Bratranec Sakamaki

Zoznámanie

Išla som sa ním.Chodba boli veľmi dlhá, a vyzerala ako z nejakého stredoveku.Na môj vkus bola až priveľmi tmavá.

Prišli sme do miestnosti ktorá vyzerala ako spoločenská miestnosť.Sadol si do kresla*

,,Takže..."

Poupravil si okuliare...

,,Ty si tá Akira Mich?(číta sa Mič)..."

Opytal sa ma. Ja som iba prikývla, a skumavo som sa na neho pozerala.

,,A vieš kôli čomu si sem prišla?"

,,Fotrovci mi povedali, že vraj sa tu mám naučiť lepšie správať..."

Odvrkla som namyslene.On iba nado mnou pokrutim hlavou.

,,Dobre, takže....všetci sem!"

Zakričal, a ja som na neho pozerala ako na idiota.

,,Nekrič!....rušíš mi hudbu..."

Ozvalo sa z pohovky za mnou.Zľakla som sa, a naskočila.Ležal tam mladý chalan s blondatými vlasmi, ktoré na koncoch chytali marhuľovú farbu.V ušiach mal slúchadlá, a mal zatvorené oči.Vyzeral ako keby spal.

,,Ahoj Bich-chan..."

Ozvalo sa za mnou, a ucítila som niekoho ruky na mojich bokoch.Otočila som sa, a tam stal ten ryšavý uchyl.Odstúpila som od neho.

Zrazu mi niekto chytil ukazovák.Pozrela som sa kto to je.Bol tam ten fialovovlasý krpec.

,,Máš krásnu pokožku...však Teddy..."

Povedal svojmu medvedíkovi.

,,Ď-ďakujem..."

Zašepkala som, a odstúpila.Do niekoho som narazila...otočila som sa, a tam stál ten červenovlasý egoista.

,,Dávaj pozor kam šliapeš ty dezert!..."

Zakrical na mna, a ja som len zavrčala...Niekto buchol do steny, a ta začala praskať...pozrela som sa kto tam stojí...stál tam chalan s bielymi vlasmi ktoré sa na koncoch farbili do ružovo-fialova...mal červene oči, ktoré boli plne hnevu...

,,MUSÍTE TAK KRIČAŤ?!..."

Zakričal a ja som znova naskočila...

,,Takže, už sme tu všetci...

Začal Reiji...

,,....Môžeme sa predstaviť...Ja som Reiji, ten blonďák so slúchadlami je Shu, červeno vlasí je Ayato, s medvedikom je Kanato, ten s klobúkom je Laito, a posledný je Subaru..."

,,Fajn, aspoň viem aké mena si mám zapísať do denníka najväčších idiotov..."

Povedala som povýšenecky...

,,Byt tebou by som takéto veci nehovoril..."

Ozval sa uchyl...priblížil sa ku môjmu krku, a dýchal mi naň....rychlo som odskočila...

,,Si normálny?!....čo robíš?!"

,,Voní perfektne...daj mi kúsok seba Bich-chan..."

Perverzne sa usmial, a pomaly išiel ku mne...začala som cúvať, ale znova som do niekoho narazila...

,,To je pravda...naozaj a nej bude dobrý dezert..."

Usmieval sa ten, do ktorého som vrazila, a nečakane to bol ten egoista...chytil mi ramená, a tým mi zabránil v akomkoľvek pohybe...uchyl už bol pri mne, a jejich hlavy som mala z obydvoch bočných strán krku...obaja sa mi naraz zakúsli do krku...zapišťala som, a už som bola v bezvedomí...