𝗢𝘂𝘁 𝗢𝗳 𝗟𝗼𝘃𝗲 𝗕𝗹𝗼𝗼𝗱 𝗗𝗼𝗲𝘀 𝗡𝗼𝘁 𝗙𝗹𝗼𝘄

2.

S týmto slovami sa usmial a šiel si sadnúť niekde do tieňa.
-------

S čajom a trasúcymi rukami som sa dostala až k stolu. Až k nemu. ,, Nech sa páči Pane."

,, Dakujem slečna-?"

,, Soi."

,, Soi.. teší má som Kim Taehyung."

Bolo to dosť divne aby mal tak iste meno ako na tej knihe. Oh bože už som paranoidná.

,, Ehm... no.."

,, Nemusíš nič hovoriť, je divne si hneď tikať."

,, Nie.. nie len Ehm.. nikdy sa mi to nedeje."

Zasmial sa s hlbokým hlasom a mne po celom tele pobehovali zimomriavky.

,, Také krásne dievča by si zaslúžilo viac, a nie robiť čašníčku."

Sklonila som hlavu a jemne sa pousmiala. ,, Mna to tu baví, mam tu priateľov a tak."

,, A nehľadáš niečo iné ? Počul som, že tvoja šéfka odchádza na.. týždeň. A tak tu nebudeš však ?"

,, No prečo by som nemala tu byt ?" , sadla som si oproti nemu a zadívala som sa poriadne do jeho čiernych oči.

,, Ja ti nerozkazujem Soi.. len ak by si chcela mam prácu. Tak j-.."

,, Tak mi daj tvoje číslo." , povedala som a on neprestal pozerať na mna, tak ako aj ja na nho.

,, Dobre." , povedal a z vrecka si vytiahol malý papier a pero.

,, Koľko tam máš tých papierov ? To stále niekomu dávaš prácu ?"

,, Nie.. no ty si mi padla do oka Soi."

Tak nad touto vetou som sa musela začervenať poriadne, a ešte s jeho hrubým hlasom to znelo prenádherne.

,, Tak.. nech sa páči." , usmial sa na mna a ja tiež.

,, Dakujem."

,, Ja dakujem. Maj sa Soi."

,, Ahoj." , usmial sa na mna a jedine on mohla vedieť jeho odchádzajúcu postavu.

,, Soi ! Kto to bol ?" , prišla ku mne Rue a neprestávala sa má vypitovať. Po necelých 5-minútach som jej všetko povedala a konečne som mohla dokončiť svoju prácu.

—————————

,, Ahoj Rue." , zakrývala som jej a pobrala sa domov. Po ceste som skúmala okolie, keďže bola zima tak sa všetko dost stmavovalo. Ako som prechádzala okolo toho lesa, v ktorom som bola, tak som si všimla postavu.

Stala som oproti lesu a postava sa pohla. ,, Bože... HALÓ ?" , zakricala so a tá postava sa pohla. Stala som tam a hneď na to som sa spamätala a rozutekala som sa.

Veľmi dobre som nevidela, keďže už bola noc a lampy nesvietili tak ako by mali. Bežala som ako o život a konečne som bola pri mojom dome.

Ako som otvárala dvere naposledy som sa otočila a skoro som schytila infarkt. Tá postava, z ktorej som vyčítala, že je to muž stala hneď pod lampou. Rýchlo som vošla do dverí a hneď zamkla za mnou.

Tašku som dala na barový stôl a ešte som sa pozrela z okna. Už tam nikto nestal a ja som si vydýchla. Z tašky som vybrala knihu a zdala sa mi tosku iná. Jej pôvodná farba bola tmavo hnedá, a teraz tá farba sa zmenila na tmavo červenú.

Od zlaknutia mi spadla kniha a predychavala som všetko. ,, Č- čo ?"

Prišla som až k nej a pomaly ju zdvíhadla. Otvorila som prvú stranu a všimla som si iné písmo, iný štýl písania.

,, T-toto.. n-nie.." , knihu som šla odniesť hore do izby a dala do skrine. Šla som sa prezliecť taktiež do pyžama a šla spať. No stále má trápila tá kniha. Bála som sa a mala som chuť ju vrátiť späť odkiaľ som ju zobrala.

Xdd dufam, že sa páči.

💜 I PURPLE UUUUUUU 💜