My babyboy /Yoonkook✔︎

LV.

Po nejakej dobe sme sa ocitli pred veľkým obchodným centrom. Je tu všetko, čo budeme potrebovať. Od nábytku cez oblečenie až po potraviny a rôznu elektroniku.

,,Kookie, musím ísť skontrolovať veci do firmy. Potom sa k vám pridám. A nech si vyberie to čo bude chcieť", prehlásil Yoongi a hneď mi do ruky vtisol jeho kreditku. Prikývol som a zo slabým bozkom na jeho líce som spolu s Minsungom vystúpil.

Následne sme sa z Yoongim rozlúčili a zavreli dvere. Hneď na to aj naštartoval a odyšiel. Ja som zatiaľ chytil Minsunga za ruku a spoločne sme sa pobrali do obchodného centra a rovno ku nábytku.

,,Tvoju izbu budeme prestavovať. Preto si vyber nábytok, ktorý by si chcel", prehlásil som hneď ako sme sa začali prechádzať medzi nábytkom. Minsung mi hneď aj prikývol a začal sa obzerať.

Po nejakej dobe sme mali všetko vybrané a tiež aj vybranú farbu do izby. Preto som všetko zaplatil a vybavil dovoz čo najskôr. Následne sme sa spoločne pobrali do obchodov s oblečením.

,,Počuj. Určite sa nepozeraj na cenu. Vyber si to, čo sa ti bude páčiť. Žiadne námietky. Je to moje a aj Yoongiho prianie", usmial som sa na Minsunga a pohladil som ho po tváry. Na to mi len prikývol a tak sme sa pobrali do obchodu.

Minsung sa začal obzerať okolo seba a prezeral si rôzne druhý oblečenia. Ja som chodil za ním a pozoroval som ho z úsmevom na perách. Jeho pohľad plný radosti ma robil viac šťastnejším. Konečne som mal všetko, čo som si prial.

,,Appa", počul som pri sebe Minsungov hlas a zatiahnutie za moje tričko, ktoré ma vytiahlo z môjho premýšľania. Rovno som venoval Minsungovi pohľad aj keď ma to oslovenie dávalo do kolien.

,,Áno zlatíčko", usmial som sa a prehrabol som mu vlasy. Úsmev mi opätoval a otočil sa k jednému z vešiakovou. V ruke stále držal moje tričko.

,,Nedočiahnem tam", ukázal na jednu bundu, ktorá nad ním vysela. Hneď som mu ju zložil a podľa som mu ju. Rovno sa mu rozžiarili očká a pritisol si ju ku hrudi.

Takto to pomračovalo až kým mal Minsung všetko čo potreboval. Musím povedať, že sme naplnili dve väčšie tašky s oblečením. Jednu som mal ja a jednu Minsung.

,,A to som bol preč len niečo okolo hodiny a pol", počul som pri sebe Yoongiho hrubý hlas hneď ako sme vyšli z obchodu. Rovno som sa naň usmial a pokrčil ramenami.

Yoongi sa len zasmial a prehrábol Minsungovi vlasy. Hneď na to si od nás zobral tašky a my sme sa tak spoločne pobrali do ďalšieho obchodu. Hlavne ma zaujíma, ako dlho tu budeme.

Po  troch hodinách ktoré sme strávili v rôznych obvodoch sme sa konečne pobrali domov. Minsungovi sme dokúpil potrebné oblečenie, veci do školy, Yoongi trval na mobile a tiež sme aj dokúpil veci do domácnosti. Takže nakoniec ideme domov zo siedmimi taškami.

Cestou sme sa v aute rozprávali a ešte sme zisťovali nejaké veci o Minsungovi. Nechcem urobiť nič, čo by mu bolo nepríjemné alebo by sa cítil zle. Musím proste dbať na všetko.

,,Vlastne, kedy donesú nábytok do Minsungovej izby?", spýtal sa Yoongi hneď ako sme už parkovali pri dome. Vážne mi tá cesta zbehla rýchlejšie ako keď sme tam išli.

,,Povedali, že do dvoch týždňov by mali všetko doniesť. Nechce s tým nejak dlho čakať", na to mi len prikývol a rovno sme aj vystúpili. Pobrali sme sa ku kufru, ktorý bol preplnený rôznymi taškami.

Každý zobral niekoľko tašiek a tak sme sa pobrali do domu. Minsungové veci sme odniesli do jeho izby a potraviny do kuchyne, kde som to všetko začal ukladať na svoje miesto.

Rovno som aj začal pripravovať nejaké nátierky na večeru, pretože sa mi nechcelo nejak veľmi babrať z varením. Ešte by som sa aj dnes mohol pozrieť na tú školu, aby som to mal už z krku. Vlastne si ani nepamätám kedy som naposledy takto vyšyloval.

Ale popravde, je mi to jedno.