My babyboy /Yoonkook✔︎

XLI.

Nastal čas vyraziť. No ja som ešte dokončil balenie naších kufrov. Yoongi ma ešte dokopal ísť do obchodu. Musel mi kúpiť ešte milión sukní a mikiniek, no a on si tiež kúpil tričká a mikiny. Samozrejme ich budem nosiť ja.

Zbalené kufre som nejak odtrepal ku vchodovým dverám. No hneď na to sa mi okolo pásu obmotali Yoongiho silné ruky. Viac si ma na seba natisol a hlavu si zaboril do záhybu na mojom krku.

,,Prečo si ma nezavolal a trepal si sa s kuframi až sem?", zašepkal mi Yoongi a vtisol mi bozk na krk. Striaslo ma a oprel som sa o jeho hruď. Začína byť znovu starostlivý.

,,Nechcel som ťa obťažovať", otočil som sa mu čelom a objal som ho okolo krku. Hneď si svoje ruku položil na môj zadoček, ktorý silno stlačil. Z úst sa mi vydral tichý vzdych.

,,Pôjdeme mojím osobným lietadlom, kde je posteľ. Už aby sme tam boli", posledné slova zavrčal a pritiahol si ma k sebe bližšie. Hneď si ma podchytil pod zadočkom a vyhodil si ma na seba. Nohy som mu obmotal okolo pásu a zadíval som sa mu do očí.

,,Takže, keď sa pre teba pekne oblečeniem, nikto sa na mňa nebude pozerať?", nevinne som sa naň usmial, na čo hneď prikývol. Usmial som sa a vtisol som mu bozk na líce.

Vymanil som sa z jeho zovretia a hneď som sa rozutekal do našej izby. Zavrel som dvere, ktoré som hneď aj zamkol a pobral som sa do ku skrini, ktorú som rovno otvoril.

Vytiahol som si rúžové krajky spolu s rúžovo-bielou košeľou a rovnako farebné nadkolienky. Nakoniec som vytiahol Yoongiho mikinu, obtiahnuté rifle a čierne ponožky.

Najprv som sa obliekol do rúžovej a na to som si obliekol čiernu. Ak by som ostal len v košeli, bola by mi zimka ale takto Yoongiho môžem milo prekvapiť.

Akonáhle. Som bol hotový, zobral som si mobil a pobral som sa do predsiene, kde ma čakal Yoongi. Prešiel si ma pohľadom a nakoniec sa zamračil. Asi čakal sukňu ale tak ja mám lepšie prekvapenie než sukňu.

,,Deje sa niečo Daddy?", nevinne som sa naň usmial, na čo len zatriasol hlavou a venoval mi slabší úsmev. Hneď si ruku obmotal okolo môjho pásu a spoločne sme sa pobrali do auta.

Yoongi si sadol spolu so mnou do zadu a nechal šoférovať šoféra. Ruku mal na mojom stehne, ktoré hladil, no nevenoval mi ani jeden pohľad. Čo s ním je?

,,Daddy, si na mňa naštvaný? Mal som si obliecť niečo iné?", začal som sa Yoongiho vypitovať po dobe ticha. Bolo mi nepríjemné, že mi nevenuje toľko pozornosti, ako zvyčajne.

,,Nie Kookie. Si prekrásny", slabo sa na mňa usmial a vtisol mi bozk na líce. Na to svoj pohľad opäť venoval ceste za oknom. Je naštvaný! Ale nechce mi to ukázať.

Nadul som svoje líčka a chytil som ho za ruku, ktorú mal na mojom stehne. Následne som si ju obmotal okolo pásu a viac som sa k nemu pritúlil. Hneď som si aj získal Yoongiho plnú pozornosť. Preto som sa viac naklonil k jeho uchu, aby ma šofér nepočul.

,,Nebuď na svojho zajačika naštvaný. Nepovedal som, že pre teba nemám prekvapenie. Len mi bola zima", zašepkal som mu do uška a odtiahol som sa od neho. Hneď som si všimol jeho prekvepený pohľad.

,,Zajačik", vydýchol a viac si ma k sebe pritiahol. Ja viem, ako na neho. Za ten čas, čo sme spolu, som sa ho naučil ovplivniť. Som pre neho ako droga. A to bol dvôvod, prečo sme sa konečne po zvyšok cesty rosprávali.

Akonáhle sme sa dostali na lestisko, spoločne sme vystúpili a pobrali sme sa ku lietadlu. Šofér zatiaľ naložil kufre a my sme sa uvelebil na tej dokonalej mäkkej posteli.

Yoongi sa hneď rukami dostal pod mikinu a aj košeľu. Uškrnul som sa a odtiahol som sa od neho. Hneď si venoval naštvaný pohľad. Musel som sa nad tým zasmiať.

,,Chvíľku si ešte počkaj."