Yoongi sa zatváril znechutene a rovnako znechutenou chôdzou prišiel ku mne. Postavil sa predo mňa a chcel niečo povedať, ale najskôr sa pozrel na Namjoona a povzdychol si.
„Akceptujem ťa ako nášho nového člena skupiny. Ale len kvôli tomu, že verím Namjoonovi a BigHitu. Nemysli si že my dvaja sme alebo budeme niekedy priatelia." povedal s vážnou tvárou.
Nevedela som čo mu na to povedať. Horko-ťažko som prehltla.
„Vďaka.. Som rada že ma akceptuješ aspoň ako člena. Nič viac od vás ani nežiadam." pozrela som sa mu priamo do očí.
Jeho pohľad bol tak intenzívny, hlboký, mala som pocit že mi vidí do hlavy a tak som sa pozrela do zadu. Tam som videla Taehyunga a Jina ako o niečom diskutujú. Vtom sa na mňa Taehyung pozrel a zamračil sa.
„Ja ju nemôžem akceptovať.. Čo ste sa všetci pomiatli? Veď sa všetko kvôli nej zmení!"
„Taehyung." povedal Namjoon pokojným hlasom.
„Nie je to fér! Prečo nám o tomto nikto nič nepovedal? Odkedy to vieš ty Namjoon? Prečo si to s nami neprebral?"
„Prepáč Taehyung.." Namjoon sklonil hlavu.
„Namjoon je náš líder. Nemusí s nami nič preberať. Ak rozhodne je našou povinnosťou to akceptovať." zastal sa ho Yoongi.
Taehyung zostal po jeho slovách ticho. Yoongi mal pravdu.
„Dobre. Tak aby to bolo spravodlivé, poďme hlasovať." navrhol Namjoon. „Kto je za to aby bola Min-Ji v našej skupine, nech sa postaví za mňa. Kto nie, za Taehyunga."
Zrazu všetci stíchli a chvíľu tam len tak stáli. Čože?! A čo bude so mnou ak ma odmietnu? Kam pôjdem? Keď už som pomaly strácala nádej, všetci sa postavili za Namjoona. Všetci! Ešte aj Yoongi! Zrejme myslel tie slová vážne..
„Tsch.. Robte si ako chcete..." povedal nahnevane Taehyung a odišiel hore do svojej izby.
„Prepáč mu. Zvyčajne sa takto nechová, neviem čo to do neho vošlo.." ospravedlňoval sa mi Jimin.
„To je v pohode. Ja to chápem." usmiala som sa na neho.
„Je to moja chyba. Mal som vám o tom povedať skôr. Prepáčte.." ospravedlnil sa Namjoon.
„Namjoon nemusíš sa nám ospravedlňovať. Urobil si to čo si ako líder mal urobiť a my s tebou súhlasíme. A aj Taehyung bude, len mu treba dať čas.." povedal Hobi a potľapkal ho po pleci.
„GROOUP HUUUG!!" zakričal Jimin a zdrapil ma do jeho objatia.
Keď to uvideli ostatní, okamžite sa k nám pridali. Všetci okrem Yoongiho.
„Nechcem rušiť ale myslím, že tu niečo prihára." vyrušil nás Yoongi.
„Oh nie! Raňajky!!!" zvískol Jin a okamžite bežal do kuchyne, na čom sme sa zasmiali.
✨🌈✨
Po raňajkách ktoré boli vynikajúce, sa všetci zdvihli od stola a išli preč. Všetok ten riad na stole nechali tam. Ostal tam len Jin a ja.
„To je tu vždy takto?" nedalo mi to a spýtala som sa ho.
„Čo myslíš?"
„To tu varíš a ešte aj riadiš a nikto ti nepomôže?"
„Tak je to tu od začiatku." usmial sa.
„Tak odteraz to už tak nebude." povedala som a vzala zo stola taniere do kuchyne.
„Čo tým myslíš?" opýtal sa Jin keď vošiel do kuchyne.
„Ja ti pomôžem. Či už s varením alebo s riadením."
„To nemusíš Min-Ji. Ja to zvládnem."
„Ber to ako moju vďaku za skvelo uvarené jedlo. Odteraz tu budú dve žienky domáce!" zasmiala som sa.
Nemal inú možnosť ako súhlasiť.
✨🌈✨
Po jedle ma Namjoon vzal do BigHitu. Tam som "zoficiálnila" svoje rozhodnutie. Stále si nie som istá či som urobila dobre, ale už sa to nedá vrátiť späť.
Kedže som zo sebou nemala žiadne veci a myslím že teta by mi ich asi nevrátila, išli sme aj do obchodu. Kúpila som si tam všetko potrebné. Namjoon sa dosť čudoval. Myslel si že toho nakúpim za plné auto, ja ale taká nie som. Ja si vystačím s pár vecami ktoré fakt potrebujem. Keď som chcela platiť predbehol ma a zaplatil to za mňa. To ma nahnevalo. Viem že je slušne vychovaný, ale nemusí toho pre mňa robiť toľko. Neviem ako a kedy mu to oplatím..
✨🌈✨
Keď sme prišli domov, už nás tam čakal Jimin s Jinom.
„To je všetko?" začudoval sa Jimin. „Nehovorili ste že idete nakupovať?"
„Však sme nakúpili za tašku!" povedala som. „To sa ti vidí málo?"
„Ja som jej to tiež hovoril.." ozval sa Namjoon. „Ale ona nechcela. Pre ňu je vraj už aj toto veľa!"
Jimin sa začal smiať. „Ah, Min-Ji ty si tak zlatá! Odteraz ťa tu budeme rozmaznávať! Takýchto tašiek ti nakúpim nespočetne veľa!"
„Tak to teda nie! Ja nepotrebujem veľa ve-" prerušil ma keď mi dal prst na ústa.
„Pšššt! Zvykaj si sestrička." žmurkol na mňa a usmial sa.
„Ešte stále ale musíme doriešiť pár dôležitých vecí!" povedal Jin a odstrčil odo mňa Jimina. Ten na neho zazrel.
„Akých?" opýtal sa Jimin.
„Tak napríklad, kde bude Min-Ji spávať." opovedal Jin.
„To je snáď jasné? U mňa predsa!" zvolal Jimin.
„Ešte to tak! Práve že od teba ju budeme musieť držať čo najďalej!" zasmial sa Jin.
„Zavolajte sem všetkých a vyriešime to." povedal Namjoon a vzal ma do obývačky.
O chvíľu sa tam všetci zhromaždili. Taehyunga tam doslova dotlačili..
„Načo sme tu?" opýtal sa Yoongi.
„Musíme sa dohodnúť kde bude Min-Ji spať, kedže pre ňu nemáme žiadnu voľnú izbu." povedal Jin.
„Však vám vravím že u mňa!" znova zvolal Jimin a Jin ho plesol po hlave.
„Ach toto dieťa.." povzdychol Jin.
„Kľudne môže byť aj u mňa." povedal Hobi. „Budeme skvelí spolubývajúci, len si to predstav!" doširoka sa usmial.
„Nie, nie. Predstav si bývanie so mnou!" znova začal Jimin. Len som sa na ňom zasmiala.
„Ty si nedáš pokoj? Chceš aby som ťa zase pľasol?" pohrozil mu Jin na čo si skryl hlavu rukami.
„Rozmýšľal som nad tým a myslím že najférovejšie bude, ak si každý napíše svoje meno na papierik a ten ktorý si Min-Ji vytiahne bude jej spolubývajúci." konečne prehovoril Namjoon.
„To je dobrý nápad." súhlasila som.
Každý začal s písaním. Až na Taehyunga.
„Musím si aj ja napísať papierik, keď s ňou nechcem mať izbu?" opýtal sa Taehyung.
„Musíš! Vidíš ma? Keď musím ja, musíš aj ty. Tak makaj!" povedal Yoongi a hodil do neho pero.
Všetky papieriky vložili do misky a premiešali ich.
„Tak a teraz ťahaj." povedal Namjoon a podal mi misku.
Položila som ruku do misky a chvíľku sa tam kutala.
„No tak makaj, nemáme na to celý deň.." povedal Yoongi.
Myslím že bol nervózny rovnako ako ja. Bože nech si ho nevytiahnem!..
„Tak kto je tam??" opýtal sa Jimin hneď ako som jeden vybrala.
„ . . . " ukázala som im papierik s menom.
KONIEC 3. ČASTI