𝗢𝘂𝘁 𝗢𝗳 𝗟𝗼𝘃𝗲 𝗕𝗹𝗼𝗼𝗱 𝗗𝗼𝗲𝘀 𝗡𝗼𝘁 𝗙𝗹𝗼𝘄

12.

,, Som Kim Seokjin."

---------

,, Ou si v poriadku úkaz." , chytil má za ruku, ktorú som mala porezanú a ťahal má ku kuchyni. Pustil vodu a ruku mi položil k nej.

,, Ssss !..." , sykla som, keďže to nehorázne štípalo a bolelo.

,, Kde máš lekárničku ?"

,, T-tam..." , ukázala som na dolnú skriňu a on vybral lekárničku. Otvoril ju a vytiahol z nej dezinfikačný.

,, Bude to bolieť." , povedal a ja som zakricala bolesťou.

,, Prepac ale musel som to vyčistiť." , usmial sa a ja som stále bola v šoku. Tae mal pravdu.. nadprirodzený ľudia existuju, a ak nezachránim Taeho, tak budeme všetci v nebezpečí.

Ruku mi zabalil do obvezu a ešte poriadne zatiahol. Pozrela som na nho a s úsmevom, ktorý mu trosku klesol povedal.

,, Takze.. ty si Soi ? Ty si tá vyvolená ?" , pozeral si dom a pri tom hovoril.

,, Neveril som, že by mal Taehyung nejakú priateľku. Najviac mu vydržala na 20-sekúnd. Ale ty.. ty musíš byt veľmi iná." , pozerala som stále na nho a trocha zosmutnela.

,, Ale ani ja by som nebol to, čo som ak by som stretol takú krásnu ženu ako si ty." , usmial sa a ja taktiež umm.. tak jemne.

,, Ale nezavolal, by ma len tak. Stalo sa niečo však Soi ?"

,, A-áno.. máš mi všetko povedať o.. o Taehyungovi..."

,, Rad ale musíš si na to najprv sadnúť."

,, Tak hovor Seokjin."

,, Dobre ale prosím, neprerušuj ma.."

,, Nemas to rad viem.."

,, A-ako ?"

,, Učila som sa to.. o tebe.." , usmial sa a začal.

,, Jedného dňa v roku 1678 som sa prechádzal po lese. V paláci sa konalo sasadnutie na trón mladého princa menom Kim Taehyung."

Jin: 1678 Pov:

Všimol som si veľa ľudí. Nedával som im pozornosť a tak som sa vrátil späť do lesa. Šiel som domov, kde som býval s mamkou, ktorá.. ehm.. nebola obyčajný človek. Bola najvyššia čarodejnica, ktorú poznali len významný ľudia ako nás stále ešte starý kráľ a onedlho ten spratok malý, ktorý o tom nič nevie.

Hm. Významný ľudia.. tak prečo nepozvali aj moju mamu ? Ha ? Zdedil som po nej jej schopnosti a rad jej niekedy pomôžem s nejakými vecmi. Jedna výhoda, čo som velmi šťastný, že moja mamka neprejavuje a ani sa nevenuje čiernej mágii.

,, Ahoj mami."

,, Ahoj zlatko.. čo si taký nesvoj ? Bol si sa pozrieť k placu ?"

,, Len trosku.. nezaujima ma to, aj tak na trón zasadne spratok, ktorý nevie, čo ho bude ešte čakať."

,, Ale srdiečko... nemôžes len tak hovoriť take veci. Vieš, čo ho čaká a možno aj on.. teda, čo možno.. samozrejme ako poznám starého kráľa, tak mu to povedal určite."

,, Ale mami nechapem ja proste.. to akože jeho budeme pocuvat ?!"

,, Zlatko.. musíme sa s tým zmieriť. Je nováčik a teba to nečaká, čo jeho. Nikdy nevieš, kedy sa stretnete a možno sa aj skamarátite."

Usmiala sa a ja som ju pevne objal.

---------

Počuli sme hranie a vedeli sme, že už sasadol na trón. A je to tu.. vyšiel som po pol hodinke von. Mal som chuť sa prejsť. Prechádzal som sa lesom a neďaleko počul vzlykanie.

Nasledoval som to a dorazil som k placucemu princovi ?¿ Neveril som vlastným očiam ani ušiam. Kráľ Taehyung tu plakal.

,, Ehm.. pane ? Ste v poriadku ?" , opýtal som sa a bolo mi ho celkom ľúto.

,, J-ja-ja...pomôž mi prosím. Nechcem byť..byť to, čo môj otec."

,, Ak.. ak chceš tak ti môžem pomôcť."

,, Rad veľmi ! Dakujem !" , objal má a slzy sa pominuli. Povedal som mu aby šiel teraz domov a povedal, že sa šiel prejsť.

Soi Pov:

,, A to bolo všetko. Ďalej sa mu podarilo spustiť premenu a tam som ho učil už iba ako sa ovládať." , šokovaná som bola dosť, zarazena taktiež a po porážke to iste.

Veľa som pocula. To čo malo byt uzavrete v tom roku sa to premiestnilo na tento rok alebo vlastne na toto storočie.

,, J-Jin ?"

,, Áno Soi ?"

,, Takze ty si čarodejník ?"

,, Áno ale ja neublizujem neboj sa." , usmial sa a ja taktiež.

,, No mal by som si niečo nájsť."

,, Ako myslíš spať a tak ?"

,, Áno..."

,, Umm.. kľudne môžeš u mna.. ehm.. ak ti to nebude vadiť ?"

,, Mne to nebude ale asi Taehyungovi bude."

,, Uhm.. Á ! Čo tak umm Rue ?!"

,, Rue ?"

,, Jedna moja kamratka.. ehm.. mohol by si u nej bývať, je veľmi milá neboj." , usmial sa, na čo pokýval hlavou v súhlas.

Tae mi stále chýba... bojím sa o nho a aj o to, čo robí. Stále na nho budem myslieť iba v dobrom. Z príbehu, ktorý mi rozprával Jin.. nechcel to. Tae sa nechcel stať upírom, a nechcel nasledovať jeho otca, len preto.

Zvyšok dňa sme ešte strávili spolu, teda ja a Jin. Čítali sme všelijaké kúzla a vyberali iba tie najbezpečnejšie.

Stmievalo sa a Jin už pomali vstával.

,, Dakujem Soi, za všetko."

,, Jin.. veď sa nevidime naposledy."

,, Nie ale za tento deň.. si milá, krásna a veľmi múdra. Viem prečo sa do teba zamiloval Taehyung. Videl v tebe to, čo iný človek by nikdy nemohol. A ani ja... vaše puto je tak silne... ale viem, aj keď je teraz preč... viem a cítim, že na teba myslí každučkú sekundu."

,, Dakujem J-Jin.." , slzy sa mi spustili a on si má vzal do objatia.

,, Tak ja už pôjdem Soi.. maj sa."

,, Maj sa Jin..." , odprevádzala som ho a potom mi došlo, že nevie, kde býva Rue.

,, JIN !"

,, Áno Soi ?"

,, Veď nevieš, kde býva Rue."

,, Ja viem všetko Soi." , usmial sa a ja taktiež. Zatvorila som dvere a zamkla. Šla som do izby a prezliekla som sa. Ľahla som si do mäkkej postele a myslela, len na Taeho.

💜 I PURPLE UUUUUU 💜