,,Skvelé skvelé! Teraz vypadnite a zabavte sa!" vyhodila ma Kristie von cez prach dverí o ktorý som zakopla no stihol ma zachytiť. Vražedne som sa naňho pozrela aby ma pustil no ja som sa skôr vymanila z jeho zovretia a nezabudla ho buchnúť do hrude aj keď ho to určite nebolelo.
,,To si teda užijeme" povedala som hlasnejšie ako by bolo treba a dúfala som že to počula. Ako by som si mohla užiť s ním? Preboha veď je to Styles! Človek ktorého nenávidím na prvom mieste!
„Zasa také zlé to nebude" podotkol a pomaly sme prešli k jeho čiernemu Range Roveru.
,,Si tu ty takže to bude ešte horšie ako zlé" povedala som a so stále naštvanou tvárou nasadla do auta a čakala kým nastúpi aj on a môžeme vyraziť naproti tomuto dňu ktorý nemôže byť snáď horší.
,,Si zlá" podotkol a odišiel z príjazdovej cesty do ulíc LA.
,,A nemám na to právo? To ty si bol prvý ktorý ma odsúdil a nechcel si byť v mojej spoločnosti. Potom náhla ma začal sledovať všade kde sa dalo a teraz toto? Mohla som čakať že to budeš ty alebo ten druhý s tej teplošskej skupiny."
,,Nehovor že sme teplý! Nič o nás nevieš tak prestaň! A začala si to ty! Nebol to môj nápad sa ponúknuť na rande s niekým tak odporným ako si ty ale proste to prežijeme v tichosti a potom pôjdeme v kľude domov."
,,A čo tak to rovno otočiť a ísť domov? Vyhneme sa tak paparazzim a budeme obaja spokojný a v živote sa znova neuvidíme."
,,Nie, možno ty nemáš problémy s tvojou manažérkou ale ja mam problém s modestom takže ja ich rozkazy budem plniť do bodky!" Dodal naštvane ale stále neodvracal pohľad z cesty. Naštvane som sa oprela o okno a pozorovala čo sa deje vonku. Bola už trochu tma. Videla som stále čo sa dialo na cestách no nič nové to nebolo.
,,Vystupovať" povedal nie moc príjemným hlasom keď sme zastavili autom pred nijakou nóbl reštauráciou. Bolo pred ňou plno ľudí takže som usúdila že Modest a Amelia zariadili že to bude vedieť zajtra celý svet. A to som povedala že s ním nikdy v živote nebudem nič mať.
Vystúpila som z auta a hneď ma oslepila žiara od bleskov fotoaparátov. Dvere som zatvorila a prešla za Harryho ktorý ma ochranársky viedol ku vchodu.
Keď sa zatvorili dvere od reštaurácie, všimla som si Harryho prepletených prstov s tými mojimi. Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Po otvorení očí som zistila že stále stojíme pred "recepciou" a Harry vybavuje zrejme rezervovaný stôl a rieši problém ktorý je za mojim chrbtom.
Nedokázala som tam len stáť a nepremýšľať nad ním a telom ktoré ide z jeho ruky. Bolo to divné sa takto držať pričom ho v skutočnosti nemám rada. Nepáčilo sa mi to. A preto som sa začala hmýriť a snažiť sa ruku vyvliecť ale zrejme to bolo až moc nápadné, pretože sa Harry otočil. Otočil sa a stačil mi ruku, takže som teraz nemala šancu sa vyvliecť.
Ale musím uznať má krásny úsmev. A teraz nehovorím že sa idem roztopiť z neho, čož by som mohla pretože by som docielila rozdeliť naše ruky, no Harry má svoj šarm ako aj iné no na mňa nezaberá. Toto nech robí tým nadržaným teenkam, ktoré sú na ňom závislé a "nevydržia" bez neho ani sekundu.
Keď ma mierne zaťahal za ruku, zbystrila som a pochopila som že je všetko vybavené a mohli sme prejsť ku nášmu stolu. Bol to malý stôl, cez ktorý bol prehodený biely obrus s dvoma stoličkami. V strede sviečka, ktorá tu nádherne voňala.
Správny gentleman odsunie žene stoličku a až potom si sadne a bolo vidieť že o tomto správaní bol chlapec poučený. Skôr než si sadol on usadil mňa a potom sme začali viesť nudné konverzácie, ktoré ma iritovali aj keď menej ako on sám.
„Takže, stále ma nemáš rada" nadhodil prvú tému a ja som sa naňho pozrela s nadvihnutým obočím.
„Myslíš, že ťa budem mať rada za to že si my odsunul stoličku a sladko sa na mňa usmial? Prepáč toto skúšaj na tie fanúšičky čo sú vonku, nie na mňa." Povedala som rázne a oprela sa o stoličku.
„Prepáč snažím sa tu viesť normálny rozhovor narozdiel od teba"
,,Ale ja sa o to neprosím! Nepotrebujem ani teba ani tvoju slávu či peniaze, onedlho si ich aj tak zarobím sama takže sa môžeme zdvihnúť a ísť rovno domov. Nemusíme tu strácať vôbec čas. Ty si užiješ s nijakou sukou ja budem doma prezerať instagram a budeme obaja spokojný!" odvrkla som mu cez zaťaté zuby so zvýšeným hlasom no nie takým aby ma počula celá reštaurácia plus tí idioti tam vonku.
„Ja nespím s každou babou, na ktorú natrafím to po prvé! Radšej by som bol niekde inde ako tu na tejto stoličke z tebou ale tak rozkazy sú rozkazy a ja ich chcem splniť aby som mal pokoj takže tu budeme sedieť, najeme sa a potom si každý pôjde svojou cestou." Povedal pričom ukazoval na mňa ukazoval. Vypadal dosť naštvane no aj tak som sa stále usmievala. Možno som naštvaná, no pohľad naňho keď je naštvaný je k nezaplateniu. Bože a ten pocit že to robím ja, tak to je akoby ste prežívali ten najlepší orgazmus v živote.
„Rovno môžeme preskočiť všetky body k tomu poslednému. Ísť každý svojou cestou. A dúfam že dosť ďalekou od teba pretože sa mi to nepáči a to sme spolu asi pol hodinu." Založila som si ruky na prsiach a opretá stále sedela na stoličke v reštaurácií.
„Pekné že ma stále vytáčaš a teší ťa to ale ja sa vážne neudržím a vykričím tu veľa nepekných slov o tebe" povedal cez zaťaté zuby na čo som sa ešte viac usmievala. „Ale tvoj úsmev je nádherný" dodal a mne úsmev ihneď klesol a obočie sa zamračilo.
„Škoda že ja to isté nemôžem povedať o tebe" založila som sa lakťami na stôl. Harry chcel niečo povedať ale našťastie prišiel čašník ktorý nám dal menu a my sme sa mohli ponoriť do ticha a skúmania a výberu dnešnej večere. Ani jeden sme nepovedali ani jedno slovo počas 5 minút kedy prišiel čašník znova a my sme si mohli objednať.
„Prečo si taká hnusná?" položil my otázku hneď ako odišla naša dnešná obsluha.
„Nebudem milá keď je niekto na mňa hnusný. Oko za oko, zub za zub." Povedala som a ďalej to nerozťahovala. Nechcela som tu byť. Nechcela som tu byť s ním. Nemohla som uveriť že mi Amelia vybavila rande keď som jej povedala že to nechcem. Nemohla som uveriť že mi to spravila. A že vybrala práve jeho, keď dobre vedela že ho nemám rada.
„Prečo si vlastne neodmietla keď máš tak skvelú manažérku? Ste ako najlepšie kamarátky" povedal a ja som sa nad tým zasmiala. Ja a Amelia kamarátky? Zlato si na veľkom omyle.
„Nie sme kamarátky. Máme medzi sebou len nijaký ten pracovný vzťah ale bližšie to už nebude. Robí si čo chce a neposlúcha nikoho iného. Ona je šéf a ona má pravdu. Ale ak si s ňou dlhšie zvykneš si na ňu a aj urážku berieš ako lichôtku" Na konci som mykla ramenami a čakala čo sa bude diať ďalej.
„Modest je iný. Nie, nie je u ich odpoveď. Vyhrážajú sa ti a musíš robiť to čo chcú oni. Ak ti dohodia rande musíš ísť inak dostaneš padáka a zlý budeš len ty. Proste si vymyslia svoj príbeh a ten vtlčú každému do hlavy." Je to podobné. Aj ja každému musím vtlačiť do hlavy že toto som ja, pritom moje fialové vlasy sú len parochňa, mám šošovky a moje pravé meno je Daniella.
Škoda že to dievča už neexistuje a som tu len ja, fialovovlasá hviezda Tara Conell, ktorá nemá rada One Direction, avšak práve teraz sedí s britským členom skupiny v luxusnej reštaurácií, kde sú na rande.
„Si v pohode?" v myšlienok ma vytrhol jeho chrapľavý hlas ktorý bol tak ochranársky aj keď neviem prečo. Mal by si hľadieť do svojho pretože mu nadávam ale on tu stále je a strachuje sa či mi niečo nie je.
„Som v pohode. Len som už trochu unavená." Povedala som a opatrne si požmolila oči. Bola som vážne unavená. Chcela som byť už konečne sama v mojej vile, v mojej posteli kde by som sa vyspala a ráno šla do štúdia alebo hocikam kam by som musela.
„Ak chceš môžeme ísť. Chápem že tu nechceš byť so mnou. Zruším objednávku a pôjdeme domov" nechápala som prečo to robí. Povedal že splní všetko do bodky čo Modest povie ale toto nevypadá tak ako to povedal. Ak hovoril pravdu zajtra bude mať poriadny výplach žalúdka a ja tiež. Ale nechcelo sa mi tu zostať ďalšiu minútu preto som len prikývla.
Zavolal si čašníka, ktorému povedal o zrušení objednávok a zaplatený tých vôd, ktoré sme tu mali. Jedným dúškom som sa napila a vyprázdnila celý pohár. Postavila som sa zo stoličky, zobrala si bundu a tašku a po zaplatení sme sa vydali von z reštaurácie. Paparazzi to využili a začali ihneď fotiť takže sme sa snažili presunúť čo najrýchlejšie.
V aute som si dala pásy a čakala kým dorazíme domov. Vonku už bola pomerne tma a ľudí už bolo menej. Všade svietili svetlá či už z pouličných lámp alebo budov v ktorých stále niekto sedel za stolom a vypisoval množstvo papierov.
Ani som si neuvedomila a Harry zastavil pred mojou vilou a stihol aj vystúpiť a otvoriť dvere na mojej strane. Odopla som si pásy a vystúpila. Prešla k dverám a chystala sa nájsť kľúče avšak otvárajúce sa dvere mi v tom zabránili.
„To ste sa akosi rýchlo vrátili!" uvítala nás Kristie. Bez slov som prešla do haly v ktorej som sa vyzula.
„Bolo jej zle tak sme odišli" odpovedal za nás Harry keďže ja som sa k tomu nemala.
„Bože to ste ani nejedli? Tara, Amelia ťa zabije ak to zistí." Upozornila ma a ja som dobre vedela že to spraví. A myslím že ešte viac ako Harrymu Modest.
,,Ja viem ale nechcela som tam byť. Najesť sa môžem aj doma a bude tam lepšia atmosféra ako tam"
„Milé od teba že ti vyhovie pričom dobre vie že bude mať problémy a aj tak odíde. Takže Harry pôjdeš dnu? Nahradí vám to ňou skazené rande." Obrátila sa na Harryho, ktorý vypadal že je na pochybách. Podľa jeho výrazu ako pozeral na Kris som pochopila, že robí svoje očičká ako malé dieťa ktoré chce cukrík. PO pár sekundách sa zasmial a prikývol. Vošiel dnu a topánky si taktiež vyzul a prešli sme do obývačky.
„Okej takže Tara dobre sa oňho postaraj ja idem domov" a než som si stihla uvedomiť čo sa stalo dvere sa zabuchli a ja som s ním zostala opäť sama.
A vedela som že tento večer sa neskončí dobre.