The Undercover Nerd (Slovak translation)

Kapitola tridsiata deviata

London's POV

Snažila som sa od Zayna odvrátiť, hľadiac na osobu, ktorej som začala celkom dôverovať. Eleanor. Ona ku mne bola veľmi milá. Čo také som spravila, že ich to tak nahnevalo?

Jej dlhé hnedé vlasy boli na končekoch zatočené, siahajúce k malému vrecku jej príliš veľkej bielej košele. Bola som si istá, že nebola jej. Pravdepodobne patrila Louisovi, jej priateľovi... Bude mi Harry tiež požičiavať svoje oblečenie?

...Svetlohnedé oči ma detailne skúmali s prísnym pohľadom, ktorý bol až vystrašený, ale jasne som mohla vidieť, že jej ma bolo ľúto. Aspoň som v to dúfala, pretože stále neviem, čo som urobila, že je zo mňa outsider.

"Takže ako to ide, Harry?" povedalo blond dievča, ktoré sedelo vedľa Zayna. Perrie.

Práve sa na mňa pozrela ako keby ma chcela naopak zjesť a potom sa otočila k Harrymu, aby naznačila, že jej otázka bola adresovaná iba jemu. Ja som vôbec nebola zahrnutá do konverzácie.

Nikdy som nebola silná osobnosť, nemala som dosť sebavedomia a to, čo som mala, mi dal Harry. Sledujúc to, že jeho kamaráti ma ignorujú, keď nie sú zaneprázdnený zazeraním na mňa, ma ešte viac zneistilo. Cítila som slzy tvoriace sa v mojich očiach a moje prsty pevne uchopili látku gauča. V hrdle sa mi vytvorila hrča a mohla som cítiť nepohodlné pichanie v podbrušku.

"Oh, dobre." Cítila som na sebe Harryho oči a z kútika mojich očí som mohla vidieť, že sa zamračil. "London? Je všetko v poriadku?" Teraz som znovu hľadela na všetky ich tváre a cítila sa ešte viac nepohodlne ako som už bola predtým.

Chytila som Harryho ruku, zošuchujúc ju dole z môjho stehna, potom som sa postavila, pozerajúc sa smerom tam, kde sedela Eleanor, ktorá mala obavy vpísané na tvári.

"J-ja len potrebujem na vzduch...p-prepáčte," zakoktala som, predtým ako ma moje trasľavé chodidlá doviedli na chodbu.

"Potrebuješ niečo? Zlato?"počula som Harryho sa pýtať, ale potom ho známy ženský hlas zastavil a Harry sa znovu posadil na gauč.

Cítila som horúcu slzu kotúľajúcu sa po mojom líci, štekliac ma na sánke. Ale netúžila som sa smiať, takže som ju zotrela a posadila sa na prvý schod, opierajúc sa lakťami o kolená a zabárajúc si tvár do rúk. Plánovala som zostať silná, keď som sa rozhodla pre tento pre mňa nebezpečný a nezvyčajný vzťah. Áno, pre mňa vyzeral byť tento vzťah nebezpečný, pretože mohol zničiť nielen mňa, ale aj Harryho. Nie fyzicky, ale psychicky. A začalo to príliš skoro...

Moje tiché vzlykanie skoro prehlušili krátko trvajúce kroky, ktoré patrili osobe sadajúcej si vedľa mňa na schody, dávajúc jej nežnú ruku okolo mojich ramien. Mohla som cítiť jej voňavku, kvetinová a osviežujúca. Vonňala veľmi pekne.

"Hej, London, čo sa deje?" spýtala sa ma láskavým hlasom, ale ja som k nej nevzhliadla, vyhýbajúc sa tomu, že by som jej ukázala moju škaredú tvár, ktorá vyzerala najhoršie, keď som plakala.

Chcela som zostať silná, sakra.

"Neplač," chvíľu bola ticho, predtým ako konečne trafila moje slabé miesto problému. "Je to preto, že sú k tebe takí chladní?"

Prikývla som, predtým ako sa stisk jej ruky okolo mňa upevnil, opierajúc ma o jej rameno. Toto láskavé gesto bolo pre mňa dobré a trochu ma upokojilo.

"Prečo sú nahnevaní? Čo som spravila?" spýtala som sa trasúcim hlasom.

Eleanor sa zhlboka nadýchla a jemne si povzdychla, predtým ako mi odpovedala, čím mi všetko ujasnila.