𝗢𝘂𝘁 𝗢𝗳 𝗟𝗼𝘃𝗲 𝗕𝗹𝗼𝗼𝗱 𝗗𝗼𝗲𝘀 𝗡𝗼𝘁 𝗙𝗹𝗼𝘄

11.

Na tento deň som chcela navždy zabudnúť.

---------

Zobudila som sa na boľavý chrbát. Prespala som na gauči, keďže Rue som poslala aby si poriadne pospala. Bola som rada, že som ju poslala hneď von. Ak by videla to čo ja... neviem, čom by sa stalo.

Šla som hneď do sprchy. Na seba som pustila studenú vodu a chcela zabudnúť. Vyšla som so sprchy a prišla k zarosenému zrkadlu. Utrela som polovičku rukou a poriadne sa pozrela na moje červene uplakané oči zo včera.

Obliekla som sa a upravila. Otvorila som dvere od kúpeľne a šla rovno do kuchyne, kde som sa rozhodla pripraviť niečo na raňajky. Nezabudla som ešte napísať aj za Rue, do práce, že nemôžeme prísť.

Urobila som lievance a po schodoch som si všimla prichádzajúcu zaspatú Rue.

,, Dobre ráno.. Soi~.." , zívla si a sadla si za stôl, kde mala už položené jedlo.

,, Dobrú chuť Rue." , sadla som si za stôl a Rue, sa len pozerala na jedlo.

,, Prečo neješ Rue ?" , spýtala som sa.

,, Chyba mi Kookie-h.. veľmi.." , chytila som ju za ruku a upokojovala.

,, Rue... nemali sa veľmi radi ako sme to včera videli... no viem, že jemu taktiež chýbaš a veľmi."

,, Ale kde sú !"

,, Neviem.. ale rada by som to chcela vedieť... vedieť všetko od začiatku.."

---------

Tae Pov:

Myslel som si, že život, ktorý som mal a ako som trpel, že to prejde. Vrátiť som sa k tomu nechcel, chcel som žiť len.. len normálne. Nechcel som byť ten Taehyung, na ktorého v minulosti ukazovali prstom, ako na zviera, ktoré som bol.

Hľadal som a našiel miesto v srdci jednej ženy. No viem, že to rýchlo pominulo...

Cela premena, ktorá má pohlcovala má neprestala mučiť do toho momentu, keď som si všimol, tak plačúcu Soi. Kiežby som ho dávnejšie zabil, a možno aj seba za to, čo som...

Spomienky sa mi vrátili zas a mohol som cítiť, že sa blížime mne známemu a taktiež jemu známemu miestu. Brána sa otvorila a ja som si mohol všimnúť môj bývali dom, teda zámok.

Síce som tu chodil raz za čas, no tento krát som sa citil inak. Neviem to popísať ale aspoň sa pochopíme ak poviem, že som sa citil trocha nesvoj, aj keď som to tu poznal ako moju dlaň.

,, Vitaj doma Tae." , povedal Jungkook a ja som iba sklonil hlavu.

,, Taehyung, vieš že ti chcem, len dobre." , rozprával a popri tom ma objal okolo ramien a kráčali sme.

,, Ty chceš iba moju smrť Jungkook."

,, To máš síce pravdu, ale na to je ešte skoro."

,, Čo tým myslíš skoro ?! Zabi má tu a teraz ! To čo som urobil a to, že som ukázal Soi moju pravú tvar... zabi ma Jungkook, vieš veľmi dobre, že po mne na trón, by si nasledoval ty."

,, To viem veľmi dobre Taehyung.." , rozprával s kľudným hlasom.

,, Ale, prečo hádžeš na mna vinu ? Veď je to tvoja. Ty si za to môžeš, a len ty !" , ukázal na mna prstom a zvýšil hlas.

,, Ty si za to môžeš, že si netvor ! Len ty !" , sklonil som hlavu... mal pravdu.. hah.. som netvor a skrývať to nebudem už môcť...

Prišiel som do mojej starej izby a ľahol si na obrovsku kráľovskú posteľ. Kurva ! Tak som to dojebal ! Chytil som sa za hlavu a vymýšľal ako sa zabiť, čo najrýchlejšie.

Otocil som sa na bok s výhľadom na veľké okno. Schúlil som sa a pritiahol si k sebe vankúš. Slzy si našli cestu von a ja som sa preklínal najhoršími možnosťami. ,, Preklínam sám seba za to, čo som a koľkým ľuďom som ublížil."

Soi Pov:

Mala som čas ísť dať do pračky veci. Zobrala som všetko čo som potrebovala a nahádzala ich dnu, no ešte som nezabudla popriehladať, že či tam niečo nemám. Posledné boli moje veci. Tričko som hodila dnu ale pri džínsoch som sa zastavila.

Vytiahla som z nich papierik, na ktorom bolo napísané:

,, Prepáč mi Soi, že som ti to nepovedal skoršie. Som upír.. áno je to na smiech ale pravdu, ktorú ti porozpráva môj najvernejší kamarát Kim Seokjin. Privolať ho môžeš jedine s knihou, ktorú schovávaš v skrini."

Zastala som trosku aby som to všetko predýchala. Kim Seokjin ? Jeho poznám ! Veď to bol najstarší spisovateľ ! Ale ako vedel o tom, že tu mam knihu ? Dobre mala by som to dočítať ďalej.

,, Ak sa zmení na červeno až krvavo, niečo sa stane a stalo sa aj. Ak by sa nezmenila a zostala by tou farbou, ktorou si ju našla, nič by sa nestalo. Viem znie to všetko čudne, ale ak má to ovládne, neprestanem krvilačne zabíjať a neprestanem sa už vracať späť, k tomu dobrému človeku. Mal som chuť za zabiť už dávno, v ten deň ako som ťa spoznal, ten deň mal byť môj posledný deň života. Ale, keď som ťa zbadal, vedel som a citil, že pre teba by som žil, žil by som s radosťou, ktoru som nemal dlho. Jina privolať môžeš jedine ak tu knihu, čo máš vyberieš a na privolanie Jina musíš dať aspoň jednu kvapku krvi. Znamená to, že si pre mna viac ako všetko, ako nekonečno. Tak ho jedine môžeš privolať a povedať: Kim Seokjin. Sice ťa vidieť nemôžem, ale cítiť stále ano. Milujem ťa Soi, si všetko v mojom srdci a nechcem ťa stratiť.

-T

Nechcela som vôbec tomu veriť, ale ak mi Tae napísal pravdu, ktorú by som chcela počuť z jeho úst, tak... ak mi ho to pomôže vrátiť späť, tak pre to urobím všetko.

Rozbehla som sa hore do izby, kde som so skrinky vybrala tu knihu. Bola tak červená, že som tomu nechcela veriť. Ešte dobre, že som neprotestovala v tedy, keď Rue chcela ísť domov.

Položila som na stôl knihu a ubehla do kuchyne pre nôž. Prišla som späť ku knihe a postavila som sa pred ňou. Vydýchla som a schytila poriadne nôž do ruky. Dlaň som si prilozila k ostrej čepeli a na tri počítala.

,, Raz.."

,, Dva..."

,, ... Tri !" , potiahla som a cítila nepríjemnú bolesť. Krv sa liala a ja som dlaň rýchlo položila na knihu a povedala.

,, Kim Seokjin..." , s týmto slovami sa začala hýbať a ja som stále držala ruku na knihe, keďže viac nenapísal v tom lístočku Tae. Svetla sa zhasli a kniha sa prestala hýbať.

,, H-Haló ?" , povedala som a svetla sa zapli. Stal predomnou mladý muž s krásnym srdcovytím úsmevom.

,, Som Kim Seokjin."

💜 I PURPLE UUUUUUU 💜