Bratranec Sakamaki

Príchod

Za asi hodinu sme zastali pred veľkým sídlom, s veľkou záhradou.Vystúpila som, a obzerala sa okolo.Všade okolo les, a mŕtvo.Prišlo mi to ako v horore.Vodič vystúpil, a z kufra povyberal batožiny, ktoré postavil predo mňa.

,,A to mi to nedonesiete dovnútra?"

,,Moje práca je iba priviesť..."povedal, a znova si to namieril ku dverám miesta vodiča.

,,A dávajte si pozor, sú nenažraný..."povedal, a odyšiel.Nechal ma tam stať nahnevanu a zmätenú.Otočila som sa na veľký dom za mnou, a povzdychla som si.Ako tak som zobrala všetky kufre, a otvorila veľkú bránu.S ťažkosťami som sa dostala ku vchodovím dverám, ale stále mi v hlave kolovala tá veta, čo mi povedal vodič "sú nenažraný"...čo tým myslel?Akože že mi budú kradnúť jedlo?To im kľudne dam, radšej si objednám na dovoz, ale prečo by som si mala dávať pozor?Prestala som nad tým rozmýšľať, a bez zaklopania som vošla do sídla.Stála som v opustenej veľkej predsieni.Bolo to tam zladené do stredovekého štýlu.Prekrutila som očami, pretože moc nemusím starodávny štýl, radšej mám moderný, ale snáď to tu nejako vydržím.Čakala som, kým sa niekto uráči prísť.

,,Ale ale, aká kráska ku nám zavítala...*ozvalo sa za mnou.V rýchlosti som sa otočila, a uvidela som docela vysokého chlapca, s dlhšími ryšavími vlasmi, a zelenimi očami.Na hlave mal klobúk, a uškŕňal sa na mňa.

,,Kto si?"opytala som sa vydesene.On sa len uchechtol, a podyšiel ku mne.Ja som sa posunula o krok do zadu, no do niekoho som narazila.Znova som sa otočila, a stál tam menší chlapec, s krátkymi bledo fialovými vlasmi a tak isto aj bledo fialovými očami.V rukách držal malého medvedika, ktorý mal pásku cez oko.Na tvári mal detský úsmev.

,,Teddy, asi mame novú nevestu do zbierky..."povedal medvedíkovi, a psychopaticky sa na mňa usmial.Telom som sa otočila na pravú stranu, a začala som znova cúvať.Znova som do niekoho narazila, a prudko som sa otočila.Za mnou stal trochu vyšší chalan, s krátkymi červeno-hnedími vlasmi, a očami ako ten prvý.

,,Žeby ďalšia nádobka?"pri tejto vete sa zaškeril, a začal sa pohybovať mojim smerom.Začala som cúvať, ale bolo mi to na nič, keďže som bola obkľúčená.

,,Hej vy traja, dajte jej pokoj..." ozvalo sa zo schodov.Všetci traja sa tam otočili, aj spolu so mnou.Stal tam vysoký chalan, s krátkymi tmavo modro-fialovými vlasmi, a okuliarmi.Napravil si okuliare, a vražedné pozrel na tých troch...

,,Ale no tak, Reiji, veď sme sa len zabávali.."ozval sa ten s klobúkom.

,,Presne Reiji, vždy skazíš každú zábavu."povedal smutne ten s medveďom.

,,Choďte od nej preč, vôbec sa neviete slušne chovať" nakazal im, a ty dvaja sa odo mňa vzdialili, ale ten červeno-hnedo vlasy stále stal na mieste.

,,Prečo by som ťa mal počúvať?Ja som lord, nie ty."povedal naštvane, a ukazoval na toho údajného Reijiho prstom.

,,Ayato, choď od nej preč, a daj jej pokoj, inak to poviem otcovi..."povedal Reiji, s chladným výrazom v tvári.Ten Ayato zavrčal, ale odstúpil odo mňa.

,,A vy, prosím, podte so mnou..."povedal Reiji, a ukázal na mňa.Ja som išla za ním, aj keď som nevedela, kam ideme.