~Last Christmas I gave you my heart~
začula som Jungkooka spievať si po chodbe.
Ešte raz som si pretrela oči a lenivo sa postavila z postele. Včera som zas zaspala hneď ako som dopadla na posteľ.
Posledné mesiace boli vyčerpávajúce, ale užila som si každý jeden moment. Vidieť toľko fanúšikov, plniť si svoj sen a mať chalanov po svojom boku...čo viac si želať?
Možno tak viac spánku..
Dnešok je ale výnimočný. S chalanmi sme sa dohodli že si urobíme spoločné Vianoce trochu skôr, keďže na tie normálne budeme doma so svojimi rodinami. A ten "Štedrý večer" má byť práve dnes!
Prezliekla som sa a vyšla von z izby, no hneď som sa s niekým zrazila.
„Minji!” pozrela som sa do Namjoonovej splašenej tváre. „Potrebujem tvoju pomoc!”
„Čo sa deje?”
„Musíš ísť so mnou!” schmatol ma za ruku a začal ma ťahať za ním dolu schodmi až ku vchodovým dverám.
„P-počkaj!” lapala som za ním dych.
Pri dverách som uvidela stáť Hobiho s mobilom v rukách.
„Čo je také naliehavé Joon?” opýtal sa ho a ja som sa na neho pozrela rovnako spýtavým pohľadom.
„Jaa...” sklopil pohľad a poškrabal sa na zátylku.
A s Hobim sme razom vedeli čo je vo veci..
„Ty si zabudol na darčeky?” spýtali sme sa ho naraz.
„Heheh.” prikývol a nevinne sa usmial.
„Ach, Namjoonie..” pokrútila som hlavou a pousmiala sa.
„Prečo si to zase nechal na poslednú chvíľu?” zamračil sa Hoseok.
„Mal som veľa práce a vždy mi to vyfučalo z hlavy.. Prosím poď so mnou! Potrebujem tvoju pomoc pri výbere.” pozrel na mňa.
„Sám im určite vyberiem niečo čo sa im nebude páčiť.. Ty máš na toto talent.”
„Dobre, dobre. Idem s tebou.” začala som sa obúvať.
„A moju pomoc nepotrebuješ?” ozval sa Hobi.
„Jasné že potrebujem.” vyzeral trošku prekvapene.
„A tiež potrebujeme šoféra..” pousmial sa.
„No jasné...” zazrel na neho no razom sa jeho výraz zmenil na ten milý a hrejivý úsmev, ktorý dokáže zlepšiť akýkoľvek deň.
🎀🎄🎀
„Namjoon, už sme tu pomaly dve hodiny a stále nemáme všetky darčeky.” volal za ním Hoseok. Bol celý obvešaný taškami a ledva sa za nami vliekol. Ja som na tom nebola o nič lepšie. V rukách som držala kopu tašiek s oblečením a nasledovala Namjoonov chrbát.
„Povedal si že presne vieš čo chceš kúpiť.” pridala som sa.
„Však aj viem. Len neviem kde to nájdem.” otočil sa a zasmial sa.
S Hobim sme sa na seba pozreli a bolo jasné že už toho máme obaja dosť. Nohy ma už začali pobolievať, o rukách ani nehovorím, a tiež som už potrebovala ísť domov a pomôcť chalanom s výzdobou a s večerou...
Vedela som že to týmto štýlom bude trvať ďalšie dve hodiny, aj keď už potrebujeme len posledné darčeky, a tak som sa chopila vedenia. Keďže sme každý vedeli čo presne hľadáme, navrhla som aby sme sa rozdelili, miesto toho aby sme všetci chodili spolu.
„Bude to tak rýchlejšie. A ak niekto niečo kúpi, napíše ostatným správu a potom pôjdeme hneď domov, pretože inak nič nestihnem.”
„Okej!” pritakal Hobi aj Namjoon a rozdelili sme sa.
„A stretneme sa tu!” zakričala som ešte za nimi.
Za pár minút som konečne našla ten opasok, ktorý Namjoon hľadal k zvyšku Taehyungovho outfitu čo už pre neho kúpil. Schmatla som ho a bez rozmýšľania bežala k pokladni, keďže veci ktoré chcel Namjoon pre ostatných som tu už nenašla. Kým som platila, napísala som chalanom správu do chatu. Všimla som si že už nás doma hľadajú. Yoongi mi poslal asi desať správ chudáčik. Rýchlo som mu odpísala že sme išli na nákup, aby som neprezradila Namjoona a jeho nakupovanie darčekov na poslednú chvíľu. (A vlastne som tak ani neklamala...😅)
Keď som zaplatila išla som na miesto kde sme sa mali stretnúť. Chalani tam ešte ne boli a tak som sa posadila na lavičku. Uvidela som zopár armys ktoré ma spoznali a stáli neďaleko mňa, šuškajúc si o mne.
Usmiala som sa a mávla na ne rukou aby sa nebáli a pristúpili ku mne. Postavila som sa oproti nim a pozdravila sa s nimi. Chceli aby som sa s nimi odfotila, to som však nemohla lebo nám to Bighit nedovoľoval. Aspoň som sa im popodpisovala a zaželala im pekné sviatky.
Stále si ešte na takéto stretnutia zvykám. Keď počujem ako o mne hovoria a ako ku mne vzhliadajú cítim sa v rozpakoch. Zároveň mi to však dodáva neuveriteľnú energiu.
Je to úžasné.
„Toto nie je možné...” začula som Namjoonov hlas.
Obzrela som sa za jeho zdrojom a uvidela ako sa aj s Hoseokom blížia ku mne.
„Mal som také plné ruky že môžeš byť rád že som niečo vôbec dokázal kúpiť!”
„Vy sa hádate?” spýtala som sa ich.
„Nie.” „Áno!” poprel to Namjoon a priznal Hobi, obaja naraz. To zapríčinilo že sa na seba zmätene pozreli.
Prišlo mi to vtipné. Vyzerali ako dve zduté deti.
„Tak čo sa stalo?” snažila som sa v sebe udržať smiech.
„Kúpil zlý darček.” povedal Namjoon a rukou si prešiel cez vlasy.
„Mal si mi viac ozrejmiť aká značka to má byť!”
„Ja som to všetko podrobne vysvetľoval v aute!”
„A kto si to má všetko pamätať! Veď pozri koľko toho je!” zdvihol do vzduchu všetky tašky čo niesol v rukách.
„Čo to bol za darček? Ukáž mi ho. Stavím sa že to vôbec nie je také zlé.” povedala som a chcela som nazrieť do jednej z tašiek, keď ma Namjoon zastavil.
„NIE!” chytil ma za ruku.
„Ehm, to nesmieš vidieť...”
„Ooh, takže to je môj darček??” pousmiala som sa a videla na Namjoonovej tvári že mám pravdu.
„Pôjdem ti ho vymeniť.” chcel Hobimu vziať tašku ale tentokrát som ho zastavila ja.
„Nie, už na to nemáme čas. Potrebujeme ísť domov.”
„Ale—”
„Neboj sa Joonie. Veď vieš že ja žiadne darčeky nepotrebujem. Stačí mi že sme všetci spolu.” pohladila som ho po ruke a upokojila ho.
„Tak už poďme lebo mi za chvíľu odpadnú ruky aj nohy.” zasmiala som sa a popohnala ich von k autu.
🎀🎄🎀
Myslela som si že tú najťažšiu časť už máme za sebou, no nenapadlo ma že to najhoršie bude prepašovať tú horbu darčekov k Namjoonovi do izby. Po schodoch a tak aby si to nik nevšimol....😰 Preto ich Hobi zatiaľ zabával v kuchyni. (Áno, ešte sme sa museli staviť aj v potravinách aby nebolo divné že sme šli na nákup a nič nedoniesli...) A keďže sme kúpili jedlo, nebolo ťažké zamestnať ich pozornosť.
Keď ma Namjoon vyhnal z izby aby mohol darčeky zabaliť, vydýchla som si. Bola som z celého toho nakupovania unavená. Chcela som si na chvíľu sadnúť a vyložiť nohy.
„Tak tu si!” pritiahol si ma do objatia Yoongi a vštepil mi malú pusu do vlasov. Pritúlila som sa k nemu a nasala jeho vôňu, ktorú tak zbožňujem.
„Prepáč že som sa tak vytratila.” zdvihla som hlavu a pozrela sa mu do očí.
„Všade som ťa hľadal. Mal som pre teba prichystané raňajky a teba nikde..”
Aww, teraz mi je to ľúto ešte viac..
„Prepáč! Bol to prípad núdze.”
Chvíľu sa na mňa smutne pozeral, no potom sa z ničoho nič na jeho tvári objavil úškrn.
„Namjoon zabudol na darčeky?”
„Ako to vieš??” trochu som sa od neho odtisla aby som mu mohla lepšie pozrieť do tváre.
„Žijem s ním už zopár rokov, vieš?” ukazovákom mi jemne ťukol po nose a zasmial sa.
„Je to jeho tradícia.”
Obaja sme sa zasmiali a tuho sa objali. Ach, ako zbožňujem tieto chvíle..
„Raňajky čo som ti spravil už síce zjedol Jungkook, ale mám aj záložný plán.” usmial sa.
„Jogurt?” oči mi zažiarili.
„A nie len tak hocijaký. Jahodový!” povedal a už ma za ruku viedol dolu do kuchyne.
„Dobré ráno stratená princezná!” pozdravil ma Jin.
„Aj vám Vaše Veličenstvo!" Uklonila som sa a obaja sme sa zasmiali. Posledné týždne je toto naša zábavka. Ostatní nad tým vždy len krútia hlavou, ale nám sa to páči a to je hlavné!
„Ako sú na tom koláčiky?”
„Stále sú všetky.” zasmial sa.
Posledný týždeň sme sa snažili vždy si nájsť čas na pečenie. Keďže ja v pečení nie som až tak dobrá ako vo varení, Jin aj aj ostatní mi s radosťou pomáhali. Milujem keď domom rozvoniavajú koláčiky...❤
„A myslím že sa nám naozaj podarili.”
„Tak v to dúfam!”
„Nič sa neboj.” usmial sa a potľapkal ma po pleci.
„A teraz ma ospravedlňte, musím ísť zadeliť robotu.” zaškeril sa.
„JIMIN! TAEHYUNG! KDE STE?” zakričal a zmizol.
Kým Yoongi vyťahoval jogurty z chladničky, posadila som sa vedľa Jungkooka, ktorý spokojne popíjal banánové mlieko čo sme kúpili cestou z nákupov.
„Ahojky!” postrapatila som mu vlasy.
„Ahoj Minji!” usmial sa na mňa a urobil mi to isté. Akurát "trošku" agresívnejšie. Zazrela som na neho a snažila upraviť si roztrapatené vlasy za ucho.
„Nemáš si začínať.” zaškeril sa a zas si odpil z mlieka.
„Ešte stále si sa nenaučila že na mňa nemáš...” povzdychol si a zasmial sa keď videl môj vražedný pohľad.
Áno, s Jungkookom mám zase fázu kedy sa navzájom doberáme. Aj keď to vyzerá že mi to lezie na nervy, v skutočnosti to milujem a on to dobre vie. Je to naša forma zábavy. Začalo to pri hraní videohier a akosi to prerástlo do toho, že kedykoľvek sme spolu, musíme do seba vyrývať a súťažiť spolu kto je lepší.
Samozrejme takmer vždy vyhrá on.. Ale raz za čas má to dobré srdce a zľutuje sa nado mnou.
„Nech sa páči!” Yoongi predo mňa položil jogurt a sadol si vedľa mňa z druhej strany.
„Vďaka.”
„Zase jogurt?” pozrel na nás Jungkook.
„Zase banánové mliečko?” snažila som sa znieť ako malé dieťa a poškrabkala ho prstami odspodu po brade.
Yoongi sa na nás zasmial.
„Dosť vy dve deti a radšej jedzte.”
🎀🎄🎀
„Preboha!” začula som Jina zdola. Dokonca prehlušil aj vianočné koledy ktoré sa celý deň ozývajú našim domom.
Akurát sme aj s Hobim a Jungkookom upratovali.
„Čo sa zas deje?” spýtal sa Hobi.
"Netuším, ale neznie to moc dobre. Tipujem že tí dvaja niečo rozbili.” zasmial sa Jungkook.
„Idem sa tam pozrieť. Aj tak sme tu už takmer skončili.” povedala som im a pozrela sa na okolo.
Keďže ostatní upratovali dolu, my traja sme ostali na poschodí a upratovali tam.
„Počkaj, idem s tebou!” schmatol ma Jungkook za ramená a rýchlo so mnou zmizol skôr, ako by ho Hoseok mohol zastaviť.
Schádzali sme po schodoch a hneď videli dôvod Jinovho kriku.
Obývačka (ktorú predtým mimochodom sám Jin totálne vyriadil) teraz vyzerala ako po výbuchu.
Prečo?
Jimin a Taehyung sa rozhodli postaviť stromček a vyzdobiť celú miestnosť. Ale zatiaľ sa to na to teda moc nepodobá...
„Toto má byť tá bombová výzdoba?” zasmial sa Jungkook.
„Teraz to tak možno nevyzerá, ale počkaj ako ti potom padne sánka!” ohradil sa Jimin a usmial sa.
„Som zvedavý.” odvetil Kookie a hodil sa na gauč.
„Auu! Čo to tu je?” spod chrbta vybral hviezdu.
„Hah, hviezda..” podišiel k nemu Taehyung a vzal mu ju.
"A ja som ju všade hľadal..” začal ju obzerať či ju Jungkookov nápor nejak nezlomil.
„Mňa z vás porazí...” pokrútil hlavou Jin a radšej odišiel späť upratovať.
„Minji spolieham sa na teba. Dozri na to.” zakričal.
Zasmiala som sa a pristúpila ku škatuli s ozdobami. Jimin aj Tae sa ku mne pridali a všetci traja sme začali zdobiť stromček.
„Môžem sa niečo spýtať?”
„Jasné Minji.” odpovedal Jimin.
„Nie je možné aby ste tu narobili taký bordel pri zdobení. Čo ste tu stvárali?”
Obaja sa na seba pozreli a zasmiali sa.
„Ale nič.” mávol rukou Tae a aj naďalej sa smial.
„Fakt poriadne nič...” pozrela som sa po miestnosti ktorá bola hore nohami.
„No čo, trošku sme sa zabávali.” Jimin nadvihol ramená.
„To znamená že ste sa tu všetkým obhadzovali?” povedala som zo srandy.
„Možno.” mrkol na mňa a Tae ho buchol po hlave.
🎀🎄🎀
Zanedlho sa pred nami vynímal obrovský žiarivý vianočný stromček.
„Je krásny!” poznamenala som nadšene.
„Ešte mu však niečo chýba.” povedal Tae a spoza chrbta vytiahol hviezdu.
„Pomôžeš mi?” usmial sa a podal mi ju.
Radostne som prikývla a on ma bez čakania posadil na svoje plecia. Takto so mnou pristúpil k stromčeku a ja som na jeho vrchol nastokla hviezdu.
„Tak, až teraz je krásny!” povedal keď od neho odstúpil aby sme si ho celý prezreli.
„Hah, čo hovoríš Jungkookie?” obrátil sa na neho, stále sediaceho na gauči, Jimin.
„Súhlasím s vami.” povedal a Jimin sa víťazoslávne úškrnul.
„Vidno že ho zdobila Minji.”
A Jiminov úškrn razom zmizol..
Je len jediný človek ktorého si Jungkook doberá radšej ako mňa alebo Jina – JIMIN.
(Ale je to vzájomné 😂)
„JEON JUNGKOOK!!”
(Myslím že si všetci dokážete predstaviť Jiminov výraz..😂)
„JIMIN-SSI!!” napodobnil ho Jungkook.
A to už po ňom letel vankúš..
Vedela som že to nedopadne dobre, a tak som do toho zasiahla a Jungkookovi vytrhla z rúk vankúš ktorý sa už chystal hodiť nazad po Jiminovi.
„Takýmto štýlom to tu nedokončíme ani do budúcich Vianoc. Jungkook ty sa presťaň hrať a pomôž Jiminovi upratať a vyzdobiť tú stranu, ja s Taem urobíme druhú.” prikázala som im.
„Oh, malá Minji sa nahnevala.” zaškeril sa Jungkook. Keď som ho ale chytila za ucho a prikázala mu to zopakovať, nepovedal ani slovko na čom som sa zasmiala a pustila ho. Odstúpil odo mňa a rukou si pošúchal ucho. Jimin sa na ňom dobre smial a tak ho udrel do ramena. Potom ma akoby zázrakom poslúchli.
Samozrejme sa aj naďalej navzájom doberali, ale aspoň robili čo bolo treba.
Otočila som sa späť na Taeho a zbadala jeho zvláštny pohľad.
„Čo je?”
Naklonil hlavu na stranu a celú si ma prezrel.
„Stále nechápem ako niečo takéto malé, dokáže byť také zastrašujúce keď chce..” zasmial sa a ja som ho zo srandy buchla do hrude.
„Ber to ako varovanie. Ak bebudeš robiť čo máš tak si ťa podám!”
„Oh, to nebude treba. Ja som oproti tým dvom anjelik. Čo to nevieš?”
„Viem.” pošepla som a obaja sme sa zasmiali.
„Hej vy dvaja! Stavím sa že budeme rýchlejší!” zvolal Jungkook.
„To sa uvidí!” zasmial sa Taehyung a všetci sme začali súperiť.
...Zase.
🎀🎄🎀
„Hm, ako krásne to tu už rozvoniava!” vošla som do kuchyne a uvidela Yoongiho, Jina a Jimina pri práci. Nikdy sa nevinadívam na Yoongiho pri varení..
Objala som ho zozadu a hlavu si oprela o jeho plece.
„Môžem ochutnať?”
„Ty vždy.” usmial sa.
„Aj ja hyung?” naklonil sa z druhej strany Jimin a snažil sa napodobniť môj hlas.
„Ty nie.” odbil ho Yoongi.
„Ale no tak hyung.. Veď sú Vianoce!”
„Má pravdu.” zastala som sa ho.
„Ach, poď sem Jimin-ah. Z tohto si môžeš vziať.”
„To nechcem. No taaak Yoongi! Prosíím!”
„Tss..” Jin sa zatváril dotknuto a pokrútil nad ním hlavou.
Yoongi si povzdychol a nakoniec Jiminovi vyhovel a dal mu ochutnať.
„A vďaka je kde?”
„Prepáč hyung.” usmial sa. „Ale asi si to presolil.”
„Huh? To nie je možné.” Yoongi to okamžite ochutnal a potom na Jimina vražedne pozrel.
„Vďaka hyung!” povedal a rýchlo utiekol preč.
„Hej! A čo tvoja pomoc?” zakričal za ním Jin.
„Ja vám pomôžem.” pousmiala som sa a oboch potľapkala po chrbte.
„Vďaka.” usmial sa na mňa Jin.
„Vedel som že to nakoniec takto skončí.”
„To vedeli všetci hyung.” povedal Yoongi.
„Aspoň sa dnes naozaj najeme.” zasmial sa a my dvaj spolu s ním.
(Aj keď to bolo trošku hnusné..)
Čo nevidieť sa vôňa začala z kuchyne šíriť po celom dome, čo prilákalo do kuchyne viac ľudí.
„Potrebujete s niečím pomôcť?” ponúkol sa Namjoon.
„Ehm, neviem či to je dobrý nápad po minulom incidente..” povedal Jin.
Namjoon minule takmer podpálil kuchyňu..ak nie celý dom. Našťastie sme to však hneď uhasili a nič vážne sa nestalo. Akurát sme tak vyhodili panvicu..
„Áno, asi máš pravdu..” sklonil hlavu.
„Ale môže prestrieť na stôl nie?” navrhla som a Namjoon akoby znova ožil.
„To je super nápad.” usmial sa Yoongi a tak sa Namjoon celý rád pustil do práce.
A odviedol naozaj skvelú prácu. Na pomoc mu prišiel aj Tae a spolu pripravili naozaj krásny štedrovečerný stôl. Večera pri takom stole chutí hneď dvakrát lepšie. A ešte keď pri ňom sedíte s ľuďmi ktorí sú vam najbližší, je to naozaj krásny pocit.
V skutku si užívam tieto sviatky. Nie kvôli darčekom alebo kvôli tomu že sa dobre najem... To nie.
Najdôležitejšie je pre mňa to že som v kruhu svojich najbližších.
A ako si užívate vianočné sviatky vy?..
KONIEC
Ahojte! Po dlhej dobe som sa vrátila späť k tejto knižke, keďže včera som len tak z ničoho nič dostala tento nápad. 😂 A keďže som vám neskutočne vďačná že naďalej túto knižku čítate, povedala som si že vám to darujem ako taký oneskorený vianočný darček. ❤
Snažila som sa dať tam scénky so všetkými ale zároveň nadviazať na príbeh aby to nebolo odveci.
Viem že je to random ale tak to zo mňa proste vyšlo 😂 Ospravedlňujem sa za to. ❤
Na záver vám všetkým želám krásne prežitie zvyšku vianočných sviatkov a tiež aj úspešný a radostný nový rok 2020! ❤
❤ Ily ❤
(Musím to sem dať na záver pretože je to až príliš cute 😍❤ Kto to nevidel, určite kuknite! Nebudete ľutovať ❤)