Friedrich jemne bozkával Albrechta na pery. Albrecht sa zo začiatku bránil a snažil sa Friedricha od seba odtlačiť ale Friedrich ho držal príliš silno.
,,Nie...to nie je...správne." Snažil sa mu povedať Albrecht medzi bozkami, keď mu už konečne Albrecht začal bozky opätovať, odtiahol sa od neho Friedrich.
Friedrich sa pozrel Albrechtovi do očí. Nevidel v nich odpor ani znechutenie.
Chvíľu si hľadeli do očí, Friedrich do Albrechtových tmavomodrých ako nočné nebo, keď sa stmieva a Albrecht do Friedrichových svetlo modrých ako letné nebo.
Friedrich nežne priložil Albrechtovi ruku na líce, Albrecht pod jeho dotykom zavrel oči a oprel sa do jeho dlane. Albrecht otvoril očí naplnené odhodlaním a bez zaváhania pobozkal Friedricha, objal ho rukami okolo krku a Friedrich ho objal rukami okolo chrbta.
Albrecht si schoval svoju tvár do Friedrichovho ramena.
Preskočenie času:
,,Odchádzam na front, keď dosiahnem 17." Povedal Albrecht Friedrichovy v kúpeľni. ,,Prečo ?" Opýtal sa ho šokovaný Friedrich, Albrecht sa naňho pozrel ,,Prepáč musel som to urobiť." Friedrich si to vtedy uvedomil, to o čom rozprávala celá škola bola pravda.
[A/N tu je vysvetlenie čo sa stalo dúfam že vás to nezmiatlo ak hej kľudne napíšte do komentára]
**To čo sa včera v noci stalo na tom ,,cvičení" malo zostať tiché tajomstvo, také že o ňom vedia ale nikdo sa neopovážil hovoriť tak ako sa to na naozaj stalo.
Včera v noci zobudili všetkých z ich triedy rozdali im pušky a mali ísť do lesa hľadať ozbrojených ruských utečencov. No tí utečenci neboli ani ozbrojený a už vôbec to nebolí dospelí, boli to detí. Albrecht sa zľakol a nechcene stlačil spúšť na puške. Trafil jedného ruského chlapca snažil sa ho zachrániť, ten chlapec mu len po rusky povedal ,,Spasiba" tesne predtým než naposledy vydýchol, čo znamená ,ďakujem'. Ostatných utečencov odviedli na jedno miesto a chlapci z ich triedy v autách odchádzali naspäť za zvuku hromadnej strelby, štekotu psov a plaču zomierajucích ruských detí. Friedrich stravil jednu noc vo vezení lebo sa pobil keď bránil Albrechta v tej chvíli.
Na druhý deň v škole písali báseň, no tá Albrechtová hovorila jasne o tom čo sa včera večer stalo. Jeho otec mu nakázal to prepísať a vyhlásiť že to čo napísal je klamstvo, no on odmietol. Friedricha pustili z cely až po tomto.
Ten dobehol do kúpeľne. A ďalej už viete čo sa stalo. **
,,Si sebec, strašný sebec. " začal ho biť do hrude Friedrich až nakoniec obydvaja ležali na zemi Friedrich ležal na Albrechtovej hrudi.