𝗢𝘂𝘁 𝗢𝗳 𝗟𝗼𝘃𝗲 𝗕𝗹𝗼𝗼𝗱 𝗗𝗼𝗲𝘀 𝗡𝗼𝘁 𝗙𝗹𝗼𝘄

4.

Soi Pov:

,, Prečo si sa neozvala ?" , spýtal sa po chvili trapného ticha.

,, J-ja..no.."

,, Váhala si čo ? Či máš veriť mužovi, kto ti d-.."

,, Nie ! Prečo take hovoris ?"

,, Tak.. potom mi povedz dôvod ?"

,, No... chcela som ale.."

,, Ale ?!" , pozrela som sa na nho a on mal zdvihnuté obočie čakacie na tu konečnú odpoveď. Bože ! Kde zmizla tá silná Soi ?!

,, Ahh.. tak.."

,, Soi... nechceš sa aspoň so mnou pozrieť na to ?" , spýtal sa a ja som sa hneď zamyslela.

,, Nie ! Bože.. v-veď som v práci, len tak odísť nemôžem."

,, Môžeš. Chod im povedať, že si musíš niečo vybaviť." , rozmýšľala som krátko, no potom som nakoniec kyvla na súhlas.

,, Počkaj tu." , prikázala som mu a on sa iba usmial. Aghh ! Ten jeho úsmev !

,, Umm.. Rue ?" , prišla som k Rue, ktorá práve robila kávu.

,, Soi ani mi to nehovor ! Pozval ťa von ! Choď, choď kľudne zlatko, my sa o totu postaráme."

Pozerala som na ňu ako na zázrak.

,, A-ako ? Ako si to vedela ?"

,, Ahhh... Soi.. ja viem všetko." , zasmiali sme sa na tom, a hneď po tom som utekala do šatne si zobrať veci.

,, Tak idem Rue.. ak niečo volaj maj saaa." , s tým som prišla k Rue a nakoniec k Taehyungovi.

,, Môžme ?"

,, Ano."

Vstal a ako pravý gantleman mi otvoril dvere od kaviarni.

,, Prišiel som tu pešo ak-.."

,, Nie nevadí. Mam rada čerstvý vzduch a okolie." , usmiala som sa a vydali sme sa konečne tam kde chcel.

,, Umm.. ako vlastne dlho pracuješ v tej kaviarni ?"

,, 8-rokov.."

,, No to je veľa, a vlastne si fakt nerozmýšľala zmeniť prácu ?"

,, Ani nie vieš, našla som tu priateľov teda aj najlepšiu kamarátku a milú šéfku.."

,, A.. máš niekoho ?" , nad touto otázkou som sa zarazila. Chlapče už mi ideš aj do osobných veci ?

,, Prečo sa má to pýtaš ? Nemas slušnosť ?!" , pozrel na mna a potom sklonil hlavu.

,, Mám a poriadnu."

,, A chovanie ?"

,, Vieš Soi.. ja som nebol veľmi v láske rodicov. Ale vychovať má museli."

,, Museli ? Oni-.."

,, Ano Soi, oni zomreli."

Sklonila som pre tento raz ja hlavu, a len jemne povedala.

,, Je mi to ľúto Taehyung..."

,, V poriadku.. bolo to už dávno."

Taehyung Pov:

Že by moji rodičia zomreli ? Ano dalo sa to čakať, keďže ako som nasadol na trón sa moji rodičia zbavili svojej schopnosti a nesmrteľnosti. A tak som to zdedil ja.

Soi Pov:

Všimla som si, že jeho práca je neďaleko môjho domu. Typujem.. ummm.. nejakých 25-30-minút. Ako som otočila hlavu, všimla som si ten les. Zastala som a chcela sa pozrieť len z vonka, či tam nebude ten človek teda muž, ako som rozoznala včera.

,, Umm.. Soi ? Čo tam hľadáš ?"

,, Č-čo ? N-nič len.. vieš čo sa mi stalo včera ?"

,, Zasvieť ma."

,, Ako som šla domov, tak som si všimla v tomto lese nejakého muža. Nebol mi povedomí a tak som zakricala. No to som asi nemala, keďže sa za mnou rozbehol. Tak som musela bežať ako o život. No a koniec príbehu."

Usmiala som sa a on sa iba akoby zamyslel.

,, Prečo si mi to nepovedala skôr ?"

,, Nemám tvoje číslo."

,, Ale na tom papieri-.. máš pravdu to je na moju kanceláriu. Dam ti moje osobne neboj sa."

,, Ja sa nebojím. Tak mohli by sme už ísť ?"

,, Jasne samozrejme."

—————————

Ako som povedala, za 30-minutiek sme sa tam dostali.

Stala som pred velikánskym mrakodrapom a nevedela sa vynadivať.

,, Soi.. ešte raz sa ospravedlňujem, že som neprišiel na aute."

,, Nevadí mi to fakt, mi tu nedopadni kvôli tomu a radsej mi poukazuj všetko toto veľké."

Usmial sa a ja som sa začervenala. Síce ho poznám dva dni a takto chovať by som sa nemala, a radsej ďakovať by som mu mala ale neviem, čo to do mna vošlo.

Xdd krátke ale dufam, že nevadí.

💜 I PURPLE UUUUUUUU 💜