicolas naozaj nemal dôvod neveriť mi. Aj tak mal potrebu neustále ma kontrolovať a jeho najväčším postrachom bol zrejme Christian. Darmo som mu niekoľkokrát vysvetľovala, že spolu sotva prehovoríme. Bol svojský. Veľmi tvrdohlavý a nenechal si vyvrátiť jeho blbé domnienky, nech som robila čokoľvek. Jeho podozrievaním ma privádzal do šialenstva, neznášala som hádky, ale s ním to občas inak nešlo. Vybuchla som a narozprávala aj veci, ktoré by som za iných okolností v živote nevypustila z pusy. Prebúdzal vo mne tú temperamentnejšiu časť, ktorú som nemala v láske. Aj napriek tomu som vždy, zakaždým podľahla jeho sladkým rečiam. Hádky u nás netrvali dlhšie ako deň. Nedeľa poobede bola naozajstnou domácou pohodičkou. Bola som doma a neplánovala ísť nikam. Cítila som sa vyčerpaná zo spoločnosti z posledných dní. Na môj vkus som sa stretla s príliš veľa ľuďmi za krátku dobu. Stará dobra introvertka volala po pokojnom dni. Konečne. Nicolas sekal dobrotu, aj keď z jeho správ bolo stále cítiť hnev. Dúfala som, že si uvedomil ako nevhodne sa správal. Celý deň som strávila s knihou v ruke prikrytá dekou. Začítala som sa do strán mojej milovanej Jane Austinovej. Hltala som každučké slovo Pýchy a predsudku už snáď po tretíkrát. Stále ma bavila rovnako veľmi. Už som skoro zabudla, aké to bolo pred tým, než som vhupla do vzťahu s Nicolasom. Zmenil môj život o stoosemdesiat stupňov. Takéto pokojné dni som mávala pravidelne. Priniesol do mojich dní vzrušenie a toľko nových zážitkov. Stretávali sme sa takmer každý deň, čím som prišla o svoje pokojné večery s knihou v ruke. Páčila sa mi nová etapa v živote. Cítila som sa naplnená a svojím spôsobom zmenená. Dal mi štipku svojho extrovertného správania, čo zo mňa spravilo otvorenejšiu osobnosť. Už som neodmietala alkohol ani veľké akcie, na ktoré sme chodievali. Ak išlo o môj program, nebála som sa odvrávať rodičom, len aby ma pustili. Občas človek potrebuje zmenu, aby si začal užívať stereotyp, ktorý som ja osobne milovala viac. Horúce letné počasie bolo únavné, no bola som z neho paf! Konečne prišlo na moje tielka a ľahké šaty, šľapky a slnečné okuliare. Leto bolo mojím najobľúbenejším ročným obdobím. ,,Dobré ráno, láska." ,,Dobré ráno, máš všetko?" Nicolas ma prišiel vyzdvihnúť ráno pred môj vchod. ,,Áno, mám všetko." Poslušne som sa pripútala. Na leto sme si s Oliv vybavili brigádu na kúpalisku v našom meste. Dostať sa tam bolo naozaj ťažké a bez známeho jej otca, by sa nám to určite nepodarilo. Brigáda snov. Mali sme zadarmo jedlo, po záverečnej sme mohli ostať na súkromné večerné kúpanie s ostatnými zamestnancamia boli sme v spoločnosti mestskej smotánky, ktorá sem chodila pravidelne otŕčať zadky. Pred prvým dňom som mala trému, ale Oliv ma pri každom pochybení upokojila, že všetko zvládnemeľavou zadnou. ,,Večer sa po teba zastavím." ,,Ďakujem." Pobozkala som ho a odišla z auta pred budovou kúpaliska. Náš vzťah sa po poslednej hádke zmenil. Neboli sme si natoľko blízky ako na začiatku. ,,Ľúbim ťa," zakričal za mnou cez otvorené okno na aute. ,,Aj ja teba!" Poslala som mu vzdušnú pusu. Oliv meškala presne desať minút. Stepovala som pred budovou a nevedela sa jej dovolať. Snáď sa jej nič nestalo. ,,Prepáč, zaspala som!" Podskočila som dobrých pár centimetrov od ľaku. Vyskočila na mňa spoza rohu budovy a ja som skoro zinfarktovala. ,,Bože! Oliv, toto mi nemôžeš robiť!" Schuti sa rozosmiala z môjho vystrašeného výrazu. ,,Niekto tu má nečisté svedomie, haha!" ,,Poď sem, poď nech ťa vyobjímam." Oliv som nevidela celú večnosť. Navštevovala školu v susednom meste, preto sme sa nevídali tak často. Toľko som jej toho chcela povedať, ale práca bola prvoradá. Pani, ktorá nás previedla bufetom, v ktorom sme mali stráviť najbližšie dva mesiace bola veľmi milá. Všetko nám zrozumiteľne vysvetlila, aby sme boli pripravené na našich prvých zákazníkov. ,,Ešte jeden podpis tuto a pôjdem. Verím, že to tu zvládnete ľavou zadnou. Keby niečo, tu je moje telefónne číslo." Podpísala som dohodu o brigádnickej činnosti, uložila som si telefónne číslo Rosé a mohli sme sa pustiť do práce. Zoznámiť sa s prostredím nebolo vôbec ťažké. Myslela som si, že prácu v mini bufete zvládneme ako nič, ale stačil prvý zákazník a moje kolená sa rozklepali. ,,Ideš." Oliv mi šepla, pretože ona krájala zeleninu do burgrov. Ruky sa mi chveli ako pri prvom stretnutí s Nicolasom a hlas sa mi lámal kdesi v hrdle. Nebola som až tak odvážna, ako som si myslela. ,,Jeden hot-dog a kolu." Povedala som Oliv, kým zákazník čakal pri pulte. ,,Zvládaš to fantasticky!" Chcela som jej veriť a dúfala som, že mi to nehovorí len preto, aby som pri pokladni ostala po zvyšok smeny. Prázdne ležadlá sa na kúpalisku začínali zapĺňať až okolo obeda. Ukričané deti behali po areály ako utrhnuté z reťaze a mládež vrieskala pri toboganoch. ,,Cvokhaus." Oliv neznášala ukričané deti. Opreli sme sa o pult a prezerali si chalanov. ,,Ten by šiel, čo povieš?" ,,Ten by určite šiel! Keď dnes príde k nám vystriedame sa pri pokladni, dobre?" ,,Ale nie, teraz mám jednu vážnejšiu známosť. Nikoho si nehľadám." ,,Hm, nechaj ma hádať. Rob?" ,,Nalani, nie! S Robom by som si nikdy nezačala." ,,Tak kto? Nevrav, že Will." Skúmavo som na ňu hľadela. ,,Ani Will. Toho nepoznáš, volá sa Jeremy." Bola som trochu sklamaná, držala som jej palce s Robom. Myslela som si, že sa k sebe majú, ale zrejme som sa mýlila. Aj tak som im dvom stále fandila! ,,Oliv, to sú mi ale novinky! Teším sa. Naozaj sa veľmi teším." Oliv som priala toho najlepšieho chlapa na svete. Zaslúžila si len to najlepšie. ,,Pracuje ako obchodný zástupca. Stretli sme sa v kaviarni a sľubujem, že to bolo osudové stretnutie! Poznáš niekoho, kto si dáva veľké vanilkové latté s dvojitou karamelovou polevou na vrchu? Čakala som na svoj Starbucks, keď barista zakričal moju objednávku. Obidvaja sme sa naraz zodvihli a išli si po latté, nie je to romantické?" Oliv sa zamilovane rozplývala. ,,Bože, vy dvaja ste museli vyzerať ako vystrihnutý z romantického filmu. Ach, Oliv! Tak vám to prajem." Vlastne ma ani nemrzelo, že ich doberanie s Robom nepokračovalo ďalej. Jeremy vyzeral omnoho zaujímavejšie. Na fotkách vyzeral naozaj dokonalo! ,,Niekedy vás musím zoznámiť, určite si bude rozumieť aj s Nicolasom. Čo by si povedala na dvojité rande? Ale nie, to už predbieham. Ešte sme sa vlastne ani nedali oficiálne dokopy." Bola som celá bez seba. Tak veľmi som sa z nich dvoch tešila, až som skoro zabudla, že sme v práci a musíme pokračovať. V chládku bolo príjemných tridsať stupňov. Ľuďom na kúpalisku akoby v jednom momente naraz vyhladlo. Stáli v dlhom rade a my s Oliv sme nevedeli, čo skôr. ,,Jeden veľký cheeseburger a hranolky!" Otočila som sa k chladničke po chladenú kolu a ďalej som blokovala. ,,Dobrý deň, nech sa páči." Pohľad som mala ešte stále upretý na pokladňu. ,,Dobrý deň." Začula som príjemný a povedomý hlas. Smial sa. ,,Ach, ahoj." Od hanby som si začala hrýzť spodnú peru. ,,Nevedel som, že tu pracuješ." Ryan stál predo mnou bez trička. Mal na sebe len krikľavo žlté šortky a luxusne vyzerajúcu hruď. Vypracované telo sa mu lesklo od vody. Vyzeral ako opálený poloboh. ,,Ja.. no, dnes je to môj prvý deň," koktala som. Pri pohľade naňho som sa nevedela sústrediť. ,,My tu chodievame každý deň na tréning." Otočil sa smerom k tenisovému kurtu, ktorý bol súčasťou areálu. ,,Tenista?" hlúpo som sa opýtala. Už dávno som vedela, že hrá hokej v juniorskej lige. Jeho instagramový profil bol vlastne celý o hokeji a jeho úspechoch. Nemohla som naňho, ale vychrliť, čo všetko o ňom viem. ,,Nie, len voľnočasový," povedal skromne. Pôsobil tak pokojne a vyrovnane, kým ja som strácala kontrolu nad svojou artikuláciou. Mala som pred ním trému. ,,Čo to bude?" Oliv čakala na ďalšiu objednávku. ,,Poprosím ťa, dvakrát sendvič a ľadový čaj." ,,Nalani, nepovedala si mi, že máš novú známosť." Oliv do mňa štuchla. ,,Ryan toto je Oliv, moja najlepšia kamoška. Oliv toto je môj... toto je moja známosť. Ryan. Stretli sme sa v La Plaze." Uviedla som na pravú mieru. Neboli sme kamaráti. Presne podľa Oliviných slov, bol len mojou známosťou. Keď som sa zhovárala s Ryanom cítila som zvláštnu nervozitu. Nebola som vo svojej koži, čo sa mi nestáva až tak často. ,,Možno sa ešte zastavím." Ryan si vzal sendviče od Oliv a rozlúčil sa. ,,Naozaj na teba práve žmurkol tento sexy tenista?" ,,Oliv, pššt. Nežmurkol." Musela som sa červenať. Nemala som na sebe dokonca ani make-up, ktorý by červené líca zakryl. Oliv na mňa zízala s otvorenými ústami. ,,Ty si zo mňa snáď strieľaš. Uvedomuješ si, že je už tretí za tento rok?" Povedala úplne vážne. ,,Vôbec to nie je tak, ako to vyzerá. Ani ho nepoznám. Oliv, ver mi." Presviedčala som ju. ,,Žartujem! Byť na tvojom mieste skončím po ňom ako pes po údenom." ,,Prestaň, vieš, že som s Nicolasom a ľúbim ho. Nikdy by som ho nepodviedla. Taká nie som." Vrátila som sa späť k práci. ,,Toto ešte bude mať pokračovanie. Uvidíš..." Oliv si zahundrala popod nos. ,,Čo?" ,,Tá tvoja známosť. Bože-môj na nebesiach! Pozri na ten jeho chutný zadok." Oliv pohľadom vyprevádzala Ryana. Bol naozaj skvostný. Nevedela som sa naňho vynadívať. ,,Nebude." Ukončila som s chabým úsmevom na tvári. Spravil mi krajší deň. Ten jeho úsmev a dobrá nálada boli skutočne nákazlivé. Stáť na nohách deväť hodín nebola vôbec sranda. Teda, bez Oliv by to určite nebola sranda. Konečne sme zatvorili, upratali a vyložili si nohy. Čakali sme na Rosé, ktorá nás mala prísť skontrolovať. ,,Tak, ako sa vám darilo slečny?" Oliv si okamžite stiahla nohy, ktoré mala vyložené na stole. ,,Super! Všetko išlo hladko, mali sme zákazníkov a zákazníkov." ,,Vidím, že ste dnes mali plno! Takú tržbu sme tu nemali snáď ešte ani jedno leto, dievčence." Rosé mala v tvári užasnutý výraz, keď si prezerala dennú uzávierku. Mladá krv sem zrejme pritiahla viac hladošov. ,,To je skvelé." Z nášho prvého dňa som mala veľmi dobrý pocit. Zarobila som si viac ako som kedy dostala vreckové, a to bol, prosím pekne, ešte len prvý deň. ,,Teším sa na vás zajtra! Tu sú kľúče. V bazéne ešte ostali chalani od toboganov, pani z recepcie a zopár ich známych. Ostávajú takmer každý deň po záverečnej. Smelo sa k ním pridajte. Samozrejme, ak nemáte iný program." Rosé bola skvelá. Okamžite sa nás snažila začleniť do ich kolektívu a svojím priateľským vystupovaním si nás okamžite získala na svoju stranu. ,,Ďakujeme Rosé, som veľmi rada, že pre vás môžeme pracovať." ,,Nalani, to ja som rada, že ste k nám prišli. Vy moje slniečka!" Rosé odišla a nechala za sebou len dobrú náladu. ,,Tak čo, ideme?" Oliv o tom básnila celú večnosť. Vlastne, mala som pocit, že sem chcela ísť pracovať len kvôli večernému kúpaniu zadarmo. ,,Dnes som si nevzala plavky a o chvíľu ma má vyzdvihnúť Nicolas. Ale príde až o pol hodinu, tak pôjdem s tebou. Budem na kraji bazéna, aspoň si zamáčam nohy." ,,To nemyslíš vážne. Povedz mu, že pôjdeš domov pešo. Alebo lepšie, my s Jeremym ťa potom hodíme. No taak..." Oliv prosíkala, ale ja som sa na kúpanie na ostro nenechala nahovoriť. ,,Nevieš o čo prichádzaš!" Oliv sa mi vysmievala, keď skákala bombu do bazéna. Vonku bolo stále príjemne. Slnko sa chystalo zapadnúť za obzor, no posledné lúče ešte stále dopadali na moju pokožku. Sedela som na kachlička pri bazéne. Rifľovina na mojich šortkách sa v momente zmáčala od vody, ale bolo mi to úplne jedno. Na oči som si nasadila slnečné okuliare a s nohami ponorenými do vlažnej vody sledovala ako sa slnko vzďaľuje. Oliv sa pridala k chalanom, ktorí si hádzali loptu. Vyzerala, že si večerné kúpanie užíva. ,,Menštruácia?" Nalaďovala som sa do hladiny alfa, upokojená a zamyslená, keď sa spoza mňa ozval jeho hlas. ,,Nechcem, aby si ma tu videl len v plavkách." Nadhodila som rozhodne. ,,Myslíš si, že som na teba zvedavý?" Ryan znel naozaj pobavene. Ostala som mlčky sedieť a ďalej si užívala júlové podvečerné slnko. Po chvíli si ku mne prisadol. Na opálené telo si natiahol biele tričko. S neónovými šortkami vyzeral naozaj vkusne. ,,Ako si sa sem dostal?" ,,Známosti." Ryan si prisadol do bezprostrednej blízkosti. Sadol si až tak blízko, že sa nám občas dotkli ruky zamočené od vody z bazéna. ,,Milujem leto. Vedel by som byť vonku od svitu do mrku." ,,Tak to určite prídeš aj zajtra, však?" Znela som až príliš nezadane? Zrejme áno. Prekážalo mi to? Vôbec. ,,Určite. Musím si užiť posledné dni doma." Nie. Nie. Nie. Zdalo sa mi, že nehral podľa plánu. Aké posledné dni? ,,Aké posledné dni? Kam sa chystáš?" vychrlila som zo seba. ,,O pár týždňov odchádzam na mesačné sústredenie do Kanady." ,,To je úžasné!" Nebolo. ,,Preto si užívam každý teplý deň takto! So sendvičom v ruke, s krásnymi ženami a západom slnka." O akých ženách to hovoril? ,,Sukničkár?" ,,Kdeže." Zasmial sa tým najchutnejším spôsobom. Mal nákazlivý úsmev. Vyžarovala z neho spokojnosť a sloboda, čo bolo naozaj príťažlivé. Sexy. ,,A čo ty? Aké máš ešte plány? Okrem tejto lukratívnej práce." ,,Hej!" štuchla som doňho, ,,nesmej sa mi!" ,,To by som si nikdy nedovolil." ,,Nič špeciálne. Pár výletov, festivaly a kamoši." Pomlčala som o výlete s Nicolasom, na ktorý ma chcel vziať. ,,Celkom nuda." ,,Čože?" Tvárila som sa, že som ho prepočula. Aj keď mi s Ryanom bolo veľmi príjemne, v momente, keď ma oblečenú hodil do bazéna, som sa modlila, aby sa mi len snívalo. ,,Ryan! To nemyslíš vážne! Si strašný!" Kričala som, pri čom som sa napila chlórovanej vody. ,,Rado sa stalo!" Rozbehol sa a skočil hneď vedľa mňa. Voda ma opäť celú zaliala a ja som sa prestala brániť. Došli mi slová. Nevedela som, či plakať alebo sa smiať. ,,Vedel som, že si po ničom inom celý deň netúžila." Priblížil sa ku mne. Srdce sa mi rozbúchalo ako šialené. Nervózne som si zastrčila mokré vlasy za ucho. ,,Po čom?" Sľubujem, že nás nedelilo viac ako päť centimetrov. Takmer som cítila jeho teplo. ,,Po kúpaní predsa." Chcel ma zraniť, ale nepodarilo sa mu to. Vedel sa až pridobre hrať so slovami, ale ja som sa nedala. ,,Jasné, po čom inom. Za toto máš u mňa jeden sendvič s pokazenou majonézou." Usmiala som sa milo ako anjelik. Chcel sa so mnou zahrávať, čo sa mu naozaj darilo. ,,Nerob mi to." Až teraz mi išlo srdce vyskočiť z hrude. Dlaňou mi prešiel po vlhkých perách. Vždy som si podvedome od nervozity hrýzla spodnú peru. ,,Nechceš mať pokazený žalúdok? Ale vieš, že by si si zaslúžil." ,,Nehryz si prosím pery." Okamžite som prestala. ,,Mala by som ísť." Oliv už bola v tíme vodného póla, preto si na (ne)šťastie nevšimla, iskrenie vo vode. Čo to so mnou robil? Nechcela som pristúpiť na jeho hru, nemohla som. Nevedela som sa mu však brániť. Takmer som zabudla, že ma má Nicolas vyzdvihnúť presne o desať minút. ,,Kam sa ponáhľaš?" ,,Mám odvoz domov, prepáč budem musieť ísť." V najlepšom treba prestať. Nalani, toto nemôže mať dohru. Jednoducho nie. Dohovárala som si. Ako som si mala pokojne sadnúť k Nicolasovi do auta a tváriť sa, že je všetko v poriadku? V pretvárke som naozaj nevynikala. Neznášala som, z celej duše som neznášala, keď sa na mňa lepilo mokré oblečenie. Vyšla som z bazéna ako vorvaň. Áno, tak som sa so svojimi päťdesiatimi šiestimi kilami a mokrým oblečením cítila. ,,Oliv, pa-pa!" zamávala som jej do bazéna. Ona sa len rýchlo otočila a odmávala mi, ani si nevšimla, že som celá mokrá. Vďakabohu! Mala som, čo robiť, aby som si vymyslela uveriteľný príbeh pre Nicolasa. Chvelo sa mi vnútro. Nevedela som mu klamať do očí. Klamstvá vo vzťahu neboli mojím štýlom. Pred budovou našťastie ešte nestálo jeho čierne volvo. Odľahlo mi. V duchu som si opakovala, čo mu poviem. Nejaké vysvetlenie, prečo som celá mokrá a s kým som bola. Prechádzala som sa hore-dole parkoviskom. V mokrom oblečení mi začínala byť zima. ,,Tak kde do čerta trčí," mrmlala som si popod nos. Chcela som mu prezvoniť, ale vedela som, že z duše neznášal, keď som ho niekam plašila. Radšej som prestala počítať minúty jeho meškania. ,,Ty si mi chcela jednoducho zdrhnúť. Vyveď ma prosím z omylu." Ach, Ryan, teraz naozaj nie. Bála som sa, aby neprišiel Nicolas. Toto by som mu už nevysvetlila. Na chlapcov v mojom okolí si dával obzvlášť veľký pozor. ,,Máš pravdu. Svätú pravdu. Chcela som ušetriť jeden hokejový talent od utopenia." ,,Tak a teraz pravdu. Máš odvoz domov?" ,,Daj mi minútku." Urobila som zopár krokov ďalej a vytočila Nicolasovo číslo. Zo slúchadla sa ozvalo len: ,,Volaný účastník je momentálne nedostupný." ,,Nemám," povedala som zahanbene. ,,Kto by len nechal v štichu také milé stvorenie?" ,,Nehovor mi stvorenie. Prosím." Zasmiala som sa. ,,Poď, odprevadím ťa. Bývaš ďaleko?" ,,Nie, nie. Len tu kúsok." Pomyslela som na minimálne pol hodinovú prechádzku, ktorá ma čakala domov. ,,Tak potom, kde je problém?" Ryan bol až príliš rozprávkový. Taký princ, dokonalý hrdina, ktorý príde, keď ho najmenej čakáte. ,,Tak fajn." Nasledovala som jeho kroky, až som ho konečne dohnala. Kdesi vnútri ma hrýzol zlý pocit a strach. Bála som sa Nicolasa. Čo ak ma niekde uvidí alebo, čo ak ma uvidí niekto inía dostane sa to k nemu? Mala som v hlave toľko strašných scenárov.
YOU ARE READING
LA PLAZA: Známosť
Teen FictionNezáživný život Nalani sa ako lusknutím prstov zmenil s príchodom do La Plazy. Klub, na parkete ktorého bola každý piatok mestská smotánka, bol divokým rajom pre mladistvú neposlušnosť. Alkohol tam tiekol prúdom, nespútaná zábava a nezáväzné flirty...
