Is he really very dangerous?

Chapter one :Sťahovanie

"Nádhera, však?" Povedal môj otec, keď parkoval auto na našej novej príjazdovej ceste. Za nami šlo auto plné nášho nábytku. Ja a moja mama sme len ticho prikývli, zatiaľ čo môj mladší brat, Lucas, bol príliš zaneprázdnený hraním sa  na mojom IPhone.

Vystúpili sme z auta a ja som bola rada, že sa môžem konečne natiahnuť. Nenávidím dlhé jazdy autom.

Včera som bývala v malom meste neďaleko Londýna a teraz stojí pri našom novom-musím priznať nádhernom- dome v Bradforde.

Dom vyzeral byť väčší, než som si predstavovala. Iba otec ho videl naozaj. My sme mali k dispozícií iba fotky.Je to nádherne vyzerajúci tehlový dom s dvomi podlažiami, garážov a zadným vchodom.

Hneď som vedela, ktorú izbu dostanem a bola lepšia ako tá moja predchádzajúca.Je na poschodí a konečne mám vlastnú kúpeľnu!

---------------------------------------------------------------------------------------------

V rukách som mala ťažkú krabicu a dvere som otvorila lakťom.Moja izba je obrovská s veľkým oknom a stoličkou pri ňom. Steny boli zladené do bielej farby a pre zmenu som mala plávajúcu podlahu. Položila som tašku plnú kníh na zem, ktorú som si vzala so sebou na poschodie a s povzdychom som si sadla na stoličku pri okne. Pozerala som sa na svojich nových susedov. No nemala som práve najlepší výhľad.

Povzdychla som si a uprela pohľad na knihy v rohu mojej izby. Začala som niektoré z nich vykladať.Aj keď som bola unavená z cesty.

************************************

Asi o hodinu neskôr som sa rozhodla si dať prestávku zo zariaďovania mojej izby. Zbehla som dolu schodmi za mojimi rodičmi, ktorý boli zaneprázdený premýšľaním, kam položia náš gauč.

"Idem sa prejsť." Povedala som.

"Super nápad, Zoe. Bež sa zoznámiť so susedmi." Povedala moja mama a ja som jej venovala rýchli úsmev ako odpoveď. Naozaj som potrebovala vzduch.

Cítila sa vinná, pretože sme sa museli odsťahovať s mojím bratom od našich kamarátov, pretože si tu našla novú prácu.Nechcem, aby sa cítila zle, pretože je naozaj skvelá mama a viem, že je v strese z jej novej práce- a úprimne, páči sa mi myšlienka nového začiatku.

Ľudia, ktorý tu žijú, ma obdarovávai veľmi divnými pohľadmi. Asi je to tým, že som tu nová  a každý tu pozná každého. Radšej som sklonila hlavu a predstierala, že píšem správu.

********

Keď som prišla k parku, začalo pršať.Môj sveter, úzke rifle a conversky boli premočené. Šla som so skolnenou hlavou a kapucňou, keď okolo mňa prešlo auto veľmi blízko pri obruvníku  a streklo mi vodu do tváre.

Zastavila som a myslela si, že ho zabijem.

Pozrela som sa hore, môj pohľad bol rozmazaný od vody, no videla som čierne športové auto.

Chlapec s tmavými vlasmi vystrčil  hlavu z okna a začal sa smiať.

"Prepáč, ale-" Snažil sa mi ospravedlniť s jeho silným Bradforským prízvukom.

Veľmi vtipné. Pomyslela som si. Tupec.

**********

Keď som prišla domov, voda mi z vlasov stekala na parkety.

"Mala si peknú prechádzku?" Spýtal sa ma otec s úškrnom na tvári. Vždy, keď som mala zlú náladu, snažil sa ma rozosmiať a byť vtipný. Odignorovala som ho a prešla okolo neho do mojej kúpeľne na poschodí.

"Zoe, budeme v suteréne." Zakričala moja mama.

Pozrela som sa do zrkadla. Pramienky vlasov som mala prilepené na čele a maskaru rozmazanú pod mojimi hnedými  očami.

Vyzerám ako zmoknuté kura. Pomyslela som si. Započula som zvoniť zvonček z našich dverí.

V žiadnom prípade tam teraz nemôžem ísť, tak som sa ho rozhodla ignorovať dúfajúc, že ho počuli aj moji rodičia a šli otvoriť dvere.

Zvonček sa rozoznel opäť.

Žartujete?

Prvý diel novej poviedky. Budem rada, ak za sebou necháte koment. A chcem sa poďakovať všetkým čitateľom mojich poviedok, naozaj si vážim každého z Vás! Moni xxxx