The Undercover Nerd (Slovak translation)

Kapitola sedemnásta

  London's POV:

  Zbesilo som sa v spánku otočila... bolo teplo a ja som sa cítila vyčerpaná. Nemohla som takto spať...

  Pomaly som otvorila oči a hľadela na slabo modrú stenu mojej izby. Podráždená som si pretrela oči a zamračila sa. Posledná vec, ktorú som si pamätala bola, že sa o mňa Marcel postaral a že som zaspala v jeho náručí. Naozaj bol veľmi dobrý kamarát a ja som bola potešená, keď som počula, že sme viac ako to... sme najlepší kamaráti.

  Môže to znieť divne, ale ja som bola taká potešená. Bol mojím prvým kamarátom v živote...niekto, kto sa o mňa naozaj zaujímal. Nie ako moji rodičia, ktorí ani prstom nepohli, aby sa o mňa postarali. Čím viac som mala Marcela rada, tým horšia bola moja nenávisť k rodičom. Ukázal mi aké to je, keď ťa má niekto rád a váži si ťa.

  Hneď ako som sa posadila, zbadala som ho ako pokojne odpočíva. Zaspal na mojej stoličke. Jemne som sa zachichotala, keď som si všimla, že jeho okuliare boli nakrivo položené na jeho nose. Hlavu si podopieral ľavou rukou zboku a zozadu si ju oprel o stoličku. Jeho dlhé nohy mal položené na okraji mojej postele. Keby som bola na Marcelovom mieste, nikdy by som to nedotiahla takto ďaleko. Bol taký vysoký, že mohol ľahko zastrašiť chalanov v škole, ale nanešťastie postrádal guráž, aby to urobil. Alebo len nechcel, aby niekto urobil niečo a potom trpel. Ako ho poznám, tak určite to druhé. Mám naozaj šťastie, že mám niekoho ako je on.

  A ja som ho nechcela zobudiť z jeho pokojného spánku.

  Harry's POV

' Marcel, ja...ja...' jej hlas sa vytratil.

  'Pššt...' zašepkal som a položil môj ukazovák na jej jemné pery. 'Nemusíš to vysvetľovať, zlato,' hlbokým hlasom som sa zachichotal.

   ...

   Počkať...čo? Kde to som?

  Zobudil som sa v neznámej izbe. Nie, počkať... Toto je Londonina izba. Och, úplne som zabudol. Okamžite som vrátil moje okuliare presne na miesto a poriadne sa posadil. Ale keď som sa pozrel na Londoninu posteľ, nikto tam nebol. Kam šla? Dúfam, že sa má dobre. Nepohodlne som si spomenul na nejaké časti môjho snu. Myslím, že nikdy som nemal taký presladený sen ako túto noc. Komu sa snívajú takéto sračky? ... O čom asi snívala London?

  Postavil som sa, kráčajúc na chodbu. Bolo krátko pred desiatou, aspoň tak ukazovali hodiny. Váhavo som zaklopal na dvere od kúpeľne, ale nedostal som odpoveď. Možno je v sprche? Alebo je dole? Okamžite som zbehol dolu schodmi a poobzeral sa po obrovskej a mätúcej budove. Okrem Londoninej izby, obývačky a kúpeľne som nebol nikde inde v tomto dome. 

  "London? Kde si?" zakričal som.

  Najskôr mi nik neodpovedal, ale potom, ako som ju zavolal druhýkrát, jej jemný hlas sa ozval v tomto veľkom dome.

  "Marcel?" 

  "Kde si?"

  "Tu, v kuchyni!

  Nasledoval som jej hlas po chodbe k úplne posledným dverám, ktoré boli pootvorené. Opatrne som vstúpil dnu a zbadal London, ktorá už sedela za barom na vysokej barovej stoličke. Privítala ma s vrelým úsmevom. Až potom som si všimol, že jedla. Nutellu ...

  "Wow, dokonca aj keď ješ Nutellu, si sexy," zamrmlal som a chcel som si za to dať facku. 

  "Čo?" Sakra!

  "Nič, len som povedal, že milujem Nutellu!" snažil som sa ju rozptýliť a zmeniť tému. 

  "Ja tiež!" Dobrá práca, Styles.

  El, sklapni!

  "Chceš niečo jesť?" slušne sa opýtala.

  "Hej, môžem si zobrať banán?" Znie to divne? Oh, Bože...

  "Iste!" London okamžite vyskočila zo stoličky a kráčala k chladničke.

  Keď ju otvorila, zohla sa, aby otvorila oddelenú priehradku na ovocie a tak. Veľmi zreteľne som hľadel na jej zadok. Mala veľmi ženské krivky a tie úzke nohavice, ktoré mala oblečené, mi to neuľahčovali. Zrazu som zacítil, že sa mi niečo pohlo v nohaviciach... Ale...nie! Nie!

  Sakra, prečo teraz? Nie!

  Mal som rannú erekciu.