Srdce bojovníka ✔️

2. kapitola

„A nechceš zostať tu?" spýtal sa Latharn s hlavou položenou na mojich kolenách. Nikto nemohol zaspať, a tak sme celú noc prebdeli. Boli sme až príliš nadšený, aby sa nám to podarilo.

„A kto by vám kryl zadky?" Okolo prsta som si obmotala prameň jeho vlasov a potiahla zaň.

„Au! Prestaň!" zavrčal Latharn.

„Môžeš si za to sám. Určite vás v tom nenechám. To aby ti bolo jasné!" povedala som vážne a pohladila ho po zarastenej tvári. Usmial sa a tentokrát potiahol za prameň mojich ryšavých vlasov. Plesla som mu po ruke, ale Latharn si ma privinul bližšie k sebe. V objatí sme čakali na ďalší krok.

„No poďte, je čas!" zakričal na nás Bevyn a obliekol si starý hnedý kabát. Našu „uniformu", ktorú máme všetci rovnakú. Na chrbát si prehodil puzdro aj so svojou šabľou. Všetci sme sa dostatočne vyzbrojili. Ja som si do každej čižmy vložila dýku a do vnútra kabáta vložila menšiu verziu kuše s miniatúrnym šípom, ktorý, prekvapivo, aj napriek svojej veľkosti dokáže narobiť smrteľné zranenia. Treba len vedieť, kam mieriť.

„Dobre, takže Lynn, ty počkáš ukrytá v prístave, a keď vrece vyhodíme do mora, preberáš zaň zodpovednosť ty. Doplávaš k nemu, a potom sa ho pokúsiš ukryť. My traja sa musíme len dostať na loď a následne z lode. Tá cesta, ktorá bude pre nás najvýhodnejšia v danej situáciu, tú zvolíme." povedal Barr.

„Výborne. Je to výstižný a efektívny plán, nemá sa čo pokaziť," povedal spokojne Latharn a Barr na neho nepekne zaškúlil.

„Pripravení?" Pozrel sa na nás spýtavo a my sme prikývli.

Na hlavu som si natiahla kapucňu a nasledovala svojich priateľov do tmavej noci. Z útesu sme sa bez povšimnutia presunuli až do prístaviska, kde už kotvila kráľovská loď, na ktorú sme mali namierené. Znamenalo to pre nás malú komplikáciu, pretože teraz sme nevedeli odhadnúť čas, kedy sa zjavia kráľovi vojaci.

Zaliezla som za sudy, ktoré boli pripravené k nákladu do inej lode. Mala som z tadiaľ výborný výhľad na vstupný mostík na kráľovskú loď. Posádka stála na brehu a žiadny z mužov si nevšimol tri tmavé postavy, ktoré sa práve vlámali na loď.

Muži z posádky sa na niečom dohodovali. Rozdelili sa na dve časti. Traja muži zostali stáť pri lodi a ostatní sa mi stratili z dohľadu v spleti ulíc mesta. Tak toto išlo ľahšie, ako sme dúfali! No vtom sa na koňoch prihnalo desať mužov z kráľovskej stráže a k ďalším dvom koňom bol priviazaný voz, na ktorom chceli odniesť jedlo na kráľovo pohostenie.

Sakra! Prišli skôr ako sme si mysleli! Do ruky som si pripravila svoju kušu a pohľadom som preskakovala z lode a na približujúcu sa stráž. Nemohla som prehliadnuť letiace vrece. Muži sa nejaký čas rozprávali, no potom ako vojaci podali posádke mešec s mincami, jeden z nich sa vybral smerom k mostíku. Zodvihla som ruku a kušou zamierila na pohybujúcu sa postavu. Zažmúrila som jedno oko. Neminula by som, ale ani som nevystrelila. Všimla som si dym, ktorý začal z lode unikať a onedlho sa celá loď osvietila.

Dočerta!

Vybehla som zo svojho úkrytu a snažila sa predrať k mostíku. Vojaka som najskôr chcela odsotiť z cesty, ale loď celá vzbĺkla a kým som sa stihla, čo i len trochu zamyslieť nad tým, čo urobím, celá vybuchla do vzduchu. Inštinktívne som skočila na zem a so sebou som strhla aj muža, ktorý mi stál v ceste a snažil sa dostať na loď, po ktorej zostali na mori už len trosky.

Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie!

Necítila som nič a zároveň všetko. Pri pohľade na more som prišla o kus seba. V tej chvíli som stratila všetko, svoju rodinu, svoju budúcnosť a s ňou aj svoje sny. Všetko, čo som celým svojím srdcom milovala, sa práve roztrieštilo ako zrkadlo. Všetko sa zmenilo na popol, a to doslovne.

Nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee!

Cítila som na sebe pohľad muža, ktorého som ešte stále tlačila k zemi. No bolo mi to jedno. Moju dušu, rozum a telo práve odplavila vlna a ukradlo more, ktoré si teraz privlastnilo nie len trosky lode, ale aj mojich milovaných.

„Barr! " zakričala som z posledných síl, „Bevyn! Latharn!" Chlapci moji!

Obkľúčili ma vojaci aj s napriahnutými lukmi a pripravenými mečmi. Boli mi ukradnutí! Všetko mi bolo ukradnuté! Chcela som sa len odovzdať temnote, ktorá ma lákala vykúpením z tej krutej bolesti.